novinky z radnice

Desiatky rôznych monumentálnych diel v architektúre po celom Slovensku, napríklad vitráž na strope obradnej siene na bratislavskom Slavíne, mozaiky v železničných staniciach v Komárne a v Piešťanoch, v kúpeľných i zdravotníckych budovách, napríklad veľká sklobetónová vitráž v budove Farmaceutickej fakulty UK, výzdoba exteriéru Strojníckej fakulty STU, ale aj mnoho výtvarných diel. K tomu jeden román Zomrieť v San Franciscu. To je skutočne len veľmi strohý výpočet diela Dezidera Castiglioneho (*26. 11. 1924 Hlohovec – †1. 3. 2005 Bratislava). Hoci zomrel len nedávno, bol takmer zabudnutý a jeho tvorba aj korene v rodnom Hlohovci zostali nezmapované. A málokto vie, že jeho tvorivý vklad i rodinné väzby siahajú aj do Trnavy.

V ďalšom pokračovaní edície slávni Hlohovčania priniesli pracovníci Vlastivedného múzea v Hlohovci knižnú publikáciu s názvom Zvečnené v kameni a skle. Je životným príbehom Dezidera Castiglioneho, ktorého rodný dom v tomto meste ešte stále stojí. V 19. storočí prišla rodina Castiglioneovcov z Talianska do Trenčína, a potom sa v súvislosti s pracovnými aktivitami presunuli do rôznych miest na Slovensku. A predkovia Dezidera Castiglioneho do Hlohovca. „Z rodu Castiglioneovcov vzišlo mnoho známych ľudí. V Hlohovci sa narodili Dezider a jeho brat Eduard. Ich otec však v 30. rokoch zomrel na tuberkulózu a matka sa druhýkrát vydala za lekára Júliusa Fehéra. K dvom chlapcom pribudol tretí chlapec Mikuláš Fehér, ktorý bol dlhé roky riaditeľom trnavského divadla i režisérom divadelného súboru Disk,“ hovorí riaditeľ Vlastivedného múzea Jozef Urminský. Pripomeňme, že aj Eduard sa výrazne uplatnil v umeleckom svete a okrem iných aktivít bol prekladateľom z anglickej, americkej a talianskej literatúry. Zaujímavé je, že v ich rodine boli ďalšie známe osobnosti – básnici Ivan Kupec a Ivan Štrpka, známa sexuologička Božena Castiglione.

Vzácna fotografia bratov Dezidera a Eduarda Castiglioneovcov a Mikuláša Fehéra

Dezider Castiglione patril k prvým výtvarným umelcom, ktorí sa venovali výtvarnej tvorbe v oblasti architektúry. Koncom 70. rokov viedol aj oddelenie monumentálneho maliarstva na VŠVU. Počas svojho života mal len tri výstavy – dve v Bratislave a v roku 1984 v Okresnej galérii Jána Koniarka v Trnave. Okrem architektúry sa teda Dezider nevzdával klasickej maľby a jeho prvé diela vraj kritika nehodnotila veľmi priaznivo, pretože vychádzajú z kubistických inšpirácií, čo nevyhovovalo vtedajšiemu dobovému ideálu realistickej maľby. Kým výtvarnej tvorbe v oblasti architektúry sa venoval len niekoľko desaťročí, celý život až do vysokého veku zostal práve pri tvorbe obrazov braqueovského kubizmu 40. rokov. Z množstva výtvarných diel v architektúre odborníci najviac hodnotia tie zo 60. rokov, v ktorých sa odzrkadľujú rôzne moderné trendy výtvarného umenia. Z tohto obdobia je aj veľká sklomozaika nazvaná Partizánske ohne (1971) zdobiaca celú čelnú stenu jednej z historických pivníc viechy, ktorú v tom čase otvorilo JRD v rodnom Hlohovci autora na Starej Hore. Vtedajší minister poľnohospodárstva a výživy Ján Janovic podľa spomienok vtedajšieho predsedu družstva Floriána Kubinského očarený týmto priestorom a jeho rekonštrukciou vo vinohradníckom štýle, sa rozhodol darovať umelecké dielo práve do tohto objektu. Sklomozaika vo vieche Jašter na Starej Hore je situovaná na čelnú stenu s presahom po bočných stranách klenbovej pivnice, ktorej efekt dotvára aj podsvietenie. Súčasný prevádzkovateľ objektu pred rokmi s umiestnením diela po rekonštrukcii nepočítal. Napokon sa rozhodol inak. Po odbornej rekonštrukcii a vyčistení sa dielo prejavilo v plnej kráse. Pri jednej návšteve odborníci na tieto diela zo zahraničia po dôkladnej analýze odhadli jeho umeleckú hodnotu na takmer dvestotisíc eur. Zaujímavosťou je, že v čase výroby tohto diela malo vtedajšie družstvo družbu s vtedajším Zborom nápravnej výchovy v Leopoldove, kde mal svoj závod národný podnik Železnobrodské sklo zo Železného Brodu.

Mnoho ďalších diel nájdeme v nemocniciach, poliklinikách, obchodných domoch, aulách univerzít, vestibuloch či fontánach. Pristavme sa aspoň pri trnavskom diele. „Samostatným objektom ležiacim mimo hmotu budovy patrí aj Castiglioneho realizácia fontány v areáli neďaleko Gynekologicko-pôrodníckeho pavilónu trnavskej nemocnice. Dielo s pozoruhodným výsledkom vytvoril v roku 1981 v spolupráci s Jindrom Martinom. Fontánu tvoria štyri spádovito umiestnené bazéniky a pozdĺžna stena ako pozitív a z druhej strany negatív. Túto keramickú mozaiku dopĺňajú ďalšie rastlinné detaily. Do vizuálnej hry ešte vstupujú aj zrkadlenia odrazov motívov z vodnej hladiny jednotlivých kaskád. Dielo tak vyznieva ako jednoliaty celok s podmanivým estetickým pôsobením,“ hovorí spoluautor knihy Marián Kamenčík, ktorý pripomína, že dielo dlhodobo neslúži ako fontána a dnes je v dosť zanedbanom stave. Podľa pamätníkov bola vraj fontána takmer nevyužitá a voda v nej bola zrejme len pri jej otvorení.

Marián Kamenčík spolu s fotografom Erikom Knotekom zmapovali zatiaľ aspoň časť diel Dezidera Castiglioneho. Jeho tvorba je roztrúsená po celom Slovensku a mnohé diela zničil reklamný smog, zatepľovanie, rekonštrukcie budov novými majiteľmi alebo podcenenie hodnoty umeleckého diela na fasáde objektu.

Útla knižka Zvečnené v kameni a skle je preto nielen zmapovaním tvorby Dezidera Castiglioneho, ale aj pripomienkou celého rodu, ktorý v našej kultúre zanechal významnú stopu.

Martin Jurčo, foto: Erik Knotek a archív

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)