novinky z radnice

Oblasť medicíny, o ktorej budeme dnes hovoriť, by sa mala považovať za najdôležitejšiu. Koža je totiž najväčším orgánom tela. Pacienti najmä s chronickými ochoreniami kože by isto vedeli rozprávať o tom, aké stigmy im spôsobujú a aké trápenie prežívajú. Ako fyzické, tak aj psychické. Niekedy je kožné ochorenie problémom na celý život. Dnes sa teda pristavíme oddelení trnavskej nemocnice, kde sa snažia tieto problémy pacientov riešiť a vyriešiť.
Vraj práve pre dermatovenerologické oddelenie vznikla v roku 1824 aj trnavská nemocnica. Ako hovoria archívne materiály, v 20. rokoch 19. storočia bol v Trnave a v okolí rozšírený syfilis. V trnavskej nemocnici v prvých rokoch po jej založení (v rokoch 1824 – 1832) bolo 40 lôžok. Vtedajší stoličný fyzikus dr. Nágel liečil chorých práve na pohlavné choroby. V prameňoch sa uvádza, že nie práve najvčasnejšia liečba spôsobovala narastanie počtu choromyseľných pacientov. Do roku 1870 pôsobil v trnavskej nemocnici dr. Ruprecht a v tom čase počet pohlavných chorôb klesol na 14 percent všetkých hospitalizovaných. O tom, že v prvých rokoch fungovania nemocnice bola značná časť pacientov liečených na pohlavné choroby, svedčia aj ich počty v ďalších rokoch. V rokoch 1871 – 78, keď pôsobil v nemocnici dr. Christian, tam bolo liečených 296 chorých ročne, z toho 16 percent na syfilis. Od roku 1909 pôsobil v nemocnici Žigmund Lövinger. Vyšší počet pacientov si vyžadoval aj ďalšieho lekára. V tom čase malo venerologické oddelenie až 90 lôžok. V roku 1925 nastúpil do funkcie prednostu oddelenia Pavol Žarnovický a viedol ho až do roku 1955.

Najdlhšie, až niekoľko desaťročí, bol prednostom dermatologicko-venerologického oddelenia trnavskej nemocnice Andrej Babák. Ako uvádza výročná publikácia k 150. výročiu trnavskej nemocnice, práve on sa zaslúžil aj o cielenú výchovu mladých dermatovenerológov, ktorí sa uplatnili v celom regióne a aj na pôde Fakultnej nemocnice v Bratislave.

V roku 1974 pôsobili na oddelení aj títo lekári: Magdaléna Roháčová, Rozália Urbanová, Eva Ryšková a Danica Grančayová. V tom čase oddelenie sídlilo v pavilóne vľavo pri vstupe do nemocnice. Dnes ho nájdeme na samom konci areálu v zadnej časti pavilónu neurológie a gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia.

Súčasnou primárkou kožného oddelenia Fakultnej nemocnice v Trnave je Monika Psotová. Absolvovala Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach (1989 – 1995). Postupne sa atestovala v oblasti dermatovenerológie, teda kožného lekárstva, pohlavných ochorení a lekárskej kozmetiky. Od roku 2017 získala aj certifikát zdravotnícky manažment a financovanie. Od septembra 1995 pôsobila v Psychiatrickej nemocnici P. Pinela v Pezinku, potom pracovala na dermatovenerologickom oddelení v Nemocnici s poliklinikou v Malackách (1995 – 1998) a od roku 1998 pôsobí na kožnom oddelení nemocnice v Trnave, najprv ako sekundárna lekárka a od roku 2000 ako primárka.

* Ako ste sa dostali k dermatovenerológii?

- Po ukončení štúdia na lekárskej fakulte som nastúpila psychiatrickú kliniku v Pezinku, kde som pracovala deväť mesiacov. Po materskej dovolenke sa uvoľnilo miesto na dermatovenerologickom oddelení v Malackách, a tak som tam nastúpila ako sekundárna lekárka. Pod vedením svojej primárky som spoznala pestrosť a úskalia dermatovenerológie. Zistila som, aké je toto odvetvie rôznorodé, úzko prepojené s inými medicínskymi odvetviami a zároveň náročné, čo do diagnostiky, keďže práve koža ako najväčší ľudský orgán často odráža mnohé závažné vnútorné ochorenia. Pochopila som, aká je dermatovenerológia náročná čo do diagnostiky a zároveň krásna, keď dokážeme pacientovi pomôcť, vyliečiť ho. Totiž práve dermatovenerologické ochorenia sú tie, ktoré pacientov trápia aj preto, lebo sú viditeľné aj pre ich okolie. Po uzatvorení dermatovenerologického oddelenia v Malackách pre redukciu nemocničných lôžok, som požiadala o prijatie na dermatovenerologické oddelenie vo FN Trnava, kde pracujem doposiaľ. Dermatovenerológia sa stala nielen mojou prácou, ale aj koníčkom. Práca na oddelení sa líši od každodennej dermatovenerologickej ambulantnej praxe tým, že máme väčšie možnosti diagnostiky, interdisciplinárnej spolupráce a viac času na komunikáciu s pacientom. Dostatok času na pozorovanie nám výrazne zlepšuje diagnostiku a liečbu dermatovenerologických ochorení. Práve preto som rada, že môžem pracovať na oddelení. Teší ma, že dermatovenerologické oddelenie vo FN Trnava zostalo ako jediné v kraji, a že vďaka tomu stále môžeme pacientom z Trnavského kraja i blízkeho okolia poskytnúť diagnostiku a liečbu v prípade závažných a komplikovaných dermatovenerologických ochorení, ktoré sa nedarí už zvládať v ambulantnej starostlivosti.

* Aké bolo kožné oddelenie v čase, keď ste prišli do Trnavy?

- Bolo situované v iných priestoroch, v pôvodnom pavilóne, kde sa nachádzalo od založenia nemocnice, pod terajším psychiatrickým oddelením. Mali sme viac lôžok, rozmiestnení sme boli na celom prízemí a pri oddelení fungovali dve ambulancie, dermatologická a ambulancia pre pohlavné ochorenia. Pracovala som pod vedením primárky Aleny Konečnej. Primárka bola pre mňa veľkým vzorom, nechávala ma pracovať úplne samostatne, moju prácu však usmerňovala a zaúčala ma stále do nových „tajov“ dermatovenerológie. Keď sa napokon rozhodla odísť pracovať do súkromnej praxe, po konkurznom konaní som nastúpila na oddelenie ako primárka a okrem každodennej praxe mi pribudla oveľa väčšia zodpovednosť.

* Ako to vyzerá na súčasnom oddelení?

- Presťahovali sme sa do priestorov zadnej časti nemocničného areálu, do priestorov, kde bolo voľakedy situované ušno-nosno-krčné oddelenie s operačným traktom, ktoré bolo po dostavaní pavilónu chirurgických disciplín vo FN Trnava umiestnené do tohto pavilónu. Pred štyrmi rokmi bolo nutné rozšíriť oddelenie psychiatrie. Vznikli akútne a chronické lôžka a tie boli umiestnené do samostatného pavilónu, v ktorom voľakedy fungovalo aj dermatovenerologické oddelenie. Priestory boli pre obe oddelenia nedostačujúce, práve preto došlo k presťahovaniu. V súčasnosti máme 20 lôžok, izby sú dvoj a trojlôžkové, máme dve bezbariérové izby s bezbariérovým prístupom do kúpeľní a toalety a dve nadštandardné izby so samostatnou kúpeľňou a toaletou. Na oddelení boli vybudovane dve nové kúpeľne, ktorých súčasťou sú dva sprchovacie kúty a dve vane, keďže súčasťou lokálneho ošetrenia v dermatovenerológii je aj veľmi dôležitá balneoterapia. Pri oddelení fungujú dve ambulancie a samostatná miestnosť pre fototerapiu. Priestorovo oddelenie značne získalo. Jediným nedostatkom je, že sme veľmi ďaleko od vyšetrovacích metodík ako sú röntgen, CT, aj od oddelení, s ktorými spolupracujeme, ako otorinolaringologické, oftalmologické a interné oddelenie. U polymorbídných pacientov musíme preto využívať prevozy sanitkou, ale to je problém všetkých nemocničných zariadení, kde nie sú oddelenia situované v jednom monobloku.

* V prípade chirurgie a iných disciplín si vieme predstaviť nástroje a vyšetrovacie metódy. S akým prístrojovým vybavením pracujete u vás?

- Máme dermatologickú špecializovanú ambulanciu a ambulanciu pre pohlavné ochorenia. S tým súvisí aj samotné vybavenie jednotlivých ambulancií. Na dermatologickej ambulancii využívame 2 metódy kryoterapie pomocou N2 a CO2, ďalej tu pracujeme s dermatoskopom a digitálnym dermatoskopom pri vyšetrovaní pigmentových lézií. Využívame UVA a UVB žiariče na fototerapiu, a to ako kontaktnú, tak aj celotelovú. V ambulancii pre pohlavné choroby mnohých prekvapí gynekologické vyšetrovacie lôžko, ktoré by očakávali len v ambulancii gynekológa. Do našej kompetencie však patria aj akékoľvek pohlavné ochorenia aj nešpecifické zápalové ochorenia v genitálnej oblasti. Aj tu sa často uplatňuje interdisciplinárna spolupráca s gynekológom, urológom a proktológom.

* Aké sú najčastejšie diagnózy? Hoci ste spomínali, že máte aj starších pacientov, predsa len, toto oddelenie patrí práve k tým, kde nie sú výnimkou ani celkom mladí pacienti.

- Veková škála je pestrá. Ide o stavy, ktoré sa nedajú zvládnuť v ambulantnej starostlivosti, pacienti často prichádzajú na diagnostické doriešenie a komplexnú celkovú a lokálnu liečbu, ktorá sa často v ambulantnej starostlivosti nedá zvládnuť. V dermatovenerológii je veľmi dôležitá aj dôkladná a pravidelná lokálna liečba, ktorá má svoje špecifiká. Často sa až na oddelení pacienti naučia a správne pochopia spôsoby lokálneho ošetrovania. Najčastejšie sa na oddelení stretávame s ťažkými prejavmi psoriázy, s alergickými reakciami, často komplikovanými s opuchom slizníc, s poruchou dýchania a prehĺtania, s ťažkými priebehmi akné, ekzémov najrôznejšej etiológie a súčasťou liečby na oddelení sú aj pohlavne ochorenia ako ťažká, komplikovaná kvapavka a syfilis. V spojení s dermatovenerologickými ochoreniami môžeme hovoriť aj o sezónnosti. Na jar a na jeseň sa nám veľmi často horšia ekzémy a psoriáza. Po lete nám pribúda viac pohlavných ochorení ako je kvapavka a syfilis. Syfilis nie je ochorenie, ktoré je v populácii už preliečené, ale je stále aktuálne.

* Ako je to s pohlavnými ochoreniami v Trnave a našom regióne?

- Nemáme sa čím chváliť. Sme druhí na Slovensku, pokiaľ ide o počet týchto ochorení. Zaujímavé je, že ani taký liberálny kraj ako je Bratislava a okolie nie je na tom až tak zle, ako konzervatívna Trnava. Väčšinou je prvý v tabuľke Prešovský kraj, kde je najväčšie množstvo pacientov z rómskej komunity. V Trnave väčšinou ide o stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Otázku, prečo je na tom Trnava a okolitý región takto neutešene, som dostala už viackrát. Možno je to aj tým, že Trnava je akýmsi industriálnym uzlom. Nové podniky a veľká migrácia obyvateľstva, ale aj príchod pracovníkov zo zahraničia. Pacienti majú tendenciu ochorenie utajiť a každý má právo byť hospitalizovaný na dermatologickom oddelení podľa vlastného uváženia, aj v inom kraji. Takže máme aj pacientov mimo rajónu, ktorí nechcú ležať vo svojej nemocnici podľa spádovej oblasti. Napriek tomu, že sa stále o tomto ochorení hovorí, počet pacientov je stále vysoký. Aj keď o tom stále ako lekári hovoríme a upozorňujeme na jeho výskyt, verejnosť má stále zakódované, že toto ochorenie sme už prekonali.

* Väčšinová populácia prichádza do kontaktu s kožným lekárom najmä v čase rôznych preventívnych akcií ako je napríklad prevencia melanómu a podobne. Ako sú na tom obyvatelia v tejto oblasti?

- Pracujeme s dermatoskopom, máme k dispozícii manuálny aj digitálny dermatoskop. Je dôležite upozorniť pacientov, že najideálnejšie obdobie na vyšetrenie pigmentových lézií je neskorá jeseň a zima, najmä ak je nutné niektoré lézie pre akékoľvek zmeny chirurgicky odstrániť. Jednak pre lepšie hojenie po chirurgickom zákroku, aj pre ochranu jaziev po pred slnečným žiarením. Je nutné si tiež uvedomiť, že každá solárna expozícia môže pigmentové lezie zmeniť. Ak pacienta vyšetríme pred letom a konštatujeme, že pigmentové lézie sú v poriadku, nemôžeme zaručiť, že to tak bude aj po lete a niekoľkonásobných solárnych expozíciách.

* Kedy by mal byť pacient v strehu, pokiaľ ide o nejaké kožné útvary, pigmentové škvrny či materské znamienka?

- Vždy upozorňujeme pri vyšetreniach, ale aj prostredníctvom médií, že obozretný byť treba vtedy, keď sa prejavia zmeny farby a tvaru znamienka, subjektívne problémy ako svrbenie, pálenie, a rôzne prejavy ako krvácanie, vytvorenie chrasty a podobne.

* Už sme hovorili o iných lekárskych disciplínach. Napríklad v internej medicíne medikamentóznou liečbou prišlo k veľkým posunom. Mnohé ochorenia majú oveľa lepšie prognózy, o účinkoch niektorých liekov sme nechyrovali. Tak je to aj vo vašom odbore?

- Nestagnujeme ani v dermatovenerológii. V posledných rokoch pribudol celý rad liekov, ktoré pomáhajú v liečbe závažných autoimunitných ochorení ako sú psoriáza, ťažké bulózne ochorenia, chronické urtikárie, alopécie a pod. Okrem lokálneho ošetrenia vieme využiť celkovú liečbu niekoľkými spôsobmi. Veľmi nám pomáha biologická autoimunitná terapia pri závažných dermatovenerologických ochoreniach. V prípade psoriázy vidíme veľký pokrok. Pacienti sa dostávajú do štádia, keď nemajú na tele žiadne prejavy, čo veľmi pomôže aj ich psychike. Mnohí pacienti sa niekoľko desaťročí nemohli napríklad vyzliecť na kúpalisku alebo nemohli podať niekomu ruku, a zrazu prichádza zmena. Aj to je problém kožných ochorení, že nepriamo majú aj psychické následky. Koža je najväčší orgán a tieto ochorenia sú viditeľné na rozdiel od celého radu iných ochorení, ktoré sú zväčša nepozorovateľné. V prípade pohlavných ochorení však stále zostáva u syfilisu najúčinnejšie vôbec prvé antibiotikum v ére antibiotík, a to je penicilín. Ten preniká hematoencefalickou bariérou, vie teda liečiť aj neurologické komplikácie syfilisu. Syfilis je ochorením na celý život, pacient je po liečbe preliečený, ale pretrváva pozitivita protilátok. Po liečbe preto zostáva v dispenzárnej starostlivosti dermatovenerologických ambulancií do konca svojho života.

* Hovorili sme, aké je vaše oddelenie v súčasnosti, ale nespomínali sme, čo by ste ešte na zlepšenie možností liečby potrebovali.

- Veľkým prínosom je biologická liečba zameraná na špecifické protilátky – spúšťače daného ochorenia. Keďže pacienti z Trnavského kraja musia za biologickou terapiou dochádzať do centier biologickej liečby v Bratislave alebo Nitre, privítali by sme možno vytvorenie takého centra aj vo FN Trnava, aby bola terapia pre pacientov z trnavského regiónu dostupnejšia. Pokiaľ ide o našej prístrojové vybavenie, máme k dispozícii celotelový žiarič na fototerapiu, ktorý už prešiel niekoľkokrát kalibráciou a keďže už ide o zariadenie staršieho typu, privítali by sme nový UVA a UVB žiarič. Požiadavka už je však na riaditeľstve a po schválení sa budú naši pacienti môcť tešiť na nove možnosti fototerapie. A pokiaľ ide o budúcnosť, chceli by sme naše aktivity rozšíriť o liečebnú dermatokozmetiku pod odborným vedením, kde by sme radi časom využili aj najnovšie metódy liečby laserom.

Martin Jurčo, foto: autor
pixabay.com

Zatiaľ nehodnotené