novinky z radnice

Ist hanC aeDeM ThaLIe posVIt senatVs aC popVLVs TIrnaVIensIs
Tento stánok Tálie dal postaviť senát a obyvateľstvo trnavské

Možno sa bude niekomu zdať divné, že začínam chronostikonom (nápisom) na budove trnavského divadla, ale národné povedomie sa v Trnave začínalo prebúdzať práve v tejto budove, aj keď až v 38. roku jeho existencie ( v r.1869). V rokoch 1934 – 44 pôsobil Miestny odbor Matice slovenskej v Panónii (tak sa vtedy hovorilo divadlu) a od roku 1996 až do dnešných dní sídli na druhom poschodí divadla a zdieľa spoločnú miestnosť s hasičmi.

Nápis na trnavskom divadle zostáva i naďalej v pozornosti náhodných návštevníkov, ktorí si neuvedomujú jeho vnútorný zmysel. Latinské čísla sú veľmi vtipne zakomponované do nadpisu. Keď si zrátame všetky: I (1),C (100), D ( 500), V (5), M (1000), tak dostaneme rok 1831. Pozoruhodná na výstavbe trnavského divadla zostáva i dodnes skutočnosť, že bolo postavené za jedenásť mesiacov (!) a navyše, jeho výstavba prebiehala v čase, keď v meste zúrila cholera.

V Dejinách Trnavy sa píše, že „...Trnava patrí medzi mestá s najbohatšou divadelnou históriou v Uhorsku...“ a že „...barokové divadlo tu malo najzaujímavejšie dejiny zo všetkých slovenských miest“ (autor L. Čavojský). Ďalej o tom, že na blízkej fare v Majcichove pôsobil vtedajší náš najobľúbenejší dramatik Ján Palárik, ktorý bol v Trnave a v divadle ako doma. A čo je zaujímavé, v dobe, keď bola najsilnejšia maďarizácia, na zádušnej sv. omši za prvého predsedu Matice slovenskej biskupa Štefana Moysesa (1869), v bazilike predniesli po slovensky „smútočný spev“ na Palárikov text.

Prvé slovenské divadelné predstavenie (už v r. 1869) v divadle v Trnave bolo síce v preklade do slovenčiny od vtedy najúspešnejšieho nemeckého autora (Kotzebueho), ale jeho dej bol o grófovi Beňovskom z Vrbového. Neskôr, na ďalšie tri roky, patrili divadelné dosky v Trnave Palárikovým hrám. Trnava sa tak stala, ako napísal J. Palárik v Orle – ohniskom „rezkejšieho národného života“ pre celý „ prešporsko-nitriansky slovenský vidiek“. Do Trnavy vtedy radi chodievali všetci národovci: M. M. Hodža so svojimi krásnymi dcérami Ľudmilou a Boženkou, J. M. Hurban s rodinou, jeho syn účinkoval takmer vo všetkých inscenáciách (neskôr pokrstený na Hurbana-Vajanského). Božena sa neskôr vydala do Trnavy za advokáta a ochotníckeho divadelného režiséra Vendelín Kutlíka. Jeho žena iniciovala aj založenie spolku slovenských žien Živeny (1869) v Trnave a jej manžel Vendelín Kutlík založil Besedu slovenskú (1870) v Trnave, ktorá sa neskôr, po vzniku prvej ČSR, pretvorila na Slovenskú národnú jednotu (SNJ) v Trnave.

Neskôr prišiel do Trnavy ďalší populárny a veľmi plodný dramatik Ferko Urbánek, ktorý sa 3. marca 1923 stal prvým predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Trnave. Stalo sa to na valnom zhromaždení SNJ, kde tak oduševnene rečnil tajomník MS Štefan Krčméry, že VZ jednohlasne prijalo vznik Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS ) v Trnave a v malom bulletine vydanom v roku 1923 F. Urbánek píše, že „...týmto sme najokázalejšie zasvätili 60 ročné trvanie našej Slovenskej Matice.“

Naše mesto bolo pôsobiskom mnohých slovenských dramatikov či literátov. Po Ferovi Urbánkovi prišiel Milo Urban, začas v Trnave pôsobil ako právny koncipient Svetozár Hurban, pôsobil tu Jozef Gregor Tajovský, vo svojom čase Peter Jilemnický a mnohí ďalší...

Pomaly, ale isto sa nám darí zapĺňať historickú tajničku našich predsedov. Od roku 1924 to bol Dr. Pavol Žiška, významná osobnosť. V dobovej tlači sa píše, „...to je už postava ďaleko presahujúca rámec nášho mesta a podstatne presahujúca i do dejín slovenského národa. Bol to opravdu veľký kresťanský duch, zasvätil celý svoj život národnému kolektívu, pomáhal, kde sa len dalo, rozdal všetky svoje príjmy a majetok, nepoznal hraníc v láske k blížnemu, o čom by mohli svedčiť stovky študentov trnavského gymnázia...“ Pavol Žiška, rodák zo Skalice, bol v období rokov 1924 – 38 hlavným rečníkom Trnavy na všetkých politických, či kultúrno-spoločenských stretnutiach. Bol to on, kto má zásluhu na postavení sochy M. R. Štefánika v Trnave (prvej na Slovensku), ako aj ďalším slovenským národovcom po Slovensku. A žiaľ, dodnes nemá ani len vlastný hrob v Skalici, či bustu v Trnave...

Od 1. januára 1934 bolo na návrh mestskej rady na desať rokov schválené Uznesenie žiadosti MO MS Trnava na prenájom viacerých miestnosti na 1. aj 2. poschodí v budove „ Pannonie“, „...v ktorých sa poriadali plesy, zábavy a iné podujatia jednotlivých spolkov a korporácií“. Teda MO MS Trnava bol centrom kultúrno-spoločenského života nášho mesta.

V roku 1942 boli v desiatich väčších slovenských mestách zriadené sekretariáty MS. V Trnave bol vedúcim sekretariátu Ján Brezina, ktorý bol dva roky (50. roky) mojím triednym učiteľom. Dnešnou terminológiou by sme to nazvali profesionalizovanie MS.

V roku 1947 sa predsedom MO MS Trnava stala vtedy už nielen v našom meste významná osobnosť, národný umelec Mikuláš Schneider Trnavský. V jeho autorskej knihe Úsmevy a slzy sa dočítame, že s Ferkom Urbánkom boli priatelia a keď M. Schneider potreboval text, niekoľko básničiek pre svoje piesne do učebnice spevu, F. Urbánek mu ich rád a obratom ruky napísal pätnásť. A M. Schneider ich okamžite aj bez klavíra zhudobnil. Sú to dnes tie najznámejšie a pomaly zľudovené Schneiderove piesenky Hoj, vlasť moja, Ružičky, Ja som šuhaj z Trenčína, Keby som bol vtáčkom a ďalšie.

Vieme, že 50. ani 70. roky Matici slovenskej nepriali, ale Matica si žije svoj život naďalej. Náš MO MS Trnava bol obnovený od roku 1989. Jeho predsedom bol František Hlavička. Od roku 1992, s výnimkou jedného volebného obdobia (v rokoch 2001 - 2004 bol predsedom Miroslav Orihel) je vo funkcii predsedníčky autorka týchto riadkov Adriena Horváthová, ktorá by sa rada dožila aj 100. výročia MO MS Trnava.

Trnavskí matičiari si na slávnostnej členskej schôdzi, resp. na valnom zhromaždení 1. marca 2018 pripomenú 95. výročie MO MS Trnava a 155. výročie Matice slovenskej.

A čo dodať na záver ? Keď prídete do Divadla Jána Palárika, jeho busta vás uvíta priamo vo foyeri (vstupe) divadla. Keď vystúpite na 1. poschodie, vítajú vás Ferko Urbánek a o kúsok ďalej Mikuláš Schneider Trnavský. Veď boli našimi „šéfmi“ v takom poradí. Možno na nás ešte bude, aby sme vzdali nejakým umeleckým aktom poklonu aj Pavlovi Žiškovi, osobnosti dlhodobo pôsobiacej v Trnave.

Adriena Horváthová

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (2 hlasovali)