novinky z radnice

Poznámky k neprofesionálnemu výtvarnému umeniu v Trnave..................Kedysi bolo kreslenie súčasťou vyučovania nielen mladších žiakov (na ľudových školách), ale aj na vyšších stupňoch školstva – na meštiankach, gymnáziách či vyšších odborných školách. Bezprostredne po vzniku Československa sa riešil na Slovensku nedostatok domácich odborníkov presunom z Čiech. Na Slovensko vtedy prichádzali na umiestenku aj profesori vyučujúci na týchto typoch škôl.

Akademický sochár Ján Koniarek, fotoateliér Kabáth okolo r. 1940, zbierka ZSM

V Trnave sa vystriedalo niekoľko profesorov kreslenia, ktorí vypomáhali na štátnom reálnom gymnáziu Jána Hollého. Niektorí prišli vyučovať len na jeden školský rok, iní tu zostali dlhšie. Medzi špecialistami, ktorí vyučovali kreslenie a estetiku, boli českí a moravskí maliari: Ladislav Vokálek (1894 – 1962), v Trnave pôsobil v školskom roku 1925/26, Bohuslav Kozák (1903 – 1975), v Trnave pôsobil pol roka v školskom roku 1929/30, František Klikar (1904 – 1977), v Trnave pôsobil v školskom roku 1931/32, Jan Jílek (1905 – 1979), v Trnave pôsobil v školskom roku 1932/33, Jaroslav Pacák (1902 – 1965), v Trnave učil celé desaťročie v rokoch 1928 – 1938, Jiŕí Mandel st. (1886 – 1971), v Trnave učil od r. 1920 a Svatopluk Havrlík (1908 – 1966), ktorý v Trnave učil v rokoch 1933 – 1938. Poslední dvaja sa po rozdelení Československa v roku 1939 vrátili do Čiech.

Mládež bola za prvej ČSR odborne vedená ku kresleniu a mnohí dospelí sa mu venovali ako záľube aj neskôr, vo svojom voľnom čase. Dôkazy o záujme o amatérske maľovanie sa zachovali napríklad aj v novinách Nové Slovensko. V roku 1932 bol v čísle 5 uverejnený tento oznam:

„Kresliarsky a maliarsky kurz v Trnave. Dňa 1. februára 1932 poriadam za spoluúčinkovania majstra Jána Koniarka akad. sochára kresliarsky a maliarsky kurz. Prihlášky sa prijímajú denne 10 – 12 a od 3 do 6 u mňa v ateliéri. Ľudevít Andók, Trnava.“

Oznamy o tomto kurze pokračovali v novinách až po číslo 16 (do apríla 1932). Ľudevít Andók, rodák z Huste na Zakarpatskej Ukrajine (1884) bol fotograf a maliar, ktorý sa v Trnave objavil v roku 1924. Na objednávku evanjelickej obce namaľoval niekoľko portrétov – olejomalieb, ktoré sa stále nachádzajú na trnavskej evanjelickej fare. Fotoateliér mal na Malej promenáde (miesto pred evanjelickou farou a záhradou) a ako fotograf pôsobil v meste 15 rokov – do roku 1938.

Profesor kreslenia Pavol Lukachich, fotoateliér Kabáth okolo r. 1935, zbierka ZSM

Svatopluk Havrlík, pedagóg na trnavskom gymnáziu a milovník starej Trnavy, zbierka ZSM

Známym domácim pedagógom kreslenia bol trnavský rodák Pavol Lukachich (14. 5. 1897 – 6. 5. 1962). Sám sa venoval umeleckej tvorbe, bol maliar aj ilustrátor. 1. septembra 1943 začal vyučovať v Biskupskom rímskokatolíckom slovenskom gymnáziu v Trnave. Po prechode frontu pokračoval vo vyučovaní na Štátnom reálnom gymnáziu v Trnave (1945 – 1946). Vyučoval kreslenie a umeleckú výchovu, ale aj matematiku, rysovanie a deskriptívnu geometriu. Od 1. 9. 1949 do 30. 6. 1950 učil na Učiteľskej akadémii v Trnave. Neskôr prešiel na pedagogickú školu, kde vychoval viacerých výtvarných umelcov. Okrem žiakov na školách sa venoval aj mládeži mimo škôl. V päťdesiatych rokoch bol jedným z pedagógov Robotníckeho výtvarného krúžku vo Vozovke.

Po polovici štyridsiatych rokov vyučoval kreslenie a maľovanie aj maliar Jozef Balogh a po ukončení vysokej umeleckej školy aj jeho syn Július, od roku 1947 člen Umeleckej besedy Slovenska. Ich ateliér navštevovali ešte ako študenti niekoľkí budúci trnavskí umelci, napríklad Jozef Dóka st, Jozef Jurča, neskôr Július Bartek a iní. Niektorí sa u nich pripravovali na prijímacie pohovory na výtvarné školy – stredné odborné, či na akadémie. Potom vyštudovali vysoké umelecké školy a sami sa stali profesionálnymi umelcami.

Jozef Jurča ako pedagóg robotníckeho výtvarného krúžku, archív autorky

Nový ľudovodemokratický štát sa po roku 1948 sústredil na vzdelávanie vrstiev obyvateľstva, ktoré sa dovtedy nachádzali na najnižších stupňoch sociálnej štruktúry. Klub výtvarníkov robotníkov vznikol 1. decembra 1950 za podpory odborov – vtedy Revolučného odborového hnutia a kultúrnych referentov v závodoch. Podporu dostal v atmosfére vznikajúcich krúžkov ľudovej tvorivosti aj zo strany profesionálnej organizácie – Zväzu československých výtvarných umelcov. Krúžok spočiatku viedli Jozef a Július Baloghovci, ktorí prostredníctvom neho vytvorili aj priestor na tvorbu spomínaných študentov umeleckých akadémií. Oficiálne fungoval ako robotnícky krúžok amatérov, neoficiálne ako ateliérový priestor začínajúcich profesionálov. Trnavský krúžok poctili svojou návštevou a amatérov podporili viacerí renomovaní slovenskí umelci, napr. Ján Koniarek, Aurel Kajlich, Ján Mudroch, Jozef Kostka, Ladislav Čemický, Bedřich Hofstädter a iní. Členovia robotníckeho krúžku výtvarníkov – amatérov vystavovali svoje práce na 1. mája a na výročie Slovenského národného povstania. Zúčastňovali sa aj celoštátnych výstav ľudovej tvorivosti usporadúvaných v Trenčíne, Košiciach, Bratislave a v Prahe. Členovia krúžku sa najskôr stretávali v miestnostiach mesta, v dome na dnešnej Hlavnej ulici 17, a po roku sa presťahovali na poschodie meštianskeho domu na rohu námestia a dnešnej Hlavnej ulice. Od roku 1956 už pod vedením prof. Pavla Lukachicha prešiel krúžok organizačne pod Opravovne ČSD v Trnave (Vozovka).

Okrem maliarskeho pracoval aj sochársky krúžok, ktorý odborne viedol vtedy čerstvý akademický sochár Jozef Jurča, a výšivkársky krúžok pod vedením Alžbety Lichnerovej. Maliarsky krúžok viedla po smrti Pavla Lukachicha (1962) Edita Ambrušová. V rokoch 1965 – 1967 viedol celý krúžok Jozef Jurča a náplň krúžkovej činnosti rozšíril aj na prácu s mládežou.

Medzi členov Robotníckeho výtvarného krúžku patrili napríklad: Pavol Kozáček, Valéria Motulková, Ľudovít Kameník, Beata Sieglová, Matilda Miklošovičová, Ignác Ottinger, Ladislav Ozábal, Žofia Matejková, Jindrich Richter, Arpád Mernický a ďalší.

Akademický sochár Jozef Jurča sa stal neskôr pedagógom novo vzniknutého výtvarného odboru Ľudovej školy umenia, dovtedy zameranej na hudbu (Mestská hudobná škola). Pedagogičkou výtvarného odboru bola v jeho úplných začiatkoch akademická maliarka Edita Ambrušová. Jozef Jurča nastúpil po nej a pôsobil niekoľko rokov ako jediný pedagóg výtvarného odboru ĽŠU v Trnave. Vyše 20 rokov v škole umelecky ovplyvňoval generáciu mládeže (od konca šesťdesiatych do konca osemdesiatych rokov 20. storočia). Na umeleckú dráhu pripravil aj niekoľkých budúcich výtvarníkov a architektov. Od roku 1976 nastúpil ako druhý učiteľ výtvarného odboru ĽŠU fotograf a pedagóg Peter Babka, ktorý sa neskôr stal riaditeľom samostatnej Základnej umeleckej školy výtvarnej v Trnave.

Výtvarný krúžok dospelých pri ĽŠU v Trnave okolo roku 1980. V popredí Eva Poláková a najstaršia členka Sofia Matejková, v pozadí Michal Forisch ako model na portrét, archív Jozefa Valoviča

Práca v teréne pod vedením Jozefa Jurču, okolo r. 1985, archív autorky

Pri výtvarnom odbore ĽŠU v Trnave vznikol v sedemdesiatych rokoch krúžok amatérskych výtvarníkov, ktorí sa v škole schádzali na večerné hodiny vždy vo štvrtok a v piatok od 17. do 19. hodiny. Učili sa základy perspektívy, anatómie, kreslili portréty a zátišia. V teréne maľovali trnavské uličky, detaily architektúry a v učebni sa venovali aj maľbe olejovými farbami. Vznikla takmer stabilná skupina amatérskych maliarov, ktorí pravidelne prezentovali svoju tvorbu na prehliadkach Trnavská paleta a mnohí boli za svoje diela aj oceňovaní. Medzi stálych členov patrili v tejto dobe napríklad Jozef Valovič, Tibor Hirner, Ernest Bílik, Štefan Jakabovič, Anton Janeček, Helena Dananaiová, Ľuboš Macák, Emília Krivosudská, či najstaršia členka Sofia Matejková. V tzv. krúžku dospelých pri ĽŠU v Trnave sa pripravovali aj študenti na prijímacie pohovory na stredné a vysoké umelecké školy.

Výstava amatérskych výtvarníkov v Atómových elektrárňach v Jaslovských Bohuniciach, jún 1987, archív Jozefa Valoviča

Július Balogh vo svojom ateliéri, archív autorky

Trnavské osvetové stredisko organizovalo v rokoch 1995 – 2007 raz do mesiaca cyklus minikurzov maľby s lektorkou akad. maliarkou Hildou Hyllovou, kde sa stretávalo približne dvanásť amatérskych výtvarníkov. Na minikurzoch s odborným vedením zdokonaľovali svoj prejav vo výtvarných technikách. V Trnave však pôsobilo i pôsobí viac neprofesionálnych výtvarníkov, pričom mnohí neboli nikdy členmi žiadneho krúžku, svojej záľube sa venujú individuálne.

Regionálna súťažná výstava neprofesionálnej výtvarnej tvorby okresov Trnava, Hlohovec a Piešťany s názvom Trnavská paleta býva v Trnave každoročne na jeseň. Výstava existuje od roku 1968, o jej zrod sa popri pracovníkoch Trnavského osvetového strediska zaslúžili napr. Alojz Majerník, akad. maliarka Hilda Hyllová, akad. sochár Joseph Jurča, grafik Viktor Chrenko, PhDr. Vojto Haring, ktorí aj aktívne pracovali v porote súťaže. V ostatných ročníkoch pracovali v porote najmä PhDr. Bohumír Bachratý a akad. maliar Milan Rašla. Už niekoľko rokov sa výstava koná v Západoslovenskom múzeu v Trnave, túto jeseň (2018) bude jubilejný 50. ročník.

Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave

 Zdroje:

Robotnícky výtvarný krúžok v Trnave. Spracovali J. Jurča, B. Chmelík podľa spomienok Ľ. Kameníka. In: Kultúra a život Trnavy 9/1974, s.10-11

Štátny archív v Trnave, fond novín a časopisov, Nové Slovensko 1932, č. 5, s. 3

Informácie o projektoch Trnavského osvetového strediska poskytla Mgr. Milada Kotlebová

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (2 hlasovali)