novinky z radnice

V obchode sa mi prihovoril priateľ. Posťažoval sa, že je už v treťom obchode a vymenoval, kde sa čo oplatí kúpiť. Je predavačom a prirodzene podľa výšky svojho platu hľadá to, čo si môže dovoliť. Nie je to vôbec ľahké. No pravda je aj to, že tak ako on, aj my ostatní sme mali v košíkoch viac než len to, čo je pre vyžitie nevyhnutné. Nesúc nákup domov som si spomenul na román Hlad od nórskeho spisovateľa Knuta Hamsuna. Hlavný hrdina románu je v určitom zmysle symbolom dnešného človeka. V nekontrolovateľnom množstve podnetov máme permanentný pocit hladu, pričom naše túžby sú neustále podnecované a prehlbované reklamou i tlakom spoločnosti. Hnacím motorom súčasnej civilizácie je akčný, produktívny a stále lačný konzument. Hlad preto môže byť paradoxne i symbolom doby prebytku. Aj keď dosiahneme alebo si kúpime to, o čom si myslíme, že po tom túžime, stále máme pocit hladu po novom a lepšom. To, čo sme už nadobudli, si často nedokážeme vychutnať a využiť ako šancu pre seba či pre spoločnú radosť s ostatnými. Hlad nás podobne ako protagonistu románu uzatvára do seba a čoraz viac začíname posudzovať iných i okolie z vlastnej perspektívy. Tá je poznačená pocitmi nedocenenia, odmietnutia, mnohí sa dokonca cítia ako obete doby a spoločenských pomerov. Preceňovanie vlastného ja na úkor ostatných vedie k nadradenému videniu, prehlbuje priepasť nedorozumenia a urýchľuje nepremyslené výroky proti iným. No reč a konanie zo vzdoru ničia každú príležitosť pre stabilizáciu i zahnanie vnútorného hladu. Povrchnosť, ktorá stavia na obviňovaní ostatných, zostáva iba pri javoch. Prehlbuje síce hlad po spravodlivosti, no pre neschopnosť zmeniť vlastný pohľad i prístup opakuje a množí len to, čo je negatívne. Precitlivenie strieda hnev, sebaľútosť strieda arogancia.

Na konci románu sa hladujúci mladý spisovateľ odhodlal: vyplával na more. Opustil pevninu sebaľútosti a hnevu voči svetu i ľuďom. Rozhodol sa urobiť viac, než bolo nevyhnutné. Hľadať nielen pre seba, ale s druhými. Získal pokoj i sebaúctu. Toto letné prázdninové obdobie je príležitosťou opustiť všetko to negatívne v nás, v čom sme možno nepozorovane zakotvili. Vyplávať na širšie územie: zo zátoky sebaľútosti a individualizmu na more života či na horu poznania. Tam možno z inej, širšej perspektívy nahliadnuť to, čo je v nás i medzi nami dobré. Nasýťme sa tým a buďme za to vďační.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (137x hodnotené)