novinky z radnice

Trnavská univerzita nielen svojimi výsledkami, ale aj symbolicky nadväzuje na veľkú éru pôvodnej jezuitskej univerzity, ktorá bola pred 240 rokmi presťahovaná do Budína. A túto tradíciu poctivo uchováva a prezentuje aj súčasníkom. Prvým väčším signálom je projekt knižnej publikácie Vzdelaná Trnava / Tyrnavia erudita s profilmi osobností spomínanej éry, ako boli trnavský Vergilius Štefan Čiba, trnavský polyhistor Martin Sentiváni, trnavský Ovidius Mikuláš Jánoši, ale aj cez témy ako napríklad Oslava storočnice univerzity a jej mécénov či Zatmenie mesiaca a bitka pri Viedni očami Gabriela Kapiho. Publikácia je prvou reálnou (a verme, že v budúcnosti pokračujúcou) spoluprácou vydavateľských aktivít mesta a univerzity. Jej prezentácia bude v utorok 6. februára o 16. hodine v Univerzitnej knižnici v hlavnej budove Trnavskej univerzity.

Ako nám povedala editorka projektu Erika Juríková z Katedry klasických jazykov na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, na úplnom začiatku pred tromi rokmi bola snaha zviditeľniť autorov spätých s prostredím historickej Trnavskej univerzity aj pre trnavskú verejnosť. Katedra klasických jazykov sa síce prakticky od svojho založenia v roku 1992 venuje latinským dielam z produkcie trnavskej akademickej tlačiarne, výsledky výskumu však boli dovtedy určené prevažne pre vedeckú komunitu. „Až po niekoľkoročnom bádaní sme si naplno uvedomili, aké kultúrne bohatstvo sa skrýva v trnavských tlačiach, a okrem notoricky známych mien ako Sentiváni, Palkovič či Heveneši je väčšina trnavských autorov diel prakticky neznáma,“ hovorí Erika Juríková. V spolupráci s Novinkami z radnice začala katedra pripravovať seriál popularizačných článkov Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity. Na našich stránkach sa začal objavovať od marca v roku 2015 a trvá dodnes. „Súčasťou textov boli vždy aj súťažné otázky pre čitateľov a práve vďaka nim sme zistili, že o tému je medzi Trnavčanmi a obyvateľmi z okolia pomerne veľký záujem. Pravidelne nás kontaktujú záujemcovia o regionálne dejiny a kultúru, niekedy sa chcú dozvedieť niečo navyše, občas s nami polemizujú, alebo nám chcú vyjadriť podporu v ďalšom výskume,“ hovorí Erika Juríková a pripomína, že nápad prepracovať tieto popularizačné texty a pripraviť z nich monografiu sa stretol s odozvou aj u trnavskej mestskej samosprávy a vznikol spoločný projekt Trnavskej univerzity a Mesta Trnavy, z ktorého vzišla kniha Trnava erudita / Vzdelaná Trnava.

Témy vyberali najskôr podľa osobnej preferencie každého autora, čomu sa venoval vo svojom vlastnom výskume v oblasti trnavských tlačí, podľa aktuálnej spoločenskej témy alebo ak ich nejaké dielo či životné osudy zaujali. V úvode knihy autori zdôraznili paralely medzi akademickým i bežným životom v minulosti a dnes, s dôrazom na naše mesto, údaje o autorovi a pripojili zaujímavú ukážku z diela osobnosti v slovenskom preklade. „Jasne sme si uvedomovali, že barokové diela musíme súčasnému čitateľovi priblížiť v pútavej forme. Išlo nám aj o spropagovanie prekladov z latinčiny a o tento krásny jazyk vôbec. Neustále sa totiž boríme s malým záujmom o štúdium klasických jazykov, teda o latinský a starogrécky jazyk, a pritom 95 percent latinských diel, týkajúcich sa nášho územia, je stále nepreložených. Bohužiaľ, veľmi často zabúdame, že latinská kultúra je súčasťou sedemstoročnej histórie našich slovenských kultúrnych a literárnych dejín,“ hovorí Erika Juríková.

Na vzniku originálneho projektu Tyrnavia erudita sa podieľali súčasní aj bývalí pracovníci Katedry klasickej filológie. Prof. Daniel Škoviera je popredný slovenský neolatinista a v súčasnosti jediný profesor klasickej filológie na Slovensku, ktorý bezprostredne stál pri vzniku novodobej Trnavskej univerzity a zrode katedry pred 25 rokmi. Erika Juríková je autorkou projektu, editorkou knihy, aj autorkou niekoľkých profilov. Spomeňme aj ďalších autorov: Nicol Sipekiová a Katarína Karabová sú odbornými asistentkami a dlhoročnými pracovníčkami katedry. Jozef Kordoš je grécista, neolatinista a milovník latinských veršov, Lenka Fišerová v súčasnosti pracuje v Univerzitnej knižnici v Bratislave a Veronika Hlavatá je jednou z absolventiek katedry, ktorá sa v diplomovej práci zaoberala dielom Martina Sentivániho.

Všetky pôvodné texty čerpali z tlačených prameňov, ktoré sa dlhodobo snažia získavať buď v knižnej podobe kúpou v antikvariátoch, alebo v digitálnych knižniciach, kde sa tyrnaviká nachádzajú. „Paradoxne je tyrnavík viac v zahraničí ako na Slovensku, ale to súvisí s presťahovaním univerzity do Budína. Zo zahraničných inštitúcií je to predovšetkým Maďarská národná knižnica v Budapešti, Vedecká knižnica v Olomouci a Rakúska národná knižnica vo Viedni, ktorá má prakticky všetky staršie tlače voľne sprístupnené v digitálnej podobe. Zo slovenských spolupracujeme s Národnou knižnicou v Martine, s Čaplovičovou knižnicou v Dolnom Kubíne, s Univerzitnou knižnicou v Bratislave a priamo v Trnave so Západoslovenským múzeom a Spolkom sv. Vojtecha, ktorí vo svojich fondoch uchovávajú slušnú zbierku tlačí z tunajšej akademickej tlačiarne. Pre informácie o živote a diele jednotlivých autorov sa ako najhodnovernejšie knižné zdroje ukazujú obsiahla práca francúzskeho jezuitu Karla Sommervogla a generálny katalóg jezuitov Rakúskej proveniencie od historika Ladislava Lukácsa, pracovníka Historického ústavu a archívu Spoločnosti Ježišovej v Ríme. V niektorých prípadoch bolo nevyhnutné absolvovať aj archívny výskum, napríklad v Ríme,“ hovorí Erika Juríková a dodáva:

„Hoci sa jezuitská Trnavská univerzita často označuje za provinčnú, predsa nás stále prekvapuje, ako promptne dokázali trnavskí profesori reagovať na moderné vedecké objavy. Napríklad filozof Andrej Jaslinský, ktorý sa zaoberal prírodnou filozofiou a v rámci nej aj otázkami vzniku života, už krátko po vydaní poznal práce Isaaca Newtona, alebo ďalší trnavský filozof Ján Krstiteľ Horváth, ktorého chápanie novovekej prírodnej filozofie vyvrcholilo do kritiky nemeckého filozofa Immanuela Kanta. Moderné sú aj didaktické metódy, ktoré profesori využívali. Príkladom môžu byť krátke epigramy Františka Babaia venované uhorským kráľom, ktoré pravdepodobne slúžili študentom na ľahšie zapamätanie si životopisných údajov. Doteraz neznáma bola aj dráma kapušianskeho rodáka a absolventa Trnavskej univerzity Gabriela Kapiho venovaná Bitke pri Viedni v roku 1683, v ktorej okrem historických udalostí prekvapuje psychologické vykreslenie postáv tak na strane uhorskej, ako aj tureckého nepriateľa. A spomenula by som aj prakticky neznámeho trnavského Plinia Jána Krstiteľa Grossingera, autora Prírodovedy Uhorského kráľovstva, ktorý sa pokúsil o zachytenie a zjednotenie názvov živočíchov v latinskom i národných jazykoch.“

Počas 142-ročnej existencie historickej Trnavskej univerzity bolo v meste vytlačených zhruba 5 500 titulov. Aj keď odborníci predpokladajú, že mnohé vychádzali v opakovaných vydaniach a veľkú časť tvorili teologické a náboženské diela, ešte stále zostáva veľké množstvo nespracovaných kníh, neobjavených autorov, nepreložených latinských diel. V projekte preto chcú pokračovať, napríklad aj prostredníctvom článkov na stránkach našich Noviniek z radnice.

Martin Jurčo, foto: autor

 

Zatiaľ nehodnotené