novinky z radnice

V posledných rokoch vzniklo najmä v obciach mnoho múzeí, kam putovalo všetko staré, čo obyvatelia našli. Zväčša to sú exponáty spojené s poľnohospodárskym charakterom obcí, no neraz ide aj o expozície, ktoré sú nakopením všetkého nepotrebného z domácností. Nové Retro múzeum, ktoré si otvoril zberateľ a dlhoročný cyklista Karol Lipovský, je však celkom iné. Exponáty sú zásadne kompletné a ich uloženie má svoj presný systém. Starý hangár na Sladovníckej ulici sa premenil na krásne priestory, kde nájdeme naozaj len to, čo sa považuje za exponát. Unikátna expozícia má zhruba štyritisíc predmetov a stará sa o ňu rovnomenné občianske združenie. Lákadlamisú automobilové rarity či exponáty s rôznymi nevšednými príbehmi.

Pri vstupe nás privítala upravená, pôvodne automobilová dielňa zložená z niekoľkých miestností s výmerou zhruba 650 metrov štvorcových, pokrytá novučičkým kobercom a policami starostlivo vybratými na exponáty. Príprava trvala Karolovi Lipovskému s priateľmi niekoľko mesiacov, no samotné zbieranie niekoľko rokov až desaťročia. Aj keď Karol Lipovský nebol profesionál, do tridsiatich rokov sa živil cyklistikou. Po roku 1989 patril k prvým, ktorí v Trnave začali podnikať. Venoval sa autodoprave, predával bicykle a dnes je prevádzkovateľom penziónu. Popritom všetkom zbieral veci z našej minulosti a je stále nadšencom cyklistiky, a aj prvým zakladateľom fanklubu Petra Sagana na Slovensku. Zbieral nielen bicykle, ale jednoducho všetko, čo sa mu páčilo.

Karol Lipovský pri hodinách takého typu, aké mal v kancelárii vraj aj prezident Edvard Beneš.↓

V jeho novom Retro múzeu nájdeme stovky rôznych predmetov – od hodín cez celé vybavenie kuchyne, šijacie stroje, elektroniku od výmyslu sveta, písacie stroje až po vozidlá, bicykle, kočíky, kufre, nehovoriac o kútiku venovanom komunistickým či náboženským ideológiám. Zatiaľ má jeho expozícia tri časti, postupne dobuduje ďalšie. Hneď v prvej je niekoľko unikátnych áut, bicyklov a motocyklov, pri ktorých sa Karol Lipovský pristavuje: „Prvú starú vec som mal od pána Péchyho z Trnavy. Bol to drevený ráfik na taký bicykel, s akými sa športovalo v uzavretých halách ako boli krasojazda či bicyklobal. Dnes sa také zo 60. rokov s novučičkým logom Czechoslovakia nezachovali ani v Česku, a ja som našiel na jednej trnavskej povale hneď niekoľko nových zabalených v papieri. Zaujímavý bicykel bol opretý v jednom dvore tak dlho, až ho prerástli kroviny. Až potom som ho objavil. Je presne taký, aký používali majstri sveta a majstri Československa v bicyklobale bratia Pospíšilovci. Druhým exponátom bola až po dlhšom období fiatka. Získal som ju ešte v roku 1991 a začal opravovať až po devätnástich rokoch. Dekoroval som ju zrkadielkami, ktorých je skoro desať a pol tisíca. Tento nápad som videl prvýkrát vo Francúzsku,“ hovorí Karol Lipovský, ktorý je aj najnovším držiteľom slovenského rekordu za takéto dekorovanie.Nebol to preňho prvý rekord. Hneď vedľa tejto Fiatky 600D z roku 1959 môžeme vidieť repliku drevenej dreziny z roku 1825, na ktorej šiel viac ako hodinu a prejdením 18 kilometrov získal tiež rekord.

Karol Lipovský nám ako zanietený cyklista postupne ukazuje ďalšie zaujímavé stroje. Okrem spomínaného halového bicykla to je napríklad autentický bicykel z roku z 1936, na ktorom súťažil v Kanade na pretekoch na sto míľ. Inou raritou zavesenou vedľa halového bicykla na šnúre je nenápadný stoj s názvom Lucifer, ku ktorému má Karol Lipovský aj doklady. Odtiaľ vie jeho pôvod, dátum výroby aj majiteľa. Pochádza z Francúzska a v 30. rokoch sa na ňom dopravil jeden Trnavčan do svojho rodného mesta. Každý exponát je raritou – Tatra 603, Wartburg, Škoda 100 i Felícia, Oktávia, Trabant a dokonca aj drevený voz. Nechýba ani autentické čerpadlo na benzín.

Karol Lipovský zbieral veci postupne, no na systém ich vystavenia stále nebol čas. Venoval sa podnikaniu a niekoľko rokov ešte aj športoval. Keď si postavil rodinný dom, pribudol retrodomček, ktorý si vyrobil zo dosiek z jednej starej stodoly. Zrazu bolo kde tieto predmety z minulosti predstavovať. „Na burzách som kúpil, čo sa mi páčilo, postupne sa exponáty začali hromadiť. Napokon som v mojom penzióne urobil uzavretú terasu, v ktorej bola prvá moja menšia expozícia,“ hovorí. Každá z vecí, ktorú v expozícii nájdeme, má svoj príbeh. „Je to napríklad Tatra, ktorú teraz rekonštruujem. Prvým majiteľom bol JanWerich. Kupoval ich hneď dve, pre seba aj pre dcéru. V tom čase si však súkromná osoba takéto vozidlo v Československu kúpiť nemohla, a tak mu pomohol vysokopostavený funkcionár LubomírŠtrougal. V Trnave žije jeden pán, ktorý bol pri tejto kúpe, ale mená bývalých majiteľov som sa dozvedel až z technického preukazu,“ hovorí Karol Lipovský a pripomína, že veľa exponátov objavil na burzách v Česku. Na unikátnosť mnohých prišiel až neskôr, ale neprekážalo mu, že veľa áut si musel priviezť z Liberca, Českej Lípy či ďalších miest na druhom konci republiky.

V expozícii nájdeme aj autentické výrobky z Trnavy, napríklad z Kovosmaltu, kde vyrábali aj práčky. Nie automatické, aké poznáme dnes,ale poloautomaty skombinované z vírivky a žmýkačky. Práčka vyzerajúca ako ponorka sa ešte aj v 90. rokoch v inovovanej modernej podobe vyrábala v podniku RomoFulnek. „Jeden elektrikár si presne takúto okrúhlu pračku z Kovosmaltu kúpil. No v nejakej vtedajšej súťaži ju o nejaký čas aj vyhral. A tak túto novú dal na povalu, a tam zabalená prečkala od začiatku 60. rokov až do súčasnosti. Má potvrdený záručný list, všetky papiere. Zaujímavé je, že má bulharské nápisy, takže bola určená na export,“ hovorí K. Lipovský. Práčok a dobových žmýkačiek nájdeme v múzeu veľa, jedna pružinová dokonca z 19. storočia, ale aj celkom prvý typ elektrickej práčky. Hneď vedľa je aj vaňa s kotlíkom, akú zachytili aj v sérii filmov Angelika. Potom prechádzame k celej unikátnej zbierke písacích strojov, porovnateľnú expozíciu by sme azda našli len v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. Mercedesy, Continentaly, Adlery, Remingtony, Olympie až po naše Consuly zo zbrojovky Brno. Krásne, vyleštené, akoby sa mali zrazu zjaviť v nejakom historickom filme. Podobne aj naše a zahraničné vysávače podobajúce sa malým kozmickým raketám. „Najstarší je americký písací stroj Smith z roku 1903, ktorý má aj malý motorček, kalkulačku a telefón.“

Medzi magnetofónminachádzame napríklad aj malé baterkové, ktoré nosili príslušníci tajnej polície pod kabátmi a rovnako sa nedostali do voľného predaja. „Ďalšia miestnosť je zatiaľ prázdna. Chceli by sme tu vystaviť nástenné hodiny, porcelán a ďalšie zaujímavosti,“ dodáva Lipovský. Teraz už len počkať, kým sa oteplí, aby klíma v múzeu bola príjemnejšia. Potom chce privítať aj deti z materských a základných škôl, aby videli, aké predmety existovali v časoch bez počítačov a mobilných telefónov.

Martin Jurčo, foto: autor

 

 

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (2 hlasovali)