novinky z radnice

Mesto Trnava avizovalo počas minulého roka zámer zrevitalizovať Námestie SNP a prinavrátiť mu podobu zo začiatku 20. storočia. Súčasťou námestia je aj pamätník Víťazstvo od sochára Ladislava Snopeka z konca 50. rokov. Plastika je súčasťou pamätníka oslobodeniu Trnavy Červenou armádou a konca 2. svetovej vojny. V čase avizovanej rekonštrukcie mesto prezentovalo výsledky statických posudkov, podľa ktorého pamätník nemá dobré základy a postupne sa nakláňa. Je to dané aj tým, že jeho základ stojí čiastočne na nestálom mieste pôvodného koryta Trnávky. Mesto preto uvažovalo v rámci rekonštrukcie námestia pamätník premiestniť na Študentskú ulicu. Tento návrh sa stretol s nesúhlasným stanoviskom Zväzu protifašistických bojovníkov v Trnave, zástupcov rôznych organizácií i jednotlivcov. Petičný výbor pod vedením Antona Prázdnovského odovzdal koncom roka petičné hárky primátorovi mesta Petrovi Bročkovi a našli spoločnú reč.

„Od začiatku tvorby projektu nebolo našou ideou dostať námestie do stavu zo začiatku 20. storočia. Prišlo k tomu až vtedy, keď vysvitlo, že pamätník je v takom stave, že jeho zachovanie na súčasnom mieste je technicky i ekonomicky náročné. Keď sme dostali výsledky zo statických posudkov, začali sme uvažovať o myšlienke, že ak už nemôže zostať na tomto mieste, mali by sme ho dať na iné dôstojné miesto,“ hovorí vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií mestského úradu Tomáš Guniš. Išlo aj o plány nadväzujúceho projektu revitalizácie niekdajšieho Ružového parku, ktorý by sa mal priestorovo vyčistiť a dostať novú podobu. Navrhovaná lokalita pre pamätník Víťazstvo bola na Študentskej ulici aj preto, že je slohovo príbuzná s časom vzniku pamätníka. „Je to mestský bulvár, počítalo sa s tým, že v jeho závere bude nejaká figuratívna socha alebo súsošie. V starších návrhoch sa uvažovalo o soche Klementa Gottwalda, no k realizácii neprišlo. Táto lokalita sa však aktivistom petície nezdala vhodná aj pre veľkú vzdialenosť od pamätníka a požadovali zachovanie na pôvodnom mieste alebo iné a dôstojné miesto v blízkej lokalite, ak to bude odsúhlasené oboma stranami,“ hovorí Guniš.

„Okrem dôvodov premiestnenia vychádzajúcich z technických záležitostí, ktoré podľa nás nie sú pravdivé, ak ide o podložie pamätníka, nesúhlasíme najmä s návrhom preloženia, ktoré nezodpovedá dôležitosti pamiatky, na ktorú odkazuje. Je to znak vďaky armáde, ktorá 1. apríla 1945 oslobodila naše mesto. Padlo tu 129 príslušníkov Červenej armády a zhruba 800 na Trnavskej rovine. Žiaľ, okolo tejto témy prišlo k rôznym komunikačným šumom. Petíciu však podpísalo okolo dvetisíc ľudí a k tomu ešte okolo 250 podpisov prostredníctvom internetu. Medzi signatármi petície je aj účastník SNP, dnes 94-ročný Juraj Biľo a zástupcovia všetkých vrstiev obyvateľstva,“ hovorí Jozef Petráš zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a pripomína, že k stanovisku sa pripojila aj ruská ambasáda.

„Po zvážení všetkých alternatív sme dospeli k názoru, že prehodnotíme lokalitu na Študentskej ulici. Architekt predložil neoficiálny nový zámer. Na vyvolanom stretnutí s predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti Jánom Čarnogurským sme sa dohodli, že pokiaľ získame definitívne návrhy, návrh statického zabezpečenia spolu s finančným vyčíslením nákladov zachovania pamätníka, pristúpime k rokovaniu s ruskou ambasádou,“ hovorí Tomáš Guniš. Išlo by o predloženie návrhu týchto alternatív: zachovanie na pôvodnom mieste s vyčíslením nákladov na rekonštrukciu. Druhou alternatívou by bolo nájdenie iného vhodnejšieho miesta v blízkosti pamätníka, ktorú požadovali aj zástupcovia petičného výboru. „Technicky aj esteticky ideálne sa nám zdá umiestniť pamätník na mieste pokračovania Námestia SNP smerom k Hospodárskej ulici. Tam sa nachádza pamätník obetiam 1. svetovej vojny. Išlo by o vytvorenie sústredného pietneho miesta, kde by vznikol aj malý priestor na pietne akty,“ dopĺňa Tomáš Guniš.

Ak by sa aj zástupcovia mesta s členmi petičného výboru a ďalších organizácií dohodli, tento rok zostane všetko po starom. S revitalizáciou Námestia SNP sa v rozpočte mesta Trnava na rok 2018 nepočíta.

Martin Jurčo, foto: autor

 

Zatiaľ nehodnotené