novinky z radnice

Naše mesto je bohaté na historické a kultúrne pamiatky. V uplynulom období boli mnohé z nich zrekonštruované. Pri rekonštrukcii budovy Knižnice Juraja Fándlyho našli reštaurátori na čelnej fasáde pod omietkou celé desaťročia skrytý nápis HOSPODÁRSKA BANKA, označujúci pôvodný účel budovy, ktorý bol po dohode s pamiatkarmi obnovený. Budovu projektoval významný slovenský architekt Milan Michal Harminc začiatkom minulého storočia. Pozerať sa na ňu iba ako na bývalú banku alebo súčasnú knižnicu by však bola veľká chyba, lebo jej význam je z historického hľadiska oveľa väčší.

Ako zistil dr. Peter Horváth, práve v budove Hospodárskej banky sa krátko po vyhlásení Československej republiky pred 99 rokmi zišla skupina národne a politicky orientovaných občanov Trnavy. Na jej čele stál prvý predseda Národného výboru v Trnave statkár Jozef Slezák. Na schôdzke sa prihlásili po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie k novo sa rodiacej Československej republike. Po telefonickom rozhovore J. Slezáka odišla trojčlenná delegácia (M. Slezák, J. Kukliš a G. A. Bežo) na koči do Hodonína, kde dočasne sídlila Slovenská národná rada, so žiadosťou o vyslanie vojska do Trnavy a zaistenie poriadku v meste, lebo všetky úrady v Trnave, železničná stanica a iné boli ešte v maďarských rukách.

 

Je všeobecne známe, že za významný štátoprávny akt 1. ČSR sa pokladá telegram Matúša Dulu, ktorý poslal Národnému výboru v Prahe s textom Martinskej deklarácie. Medzi jej prvými deklarantmi nájdeme aj podpis Gustáva Adolfa Beža, trnavského typografa a tlačiara. (Myslím, že by bolo vhodné uctiť si tohto významného občana Trnavy 28. októbra pri tohoročných oslavách 100. výročia vzniku Československa pomenovaním niektorej z nových ulíc jeho menom.) Ale vráťme sa ešte k Hospodárskej banke.

Vo svojej zbierke mám poštový lístok (maďarskú celinu) s 10 fil. maďarskou známkou, ktorá zobrazuje svätoštefanskú korunu. Lístok píše do Čiech Miloš Dlouhý v auguste r. 1919 svojmu priateľovi – filatelistovi a staviteľovi Ing. Fr. Morávkovi (do Lomnice n/Popelkou) ako „poslední pozdrav ze Slovače“. Ďalej uvádza, že ho do Trnavy vyslala Agrobanka v zastúpení Ľudovej banky, aby tu viedol obilné oddelenie Hospodárskej banky. Pisateľ na druhej strane lístka uvádza doslovne: „Práce až-až!“. Lístok svedčí o tom, ako pri nedostatku slovenských úradníkov vypomáhali slovenským inštitúciám českí odborníci, ktorí nahrádzali pôvodných maďarských, ktorí odišli zo svojich miest. Trnavská pošta zrejme ešte stále používala maďarské tlačivá aj poštové lístky, ktorých mala v zásobe v tomto období dostatok.

Zaujímavosťou je však aj to, že maďarský poštový lístok je už dofrankovaný 5 hal. známkou Hradčany, ktorá je prvou československou poštovou známkou. Prvé československé známky s obrazom Hradčian ako symbolu českej štátnosti a nadobudnutej slobody od secesného maliara Alfonza Muchu boli vydané 18. decembra 1918. Nepoznám skoršie použitie známok Hradčian trnavskou poštou. Známka je znehodnotená neúplným odtlačkom pečiatky trnavskej pošty s domicilom Nagyszombat, rozlišovacie písmeno E. Výmena za československé poštové pečiatky s domicilom Trnava a označením Č.S.P. (Československá pošta) sa zatiaľ neuskutočnila, prebehla až neskôr. Trnavský historik dr. Hadrián Radváni v knihe Trnava v sieti poštových spojov uvádza obrázky výstrižkov z listov so známkami Hradčian a poštovou pečiatkou TRNAVA Č.S.P. až v roku 1920.

Uvedený poštový lístok so známkou svätoštefanskej koruny je zaujímavým „tirnavikom“ aj z iného dôvodu. Vytlačená známka na poštovom lístku zobrazuje kráľovskú korunu, ktorá, ako je známe, bola v Trnave ukrývaná v období nepokojov za Thökölyho povstania v budove Domu hudby Mikuláša Schneidera Trnavského. Dokumentuje to na priečelí domu latinský (pôv.?) zlatý text so symbolom kráľovskej koruny, ktorý uvádza, že „V tomto dome som prebývala ako súputnica“.

Mgr. J. Mička

 

Raritná pohľadnica z Myjavy: Prečítanie deklarácie slovenského národa v prvý deň slobody. Vydal Daniel Pažický, kníhkupectvo Myjava, ktorý bol spolupracovníkom G. Beža. Zo zbierky Antona Kollára

 

Zatiaľ nehodnotené