novinky z radnice

Dnes sa pristavíme pri rádiológii. V dejinách trnavského zdravotníctva sa o nej veľa nedočítame, pretože ide o veľmi mladý medicínsky odbor a existuje naprieč všetkými oddeleniami a medicínskymi odbormi. Zjednodušene by sme mohli povedať, že jej predchodcom bolo röntgenologické oddelenie, ktoré v trnavskej nemocnici fungovalo od roku 1947.

Od konca 40. rokov sa vyšetrovanie röntgenom vykonávalo na prízemí neskoršieho chirurgického pavilónu, ktoré ho aj najviac využívalo. Samostatné oddelenie centrálneho röntgenu vzniklo v roku 1958 a jeho prednostom sa stal Ladislav Dudák. Ten viedol spočiatku aj onkologické oddelenie. Ambulantných pacientov vyšetrovali v poliklinike, röntgenologické oddelenie slúžilo pacientom z nemocnice. Röntgenologická terapia, napríklad pri onkologických ochoreniach, sa vykonávala na prízemí vtedajšieho kožného oddelenia. Už samostatné oddelenie malo skiaskopické, skiagrafické a tomografické prístroje a zariadenia pre nádorovú terapiu. Postupne vznikli aj detašované pracoviská zamerané na konkrétne oblasti medicíny – na urológii, chirurgii a ďalších.

Dnešná Rádiologická klinika Fakultnej nemocnice v Trnave od toho obdobia prešla významným rozvojom. Len za posledných 40 rokov sa postupnou elektronizáciou dosiahli najväčšie pokroky práve pri zobrazovacej a diagnostickej technike. A skutočne míľovými krokmi kráčala klinika dopredu za ostatných päť rokov. Potvrdil nám to aj prednosta spomínanej kliniky Vincent Žákovič.

Vincent Žákovič (nar. 22. februára 1948 v Dolných Krškanoch) je absolventom Lekárskej fakulty UK (1975), jeho prvým pracoviskom bola Rádiologická klinika Dérerovej fakultnej nemocnice na Kramároch v Bratislave. Potom postupne aj v súvislosti s budovaním špecializácie prešiel na Rádiologickú kliniku FN v Bratislave, aj na polikliniku na vtedajšej Šmidkeho ulici v bratislavskom Ružinove. Pracoval aj ako expert na rádiologickom oddelení nemocnice v Tripolise v Líbyi (1984 – 1990). Po návrate nastúpil na Rádiologickú kliniku v Národnom ústave pre tuberkulózu a respiračné choroby v Podunajských Biskupiciach. V roku 1993 absolvoval trojmesačný kurz na Ultrazvukovom inštitúte Thomas Jefferson University Hospital vo Filadelfii, v roku 1996 aj kurz z CT vyšetrovania v Univerzitnej nemocnici v Edinburgu v Škótsku. Z Podunajských Biskupíc prešiel spolu s prof. Jozefom Bilickým do novootvoreného oddelenia rádiológie v Nemocnici Cyrila a Metoda v Petržalke. Po päťročnej prieluke v železničnej poliklinike v Bratislave sa stal v roku 2008 primárom oddelenia na Rádiologickej klinike Fakultnej nemocnice v Trnave a od roku 2014 je jej prednostom. Trnava sa vďaka významnému špičkovému pracovisku stáva aj platformou na výmenu skúseností pre lekárov, rádiologických technikov i sestry z celého Slovenska. Jedno z takýchto podujatí bolo v marci v Trnave pod názvom Trnavské dni rádiológie.

* Čo je to rádiológia a čo si všetko môžeme pod týmto pojmom predstaviť?

- Je to jeden z najmladších medicínskych odborov, ktorý vďačí svojmu vzniku prof. Röntgenovi. V roku 1895 objavil neznáme x-lúče, ktoré boli po ňom pomenované. Čo je zaujímavé, už v roku 1897 sa na Slovensku v Kežmarku nachádzal prvý rádiologický röntgenový prístroj. Skromná ordinácia vidieckeho lekára Vojtecha Alexandra sa stala zárodkom medicínskej röntgenológie. Tam bola otvorená aj prvá ambulancia. Kedysi röntgenológia – to bol klasický röntgen, ktorým sa robili snímky hrudníka, skeletu, gastrointestinálneho traktu i ciev prostredníctvom kontrastných látok. Na začiatku bola teda konvenčná rádiológia. Neskôr, s rozvojom techniky, vznikli vyšetrenia ciev, tzv. angiografické vyšetrenia, kde sa hlavne zisťovalo, či má pacient zúžené alebo deformované cievy. Revolučným krokom bol začiatkom 70. rokov vznik CT-prístrojov, tomografie. Znamenalo to revolúciu v pohľade do človeka. Predtým v neurorádiológii nebolo možné vyšetriť mozog bez nejakej agresie, robili sa špeciálne vyšetrenia tzv. balónikovaním, čo bolo nepríjemné a bolestivé. CT je schopné zobraziť štruktúry mozgu, hrudnej dutiny, brušnej dutiny, čo má obrovský diagnostický význam hlavne pre včasnú diagnostiku. Potom bol úspechom nástup ultrazvukových vyšetrení, ktoré nám veľmi dobre diagnostikujú najmä gastrointestinálny trakt – žlčník, pankreas, pečeň, podobne aj gynekologické štruktúry. Ďalším významným pokrokom bol vznik magnetickej rezonancie. Využíva zmeny sily magnetického poľa a dáva nám veľmi dobré obrazy štruktúr mäkkých tkanív, ktoré vieme rozlíšiť oveľa detailnejšie ako pri CT. Využíva sa najmä pri ochoreniach mozgu a chrbtice. Najnovšie sa zavádzajú aj funkčné vyšetrenia, teda systémom pozitrón emisnej tomografie (PET). Pomocou značkovaných látok vieme zistiť niektoré aktivity tkanív v organizme, povedzme, pri metastázach. Pomocou týchto „petiek“ sme schopní objaviť ložiská. Všetky tieto diagnostické vymoženosti vznikli vďaka rozvoju techniky a elektroniky. Kým röntgen ukazoval orgány dvojrozmerne, tieto prístroje nám ukazujú tri rozmery. A to je výhoda nielen v diagnostike, ale aj v liečení – napríklad chirurg presne vie, ako a kde má zasiahnuť.

* Tento veľký pokrok prišiel v priebehu posledných desaťročí. Rádiológia teda zasahuje v podstate do všetkých medicínskych odborov.

- Dobrý rádiológ musí mať znalosti zo všetkých oblastí medicíny. Nemusí byť v nich špičkový, ale musí ich ovládať, musí komunikovať s klinikmi na tieto témy. Teraz je tendencia tzv. multidisciplinárneho prístupu k liečbe pacienta. Čo to znamená? Diagnostika, laboratórne techniky a liečba musia dosiahnuť čo najväčší medicínsky efekt spoluprácou odborníkov z viacerých oblastí.

* Hovorili ste, že rádiológia je jednou z najmladších disciplín. Prirodzeným pokračovaním zavádzania CT prístroja alebo magnetickej rezonancie bol aj vznik rádiologických oddelení v nemocniciach. Ako to vyzerá v trnavskej nemocnici s rádiológiou?

- Keď som sem prišiel, boli tu štyria lekári, dnes nás je dvanásť. Kedysi sa veľa nedalo robiť, ale postupne sme sa rozširovali, ako sa rozširovala aj prístrojová vybavenosť. Fungujeme ako nelôžkové oddelenie, ale máme ako oddelenie intervenčnej rádiológie niekoľko lôžok na chirurgickej klinike. Môžem sa pochváliť, že v priebehu štyroch rokov rádiologická klinika v Trnave veľmi postúpila. Vybudovalo sa napríklad nové pracovisko intervenčnej rádiológie. Náš primár Andrej Klepanec patrí k špičkovým intervenčným rádiológom. Snaha medicíny je ísť na miniinvazívne výkony, ktoré pacientovi čo najmenej ubližujú. Intervenčná rádiológia v tom pomáha najviac. Pri poškodení ciev a žíl, napríklad v dolných končatinách, dochádza k rôznym zmenám, zužujú sa, môžu sa uzavrieť, pacientovi hrozí odumretie a amputácia. Angioplastikami pomáhame zachrániť končatinu na 3 – 4 roky. Ďalšia významná vec, ktorá sa robí ako jedna z mála na Slovensku práve v Trnave v spolupráci s neurologickým oddelením, je vytvorenie programu záchrany pacientov s mozgovými porážkami. Všetci praktickí lekári, ale aj neurológovia v širokom okolí Trnavy boli informovaní, že hneď ako zistia u pacienta príznaky mozgovej porážky, treba ho priviezť k nám. Urobí sa mu CT vyšetrenie ciev a ak sa zistí, že sa mu uzavrela nejaká cieva, je prevezený rýchlou pomocou k nám a tu sa vykoná tzv. mozgová trombektómia: s pomocou špeciálneho inštrumentu sa dostaneme až do mozgovej cievy a trombus vyberieme. To znamená, že ak pacienta k nám dovezú včas, je chránený pred hroziacim ochrnutím. Tieto výkony sa u nás robia prakticky denne. Sme jedným z mála takýchto pracovísk na Slovensku a máme najvyšší počet odliečených pacientov s týmto ochorením na Slovensku. Spomeniem aj paliatívne výkony: Robí sa tzv. cielená chemoembolizácia. Špeciálnym inštrumentom sa zavedie hadička až k nádoru, do jeho cievy, ktorá ho vyživuje. Do tejto cievy sa podávajú malé guľôčky obalené liečebnou látkou. Zároveň sa uzavrie cieva až natoľko, že sa zníži vyživovanie nádoru a ešte sa miesto lieči cytostatikom. Je to neporovnateľne pozitívnejší zásah do organizmu ako pri celkovej chemoterapii, ktorá má oveľa viac nežiaducich účinkov. Pri tomto výkone spolupracujeme s našou onkologickou klinikou. Denne robíme punkcie výpotkov cielene pod ultrazvukom, vyberanie tzv. vody v tele napríklad v brušnej dutine. Pripomeňme, že už u nás začalo pracovať aj moderné mamologické pracovisko v spolupráci s gynekológmi, chirurgmi a onkológmi, ktoré poskytuje komplexnú diagnostiku a liečbu pacientiek s ochoreniami prsníkov.

* Sú teda už všetky tieto výkony bežné? Dostane sa k nim každý pacient?

- Každý pacient, ktorý má indikáciu pre takýto zásah. Nemáme tu ani čakacie doby. Indikovaný pacient je riešený okamžite. Chceli by sme do budúcna získať vlastné pracovisko magnetickej rezonancie. To, ktoré je v nemocnici, našej klinike nepatrí. Využívajú ho všetky pracoviská. Potom by sme mali všetky metódy, ktoré sa na pracoviskách rádiológie používajú, pod vlastnou kontrolou a všetko by bolo oveľa operatívnejšie. Vychovávame si mladých lekárov, ktorí sa o rádiológiu zaujímajú a dokonca aj rádiologických asistentov.

* Vy ste pôvodne študovali chemickú priemyslovku, od ktorej je ďaleko k medicíne.

- Dokonca som študoval potravinárske zameranie. Ale bola tam biológia, čo ma vždy zaujímalo. Mal som túžbu pracovať v medicíne, aj keď nikto v našej rodine nebol lekárom. A nebolo pre mňa ani jednoduché dostať sa na medicínu. Prvým pracoviskom sa začala moja rádiologická kariéra. Rovnako ako v chirurgii, máme vzory aj v rádiológii. Takým bol docent Ľudovít Krajčovič, šéf kliniky na Kramároch, v Martine prof. Lányi. Odborný rast pokračoval špecializáciou a vždy to bolo práve v rádiológii. Dokonca aj v Lýbii a v Edinburgu mi pomohli skúsenosti, aby som u nás neskôr vedel učiť mladých rádiológov. Potom som začal pracovať na rôznych pracoviskách. V roku 2005 ma oslovil vtedajší riaditeľ trnavskej nemocnice Martin Tabaček. Otvorením novej budovy chirurgických disciplín, a teda aj rádiológie s novými prístrojmi, tu bola možnosť rozvíjať oveľa viac tento náš odbor. Môžem povedať, že sa to podarilo. A zaujímavé to bolo pre mňa aj preto, že sa tu dá spolupracovať so všetkými disciplínami medicíny.

Text a foto Martin Jurčo

 

Zatiaľ nehodnotené