novinky z radnice

Andrej Jaslinský a jeho hľadanie odpovede na otázku vzniku nového života....................Hoci sa to dnes javí ako zvláštnosť, klasickou súčasťou novovekej prírodnej filozofie boli aj rozpravy o biológii živočíchov a človeka. Základom tejto oblasti poznania bola najmä séria Aristotelových kníh  o živočíchoch, ale neskôr aj komentáre k nim a niektoré samostatné pojednania. A hoci sa povaha prírodnej filozofie v sedemnástom a osemnástom storočí menila asi najvýraznejšie – oproti stálosti iných disciplín ako napr. logika či metafyzika – biológia v nej neprechádzala takými dramatickými zmenami ako fyzika, astronómia či alchýmia. Napriek tomu sa v diele významného trnavského filozofa Andreja Jaslinského, ktorému sme sa už v našom seriáli venovali, nazvanom Základy fyziky, druhá časť alebo čiastková fyzika (Trnava 1756) zameriame práve na v poradí štvrtú dizertáciu, ktorá sa zaoberá živočíchmi a ich pôvodom.

Začiatkom osemnásteho storočia možno pri univerzitách sledovať rozmach zakladania botanických záhrad, observatórií, lekární a anatomických divadiel a celkový nárast záujmu o rastlinstvo a živočíšstvo. Napriek tomu väčšina novovekých prác o biológii a zoológii pretrvávala až do druhej polovice osemnásteho storočia v zajatí aristotelovského, prevažne racionalistického delenia a opisovania živočíchov namiesto bohatých výskumov a experimentov. Aristoteles totiž uprednostňoval pred skúmaním samotných príčin najmä systematizáciu a klasifikáciu zvierat, a to na základe hľadania totožných a odlišných charakteristík ich častí tela, rozdielov v spôsobe života a typov činností a rozdielov ich zvláštnych znakov.

Vo všeobecnosti možno povedať, že biológia starovekého, stredovekého a ranonovovekého obdobia bola najmä o členení. Tak napríklad vo štvrtom vydaní učebnice Wilhelma Scribonia z roku 1600 nájdeme členenie živých tvorov na racionálne a neracionálne, na tie, ktoré žijú vo vode, a tie na zemi, plazy a štvornožce, vajcorodé a živorodé, párnokopytníky a nepárnokopytníky. Podobne postupujú aj iní súvekí autori a Jaslinského dizertácia nie je v tomto kontexte žiadnou výnimkou. Treba však zdôrazniť, že jeho pozoruhodnou črtou je metodologická forma a niektoré závery.

Andrej Jaslinský patril medzi vedecky významných predstaviteľov filozofie na Trnavskej univerzite. Patril do obdobia relatívne slobodnej a progresívnej tvorby trnavských filozofov a v jeho diele možno sledovať pokrokové aj konzervatívne tendencie. Je zrejmé, že vo svojich fyzikálnych prácach nezostáva v zajatí scholastického aristotelizmu a tomizmu, ale objavuje a preferuje aj nové vedecké metódy skúmania. Po vzore Bacona, Boyleho či Newtona si veľmi dobre uvedomuje, že poznanie prírody stojí na skúsenosti a zmyslovom pozorovaní. Skúmanie prírody má byť preto vedené najmä pozorovaním, skúsenosťou a pokusom, ale zároveň aj uvažovaním a dôkazom. A hoci členovia Spoločnosti Ježišovej zväčša sami nerealizovali prírodovedné výskumy, veľmi často reagovali na experimenty svojich súčasníkov. V Jaslinského texte možno nájsť množstvo odkazov na rozmanité i veľmi aktuálne a relevantné výskumy doby, čo len dokumentuje rozhľadenosť, sčítanosť a relatívnu aktuálnosť skúmaní. Z toho môžeme usudzovať, že trnavská univerzitná knižnica bola pravidelne a promptne zásobovaná zahraničnými publikáciami, veď na niektoré z nich reagovali trnavskí profesori krátko po ich vydaní.

Jednou z najzaujímavejších otázok spisu je druhý paragraf venovaný pôvodu živočíchov. Jaslinský v ňom hneď v úvode píše, že žiaden zo živočíchov sa nerodí z ničoho. Aristotelovská tradícia verila v teóriu (samo)oplodnenia, avšak nástup mechanistickej vedy a biológie naznačoval možnosť, že živé organizmy môžu vznikať obyčajným spojením matérie, a teda v podstate z ničoho. Jaslinský sa proti tomuto názoru dovoláva Rediho pokusov a ukazuje, že neexistuje vznik z ničoho. Pod vplyvom prác Regniera de Graafa bola prírodovedcom koncom sedemnásteho storočia zrejmá existencia pohlavných buniek, tzv. Graafov folikul, hoci vajíčko cicavcov nebolo ešte opísané celkom správne. Jaslinský sa vo svojom texte odvolával na práce a názory Williama Harweya, ktorý nadväzoval na embryologické práce a veril, že život vzniká oplodnením vajíčka, čiže všetko živé pochádza z vajca. Základnou otázkou prírodovedcov tej doby bolo, z čoho a ako vzniká individuálny život akéhokoľvek živého tvora.

Biológovia osemnásteho storočia hľadali odpovede najmä na to, aký je význam pohlavných buniek a ako vzniká nový organizmus. Názory na význam pohlavných buniek sa rôznili, pričom prevládali najmä dve základné koncepcie. Harvey a spol. verili, že pre vznik života je potrebné najmä vajíčko. V ňom a len v ňom sú prítomné všetky podstatné informácie k vzniku novej bytosti. Preferovanie úlohy ženských pohlavných buniek možno označiť za ovularizmus. Jaslinského práca však dokumentuje, že si bol dobre vedomý aj protichodnej teórie – animalkulizmu. Animalkulisti sa domnievali, že tvorivá, vývinová sila je uložená v spermiách a vajíčko slúži len na výživu. Proti tomu náš autor však namieta najmä nelogickosť nadbytočného počtu spermií a ich otáznu existenciu u niektorých živých tvorov. Zdá sa teda, že stojí skôr na strane ovularistov.

To, o čo trnavskému filozofovi evidentne ide, je popretie mechanistického alebo aj iného materializmu, ktorý by naznačoval, že život ako celok alebo život jedinca môže vzniknúť obyčajným spájaním, či takpovediac z ničoho. Jaslinský proti spojeniu pohlavných buniek argumentuje napádaním animalkulizmu a jeho predstavou dedičnosti. Verí, že pokiaľ by zdrojom života mala byť samčia pohlavná bunka, v prípade otca – kaliky – by aj potomstvo muselo byť kalikou, čo však skúsenosť nedokazuje.

Vyčítať Jaslinskému nesprávne predstavy o dedičnosti by bolo asi nemiestne. Do začiatku druhej polovice 19. storočia, do Mendelových čias, prírodovedci nemali ujasnenú predstavu o transfere genetickej informácie, ktorá je dedená v „zapuzdrených“ génoch. To, čo prekvapuje, je, že Jaslinský nepoužil podobnú úvahu aj na dedičnosť prostredníctvom vajíčka. Od narodenia postihnutá žena by predsa rovnako mala mať nevyhnutne postihnuté potomstvo, čo skúsenosť nie vždy potvrdzuje.

Jaslinský pôvodné aristotelovské zmýšľanie obohacuje o tvrdú verziu preformativizmu a konfrontuje ju so súvekými teóriami a výskumami. Je zrejmé, že jeho práca je primárne zameraná na dôsledný boj voči teórii samooplodnenia – vzniku života z hmoty. Môžeme sa opätovne stretnúť s pokusmi vyvracať tézu o samoplodení a vzniku života z hmoty, či už v podobe červov, hmyzu či škótskych husí a žiab. Jaslinský popiera pravdivosť mýtov o takomto vzniku života a ponúka aj vlastné pravdepodobné vysvetlenia. Pritom je zaujímavé, že uvažuje aj o spôsobe rozširovania sa parazitov v ľudskom organizme a ich prežívaní.

Nie je celkom zrejmé, čo viedlo profesora Trnavskej univerzity k priorizovaniu tejto otázky. Možno sa však domnievať, že jedným z kľúčových motívov bolo potenciálne vyrovnanie s mechanicizmom a materializmom a jasne vidieť, že profesor viedol dialóg s najaktuálnejšími teóriami a tézami a snažil sa ich zapracovať do svojho videnia sveta. A práve v tom, v odvahe modifikovať tézy svojich predchodcov a východísk a zosúlaďovať ich s výskumami súčasníkov a najnovším poznaním, Jaslinský dokazuje istú otvorenosť a snahu po hľadaní pravdy v medziach súvekého myslenia. Malá ukážka z Jaslinského práce ilustruje jeho spôsob myslenia i dokazovania tvrdení:

„Potvrdzuje sa: Väčšie živočíchy, ktoré sa kedysi zvykli nazývať dokonalé, nerodia sa z prachu. Preto sa z prachu nerodia ani menšie živočíchy, teda hmyz, ktorý sa nazýva nedokonalým. Zdá sa totiž, že stavba u niektorých z nich je pre krehkosť hodná väčšieho obdivu ako u veľkých.

Po druhé sa potvrdzuje: keby sa niektoré živočíchy rodili z prachu, potvrdilo by sa to okrem iného na základe toho, že v zhnitom mäse sa rodia červy; ale z toho sa to nedokazuje. Lebo keby sa do takého mäsa nevložili vajíčka malých živočíchov alebo by v ňom už neboli, nezrodil by sa z nich žiaden malý živočích, ako dokazuje pokus slávneho neapolského fyzika a lekára Rediho: ten uzavrel do sklenených skúmaviek mäso tak, že žiadna mucha naň nemohla sadnúť a svoje vajíčko doň uložiť; a tak prišiel na to, že po zhnití sa v ňom nevyliahol žiaden červík. Aby sa však nemyslelo, že túto neplodnosť spôsobil nevymenený vzduch, následne znova mäso uzatvoril veľmi jemnými tkaninami do sklenených skúmaviek tak, že vzduch mohol k nemu preniknúť, ale nie červy alebo muchy. A zase sa žiaden červík nenašiel v tomto mäse po jeho zhnití, ale jedine na tkanine sa našli mnohé vajíčka múch, ktoré sa chceli k mäsu dostať. Tie keby boli muchy vložili do mäsa, nepochybne by sa v ňom bolo vyliahlo mnoho červov.

Odpovedá sa po druhé: Všetky živočíchy sa rodia z  oplodnených vajíčok svojho živočíšneho druhu. Dokazuje sa: Je nám známe, že predovšetkým vajcorodé, čiže tie, ktoré kladú vajíčka, rodia sa z vajíčok svojho živočíšneho rodu. O tom nikto nepochybuje, ale z vajíčok vznikajú tiež živorodé, čiže tie, ktoré rodia plod, ako sú štvornožce, ľudia aj všetok hmyz. Totiž už od čias Harveya, ktorý dôkladne preskúmal rozmnožovanie živočíchov, mladší a veľmi významní anatómovia skúmali v rozrezaných telách ľudí či živočíchov ženského pohlavia dva vaječníky uložené na oboch stranách nad maternicou rovnako ako u sliepok. Tieto vajíčka vo vaječníkoch živorodých živočíchov sú mechúriky naplnené pred oplodnením tekutinou. V tomto sú podobné vajíčkam u vajcorodých živočíchov, pretože sa v nich po vložení do horúcej vody vyzráža tekutina rovnako ako bielok v slepačích vajíčkach.

Teda potvrdzuje sa: Littré videl v rozrezanom ženskom tele vajíčko, ktoré bolo väčšie od ostatných a malo niekoľko krvných ciev. P. Falck udáva, že aviňonskí lekári mu ukázali vajíčko, ktoré spravidla už niekoľko dní po počatí veľkosťou vykazovalo podobu mušieho tela. Z toho vyplýva, že anatómovia pri pohľade do rozrezaného vaječníka ľahko podľa prázdnych dutín odhalia, že žena už plod porodila. Po druhé, keď sa rozrezali živorodé živočíchy, viaceré plody sa nenachádzali v maternici, ale vo vaječníkoch a vajíčkovodoch, cez ktoré prechádzajú plody z vaječníka do maternice.

Tak je teda dokázané, že všetok hmyz sa rodí z vajíčok: Mnoho druhov veľkého hmyzu, ktorého vajíčka vidíme voľnými očami, sa rodí z vajíčok. Ak sa totiž iné vajcorodce rodia z vajíčok, prečo by sa tak nerodili aj muchy, blchy, vši atď. Zaiste ani tieto nedostali vajíčka od prírody nadarmo, ani na iný účel, na aký ich dostali iné živočíchy. Ale rodí sa z nich aj ostatný hmyz, ktorého vajíčka sú skryté voľnému oku, lebo 1. ostatné, o vajíčkach ktorých sa vie, sa z nich rodia, teda sa z nich rodia aj tie, o vajíčkach ktorých nepodávajú naše slabé oči dôkaz. Veď tieto sa podľa č. 549 nerodia z prachu, ani z náhodného zhluku častíc a nemôže sa ani povedať, že ich stvoril jediný Boh. Treba totiž usudzovať, že Boh z podobných príčin vytvára podobný účinok. A preto ak ostatné väčšie a ušľachtilejšie živočíchy sa rodia z vajíčok, zaiste aj tieto sa tak rodia. 2. Vajíčka viacerých druhov hmyzu, ktoré sú voľným okom neviditeľné, sa dajú spozorovať cez mikroskop. Treba teda povedať, že rovnako ako tieto, ktoré sú pozorovateľné, tak aj ostatné, ktorých vajíčka zostávajú skryté, sa rodia z vajíčok. Obzvlášť ak aj horliví prírodovedci dostatočne jasne spozorovali spojenie, tj. coitus, na čulosti mikroskopicky malých živočíchov, ktoré sa zvyknú rodiť vo vode.

Andrej Démuth – Erika Juríková, Trnavská univerzita, Katedra filozofie – Katedra klasických jazykov

Použitá literatúra:

Démuth, A. – Juríková, E.: Andrej Jaslinský a jeho Základy fyziky. In: Antológia z diel profesorov filozofie pôsobiacich na historickej Trnavskej univerzite (1635-1777). Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku 2016, s. 63-94.

Rádl, E.: Dějiny biologických teorií novověku II. Praha: Academia 2006.

Súťažná otázka: Proti čomu je primárne zameraná Jaslinského dizertácia? Správne odpovede zasielajte do 20. marca 2018 na adresu: Katedra klasických jazykov, Trnavská univerzita, Filozofická fakulta, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava alebo emailom na klasjaz@truni.sk. Z účastníkov súťaže vyžrebujeme jedného, ktorý získa knižnú cenu.

Zatiaľ nehodnotené