novinky z radnice

Pred časom sme si predstavili relatívne mladé psychiatrické oddelenie nemocnice, a dnes tiež zájdeme na celkom mladé oddelenie nemocnice, aj keď jeho náplňou je starostlivosť o starších pacientov. Geriatrické oddelenie Fakultnej nemocnice v Trnave poskytuje akútnu geriatrickú starostlivosť pacientom vo veku nad 65 rokov z okresu Trnava a Hlohovec. Vzniklo v roku 2011 transformáciou z oddelenia dlhodobo chorých, ktoré bolo založené o desať rokov skôr s tridsiatimi lôžkami.

Primárkou tohto oddelenia je od začiatku geriatrička a interná lekárka Andrea Vándorová (nar. 29. apríla 1965 v Trnave). Okrem práce vo svojom odbore internej medicíny na internom oddelení v nemocnici pôsobila v rokoch 1995-96 aj na Klinikum Grosshadern v Mníchove. Tam sa venovala hlavne ultrazvukovej diagnostike a v roku 1998 získala certifikát v oblasti ultrazvukovej diagnostiky brucha a krku u dospelých. Preto okrem špecializovanej geriatrickej starostlivosti na geriatrickom oddelení a ambulancii, sa zameriava aj na ultrazvukové vyšetrenia brucha, krku a žíl dolných končatín. Pred rokom, v apríli 2017, bola udelená Geriatrickému oddeleniu Fakultnej nemocnice v Trnave ako i primárke Andrei Vándorovej Pamätná medaila predsedu TTSK za rozvoj a prínos v geriatrii.

*Aj keď ste vznikli pomerne nedávno, vznik takéhoto oddelenia aj v Trnave bol už asi nevyhnutnosťou.

- Povedzme si zopár čísiel. V roku 2000 bolo na Slovensku 11,4% pacientov nad 65 rokov. V roku 2020 ich bude 16,7%. Pokiaľ ide o náš región, v roku 2035 bude 25% pacientov starších ako 65 rokov, pričom najväčšou pribúdajúcou skupinou budú pacienti nad 80 rokov. Takýto populačný fenomén sa nazýva vnútorné starnutie populácie. Po roku 2000 vznikli oddelenia i liečebne dlhodobo chorých po celom Slovensku ako reakcia na spomínané starnutie populácie. Je to celoeurópsky trend. S vyšším vekom prichádza viacero problémov. Starší ľudia potrebujú dlhší čas na doliečenie, rehabilitáciu, neraz je ich stav spojený aj so sociálnymi problémami, ktoré treba riešiť. Najprv naše oddelenie (vtedy ešte oddelenie dlhodobo chorých) sídlilo na prízemí lôžkovej časti starého interného pavilónu. Potom sme sa presťahovali na opačnú stranu areálu nemocnice, na 3. poschodie do gynekologického pavilónu. Od roku 2007 sme umiestnení na 3. poschodí interného pavilónu, kde v r. 2011 prebehla transformácia na geriatrické oddelenie s akútnymi lôžkami. Do týchto priestorov, kde bolo pôvodne umiestnené interné oddelenie I. – ženy, sme sa presťahovali po menšej úprave priestorov. Väčšia rekonštrukcia prebehla v rámci rekonštrukcie celého pavilónu v roku 2016. Kapacita oddelenia je 30 lôžok, čo vôbec nie je optimálne množstvo.

* Ako bola zabezpečovaná starostlivosť o týchto pacientov pred vznikom oddelenia, teda povedzme v 90. rokoch? Boli pacientmi oddelení podľa hlavnej a najdôležitejšej diagnózy?

- V tom čase starší pacienti ležali prevažne na Internej klinike, ktorá mala 4 ošetrovacie jednotky, čo bola veľká klinika na 4 poschodiach. Geriatrické oddelenie, respektíve pôvodne oddelenie dlhodobo chorých, vzniklo z jedného poschodia, čiže dnes má interná klinika tri ošetrovacie jednotky. Venujeme sa pacientom najmä s internými diagnózami so zohľadnením špecifík vyššieho veku. Ide najmä o poruchy adaptácie alebo rôzne geriatrické syndrómy. Okrem pacientov s internými diagnózami, ako býva najčastejšie vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca, ochorenia tráviaceho traktu, zápaly pľúc, močových ciest, cukrovka a podobne, preberáme pacientov z iných oddelení ako je traumatológia, chirurgia, či neurológia. Keď sa zdravotný stav pacienta na týchto oddeleniach skomplikuje najmä po stránke internej, prechádzajú k nám. Geriatria pozerá na staršieho človeka komplexnejšie, keďže mnohé ochorenia majú trošku iný priebeh ako u dospelého pacienta. Typická je multimorbidita, to znamená výskyt viacerých ochorení naraz. Príznaky rôznych ochorení sú často nenápadné, nešpecifické. Niekedy sa zdravotný problém manifestuje zo strany iného orgánu, často sa pri zápalovom procese, dehydratácii alebo pooperačnom stave vyskytuje stav delíria. Sledujeme horšiu reakciu na lieky a horší priebeh ochorenia, najmä ak majú pacienti aj poruchu pohyblivosti, psychické choroby, choroby zmyslových orgánov, či poruchy výživy. Neraz musíme prihliadať na priebeh ochorenia aj na pozadí sociálnej situácie pacienta. Preto je dôležité, aby sa u staršieho pacienta problematika riešila komplexne. Výborne v tomto s nami spolupracuje sociálna sestra Zuzana Machálková, ktorá nám pomáha vyriešiť rôzne problematické situácie. Je totiž aj dôležité, aká bude starostlivosť o pacienta po prepustení z nemocnice, či nepotrebuje napríklad chronické lôžko, opatrovateľskú starostlivosť, či umiestnenie v sociálnom zariadení a podobne.

* Vy ste hlavne interní lekári, ale vo vašej práci nachádzame kúsok z každého odvetvia medicíny – povedzme, dnes starší pacient užíva toľko liekov s rôznymi účinkami, že prehľad v odvetví farmakológie je asi nevyhnutnosťou.

- Sme interní lekári, ale vzhľadom na viacero diagnóz sa musíme na pacienta pozerať z viacerých strán. Neraz geriatrický pacient užíva množstvo liekov indikovaných viacerými špecialistami – neurológom, psychiatrom, urológom a podobne. Musíme mať prehľad o nežiaducich účinkoch liekov. Často musíme otvoriť liekopis a hľadať, či príznak u pacienta nie je vyvolaný práve liekmi. Platí jednoduchá rovnica – čím viac liekov pacient má, tým sa skôr môžu prejaviť nežiaduce účinky, a čím je starší, tým citlivejšie na ne reaguje. Výhoda dnešných medikamentov je pohodlnejšie dávkovanie a menej nežiaducich účinkov. Snažíme sa nedávať príliš veľa liekov, ak to nie je nevyhnutné. Niekedy je zredukovanie dávok lepšie ako pridávanie, aby pacient nebol, ako sa hovorí, „otrávený liekmi“. Máme skúsenosť, že niekedy len výmena liekov, úprava dávkovania alebo redukcia liekov vedie k zlepšeniu stavu pacienta.

* Ako sa nastavujete na komunikáciu s rodinou? Už sme spomínali sociálnu sestru, ktorá je isto nápomocná najmä pri komunikácii s rodinou pacienta.

- S rodinou sa snažíme komunikovať od začiatku hospitalizácie pacienta. Mnohokrát pacienti prichádzajú k nám a nevedia nám povedať, aké majú problémy, aké lieky užívajú. Túto informáciu nám musia dať príbuzní pacientov, ktorým tiež vysvetľujeme priebeh choroby a celkový zdravotný stav, lebo akútne prebiehajúce ochorenie často významne ovplyvňuje pohyblivosť pacienta aj jeho psychický stav. Pri prepustení pacienta každému príbuznému vysvetľujeme podrobnosti týkajúce sa následnej starostlivosti – užívanie liekov, kontroly a podobne. Sú rodiny, ktoré sú vzorné, niekedy sú príbuzní až nadmerne starostliví. No často máme problém, že rodina nemá záujem, príbuzní berú pacienta ako príťaž a oni sa právom cítia osamelí. Vyskytujú sa aj rôzne extrémne prípady, že si príbuzní svojho otca či babičku nechcú zobrať a ani nemajú záujem riešiť situáciu. Na túto tému by sme mohli na našom oddelení písať celé romány. Sociálna sestra nám často dokáže vyriešiť takéto problémy, našťastie, dnes je väčšie množstvo sociálnych zariadení ako v minulosti. Takže často sa darí vybaviť umiestnenie pacienta v niektorom z takýchto zariadení, keď sa oňho príbuzní nemôžu postarať, najčastejšie z pracovných dôvodov. Ideálne však pre pacienta je, keď sa vráti do svojho rodinného prostredia.

* Dnes je trnavská geriatria zabehnutým oddelením a vy ste ho so svojím tímom postupne zabiehali a riešili rôzne detské choroby. Ako ste sa dostali k tomuto medicínskemu zameraniu?

- Moji rodičia neboli lekári. Mama bola stredoškolská profesorka a otec sudca z povolania. Po skončení gymnázia som začala študovať na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Počas štúdia ma viac začala lákať interná medicína a geriatria. V čase štúdia som pôsobila ako pomocná vedecká sila na Klinike geriatrie LF UK na Krásnej Hôrke, ktoré bolo na tú dobu veľmi dobré zabehnuté. Po skončení štúdia v roku 1989 som začala pracovať v Trnave, rovno na II. Internej klinike, ktorú vtedy viedol primár Atilla Takáč, mojimi primármi boli známi lekári – Mária Haruštiaková, Juraj Hromec, Katarína Kaletová, Silvia Hojerová, ktorej som prechodne robila aj zástupkyňu na internom oddelení. Vďaka tomu som získala veľa vedomostí a zručností, ktoré mi neskôr boli nápomocné, keď som prijala výzvu na založenie oddelenia geriatrie.

* Čím je pre vás tato práca zaujímavá?

- Priznám sa, je to ťažká práca. Človek vidí ťažšie výsledok svojej práce, efekt liečby sa ťažšie dosahuje ako u mladého človeka. Musíte mať k práci vzťah. Myslím, že súčasný kolektív lekárov a celý personál oddelenia sú ľudia, ktorí sú empatickí k starým ľuďom a vedia pochopiť ich potreby. Od vzniku oddelenia sa snažíme formovať kolektív týmto smerom. A musím pripomenúť našu vedúcu sestru Helenu Horehájovú, s ktorou sme prekonali aj rôzne „detské“ problémy geriatrie. Išlo najmä o priestorové problémy a materiálno-technické vybavenie. Najviac však išlo o personál, vedúca sestra vychovala celý rad sestier a sanitárov, ktorí sa stali kvalifikovanými v tejto oblasti. Ešte problematickejšie bolo zabezpečenie lekárskeho personálu. Oddelenie vzniklo bez atestovaného geriatra a ja som bola jedinou atestovanou lekárkou v tomto odbore. Pôvodne som mala 2 atestácie z internej medicíny, krátko po vzniku oddelenia som atestovala v odbore diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy a až potom som si doplnila špecializáciu v odbore geriatria. Lekári boli spočiatku len neatestovaní, často len lekári, ktorí cirkulovali na oddelení v rámci svojej špecializačnej prípravy. V prvých rokoch dochádzalo k veľkej fluktuácii lekárov. Postupne, hlavne však po transformácii na akútne lôžkové oddelenie, sa lekársky personál zastabilizoval a dnes sa oddelenie môže pochváliť tromi lekármi s atestáciou v odbore geriatria. Počet geriatrických pacientov sa zvyšuje, ale počet geriatrických lôžok na Slovensku klesol. Ministerstvo by sa malo zamyslieť nad tým, ako ide tento trend, klásť dôraz na špecifická staršieho pacienta a liečiť ho na geriatrii. Ďalšia dôležitá vec je materiálno-technické zabezpečenie, ktoré by sa malo postupne zlepšovať, potrebné by boli napríklad elektrické polohovateľné postele.

* Tak ako pediater musí mať vzťah k deťom, takisto aj lekár geriatrie musí mať vzťah k starším ľuďom. Aj oni sú iste niekedy nervózni a nahnevaní, najmä preto, lebo vidia, že ich postupne opúšťajú sily.

- Každý pacient je odlišný. Ale často mám aj dobrý pocit. Majú veľa životných skúseností, spomienok a ak sa s nimi porozprávate, vedia byť veľmi vďační. V roku 2007 vznikla aj naša geriatrická ambulancia, a tak mnohých pacientov poznáme a berieme ich už aj tak trocha familiárne. Niekedy sa stáva, že aj mladý geriatrický pacient v dobrej kondícii sa k nám dostane najmä z urgentného príjmu a je skoro až urazený, že sa ocitol na geriatrii, že veď on sa starý ešte necíti. Ale poteší nás, keď na konci hospitalizácie odchádza a hovorí, že bol maximálne spokojný. Vtedy sa nám potvrdzuje, že naša práca má zmysel. Každý vek má svoje čaro a dôležité je, aby sa starí ľudia neopúšťali a snažili sa udržiavať dobrú psychickú a fyzickú kondíciu. Ak sa opustia a prestanú sa snažiť, vidíme, že sa aj ich zdravotný stav zhoršuje. Dôležitá je aj mobilizácia pacienta od počiatku hospitalizácie a rehabilitácia. Niekedy sa tu vytvoria aj zaujímavé priateľstvá medzi pacientmi. Preto sa snažíme umiestniť ich na izby tak, aby si vyhovovali a ak sú podobného veku a zdravotného stavu, aby sa mohli aj porozprávať. Naším cieľom je vždy spokojný pacient, ktorému sa podarí aspoň sčasti zmierniť utrpenie, zlepšiť funkčný stav, uľahčiť život v starobe.

Text a foto Martin Jurčo

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (6x hodnotené)