novinky z radnice

Divadlo DISK prináša svojím divákom ďalšie nové predstavenie. Chodník bol premiérovaný koncom novembra a účinkujú v ňom členovia divadla: Monika Babicová, Jozef Belica, Missi Chudá, Daniel Duban, Silvia Ištoková, Zuzana Jankowská, Braňo Mosný, Ján Rampák a Alžbeta Sersenová.

Autorské divadlo pod taktovkou režiséra Blaha Uhlára je v hre Chodník na začiatku i konci „orámované“ citátom zo Shakespearovho Mackbetha: „Život je kráčajúci tieň, zlý herec, čo ako páv sa nosí na doskách a vzápätí už o ňom nepočuť. Život je príbeh vyrozprávaný kreténom, príbeh plný bľabotu, čo neznamená nič.“ Scénky, ktoré sa striedajú na jednoduchom javisku, sú vlastne interpretáciou týchto slov – život je... neznamená nič. A možno všetko. Život je predsa tak ako najnovšie predstavenie divadla DISK vyskladaný z často „ničnehovoriacich“ scén, ktoré nikam nevedú, ktoré ubližujú, ktoré chceme vytesniť, a ktoré ho napriek tomu definujú. Život je tak ako divadlo vlastne skladačka dielikov, niekedy ukončená v polovici, niekedy úplne nesúrodá, bolestivá, škaredá, a len vo vzácnom prípade celistvá, hodnotná a krásna.

Jednoduché biele kostýmy autorky Miriam Struhárovej majú u každého herca vždy iný farebný akcent vo forme vertikálnej „cestičky“ na rukávoch a na chrbte, ktorá dĺžkou presahuje samotný odev – tak ako naše cesty presahujú naše životy: I keď nesvetoborne, ale vždy sme v spleti vzťahov, kde nemôžeme len tak ľahko zaniknúť... Na scéne sa striedajú partnerské páry (muž a žena, dve ženy a hovoriaci kôň) plné nedorozumenia, egoizmu, nezlučiteľné, a predsa nerozlučiteľné; dospelá dcéra s matkou, ktorá stále túži po láske; sprievodkyňa trpezlivo čakajúca na klientov... Koncentrovaný pocit zbytočnosti a nepochopenia. Holý zadok, s ktorým do života prichádzame i z neho odchádzame. Čo však túto „drámu“ odlišuje od života, to je poctivá snaha divákom odkomunikovať v reálnom živote často nevypovedateľné skutočnosti.

Divadlo je zrkadlom života a život je cesta a „cesta je cieľ“. Niekedy iba chodník, ale aj chodník musí niekam viesť. Vzťahy sú zmesou lásky a krutosti, ich existencia z nás vysáva život, ich neexistencia to robí tiež. Zo zásady však každý túži po tom, čo nemá, po vzťahu či oslobodení od neho. Sloboda je však ťažko definovateľná, takže i „zlé vlastníctvo“ alebo „vlastníctvo zlého“ vzťahu sa zdá často lepším riešením. Bolí chodiť medzi ľudí, bolí byť doma, bolí byť sám. Život je bremeno, ktorého nosnosť je definovaná výdržou nositeľa.

A kde je láska? Je obsahom balíčka? Patrí do majetku? Prejavuje sa dávaním alebo privlastňovaním? Je to zapeklité, občas to chce terapiu... Arteterapiu smiechom i katarziou, ktorú dokáže vrchovate ponúknuť práve múza Tália... Takže nabudúce v divadle DISK!

Miroslava Kuracinová Valová

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)