novinky z radnice

Každoročne udeľuje Trnavská univerzita príležitosti Dňa učiteľov Cenu Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti. Tento rok si ich opäť odniesli laureáti zo štyroch aktívnych fakúlt. Ocenení boli vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Marek Káčer, psychológ prof. Peter Halama z Filozofickej fakulty a najdlhšie pôsobiaca pedagogička v odbore Ošetrovateľstva a rehabilitácie Jana Boroňová z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce. Za celoživotnú prácu pri chemickom vzdelávaní mladej generácie v Trnave dostala ocenenie Mária Linkešová (nar. 17. mája 1954 v Trnave) z Katedry chémie na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.

Okrem chemickej olympiády, ktorej sa venuje desiatky rokov, pracuje aj na učiteľských prípravkách, za aktivity v oblasti chemických olympiád, ako jednej z kľúčových foriem nielen prípravy budúcich chemikov.

Mária Linkešová absolvovala Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej odbor technická, fyzikálna a analytická chémia (1973 – 78), pôsobila na Pedagogickej fakulte UK v Trnave (1978 – 83), na trnavskom gymnáziu (1982 – 96) a od roku 1992 pôsobí na spomínanej katedre Trnavskej univerzity.

* Vyrastali ste v prostredí, ktoré vás asi priam predurčovalo stať sa učiteľkou.

- Nielen školské vyučovanie, ale doslova celé detstvo som strávila v školských priestoroch. Moja mama bola totiž učiteľkou na základnej škole v Horných Orešanoch, kde sme spočiatku bývali. Keď ma mama nemala kde dať, tak som bola v škole. A neraz som ešte ako malá škôlkarka bola aj priamo na vyučovacej hodine. Sedela som v prvej lavici. S chémiou som sa stretla v 8. a 9. ročníku na základnej škole. Mala som príjemných učiteľov. Pán učiteľ a pani učiteľka ma svojím prístupom získali k chémii. Pokračovalo to na trnavskom gymnáziu, kde ma učila pani profesorka Mária Vándorová. A tam to bolo podobne. Okrem môjho záujmu to bol výrazne pozitívny vplyv našej stredoškolskej profesorky.

* Študovali ste na Slovenskej vysokej škole technickej, čiže, nebola to metodika a pedagogika vo vzťahu k chémii, ale asi ste mali neskôr pracovať vo vede.

- Spočiatku to vyzeralo, že od učiteľstva budem mať ďaleko. Počas štúdia sme sa dostali do chemických fabrík a musím sa priznať, že ma toto prostredie príliš neočarilo. Praxovali sme v Dusle Šaľa, a v rámci exkurzie sme prešli viaceré chemické podniky v Československu. Bolo to napríklad v severných Čechách v Ústí nad Labem a podobne. Mám taký pocit, že výber tovární, ktoré nám dali, nebol ničím milý a príjemný. Z piatich dní sme sa trikrát boli pozerať na výrobu superfosfátov.

* Kedy ste sa teda dostali ku skutočnej chémii?

- Všetko je chémia, na čo sa pozriete okolo seba. Absolvovala som zameranie anorganická chémia, lenže nie technický, ale skôr vedecký smer. Lákalo ma to viac do výskumu a laboratória. Spočiatku som sa tomu začala venovať. Dostala som možnosť ísť učiť na Pedagogickú fakultu UK, ktorá vtedy sídlila v Trnave. Popri pedagogickej práci som pokračovala aj v ašpirantúre, podarilo sa mi pokračovať tou témou, ktorú som začala ešte na univerzite. Pedagogickú fakultu po mojom krátkom pôsobení zrušili a ja som sa šťastným riadením osudu dostala učiť na gymnázium. Bolo to vtedy hektické, lebo som učila na plný úväzok a popritom som si dokončovala ašpirantúru.

* A na gymnáziu ste sa opäť stretli so svojou stredoškolskou profesorkou Máriou Vándorovou. Asi to tak malo byť, že ste v rámci svojich pôsobísk prešli aj prácou na škole stredoškolského typu.

- Veľmi sme si rozumeli a hneď ma zaangažovala do prípravy študentov na chemické olympiády. Už od ôsmej triedy základnej školy som mala skúsenosti s olympiádou a pokračovala som aj na strednej škole. A študentov pripravujem dodnes.

* Po vzniku Pedagogickej fakulty ste logicky pokračovali tam, okrem iného aj v práci na príprave chemických olympiád. A je to tak dodnes, pred niekoľkými týždňami sa práve na vašej fakulte konala celoslovenská olympiáda. Ako sa dá popritom pracovať ešte na výskume?

- Na starej pedagogickej fakulte som bola pomerne krátko, takže veľa toho výskumu nebolo. A venovala som sa najmä chemickému výskumu. Po príchode na Trnavskú univerzitu som chcela pokračovať v chemickom výskume, no celkom dobre to nešlo. Súčasné prírodovedné vedecké pracoviská potrebujú mimoriadne náročnú a nákladnú prístrojovú techniku a jednotlivec veľa nezmôže. Musia to byť širšie pracovné tímy. A na Pedagogickej fakulte sa očakáva výskum iného charakteru, a to v pedagogike, didaktike, novom prístupe k žiakovi. A tak som bola aktívna v tejto oblasti.

* Do akej miery má chemická olympiáda význam na motivovanie študentov k záujmu o chémiu?

- Má význam v tom, že podchytíme talentovaných žiakov a rozvíjame ich záujem. Okrem toho sa dostanú k témam, ktoré sa bežne neučia. Napríklad stredoškoláci, ktorí postúpia už do toho celoslovenského kola, si musia naštudovať učivo z vysokoškolských učebníc. A sú aj prípady, že študent sa dostane k veciam, ktoré sa ani na vysokých školách bežne neučia.

* Ste autorkou praktických úloh na chemických olympiádach. Dajú sa vymýšľať stále nové úlohy v tomto odbore?

- Pripravujem laboratórne cvičenia kategórie C, čo sú prváci gymnazisti. Každá kategória má svojich autorov. Sú pre základné školy, pre štyri ročníky gymnázií a pre chemické priemyslovky. Je tam veľa autorov, pretože sú rozdelené úlohy na teoretickú a praktickú časť, organická a anorganická chémia, a podobne. V poslednej dobe máme úbytok súťažiacich. Neprišli sme zatiaľ na to, či z toho dôvodu, že sa zúžil rozsah učiva v učebniciach, alebo že úlohy sú ťažšie, čo žiakov odrádza. A navyše, je tu ešte jedna nepríjemná vec. V posledných rokoch podľa bezpečnostných predpisov EÚ sa muselo oklieštiť skladovanie chemikálií na školách v skladoch a školských laboratóriách. Veľa chemikálií sa muselo zlikvidovať a zostala ich len úzka skupina. Potom je aj problém vymyslieť príklady pre deti z chemikálií, ktoré sú dostupné a ktoré sa môžu používať v škole.

* V čom je posun dnešných absolventov univerzity, teda učiteľov chémie? Zmenilo sa niečo v profile absolventa za posledné desaťročia?

- Dosť dlho sa učilo to, čo sa učilo aj v 80. rokoch. A keď som začala pripravovať nových učiteľov chémie, stále sa učilo z tých istých učebníc. Nemohli mi povedať, že také niečo sa neučili, pretože som detailne tieto učebnice poznala a vedela som im povedať aj presnú stranu. V poslednej dobe sa zmenili učebnice. Asi tri, štyri roky sú celkom nové, a tam je učiva už menej. Na univerzite učím prvákov, ktorí začínajú so štúdiom. Očakávam od nich isté množstvo informácií, ale je to trošku inak. Užší a menší rozsah obsahu vzdelávania v stredoškolskej chémii cítiť potom aj na vysokej škole.

* Kedysi boli aj chemicko-biologické praktiká. Žiak na základnej škole si takéto hodiny mohol rozšíriť. Dá sa chémia tak podať žiakovi, že sa rozhodne napokon študovať tento odbor?

- Máme mnohé modernejšie a novšie metódy vo vzdelávaní. Ale mám dojem, že stále platí, že neobjavujeme niečo mimoriadne nové. Komenský povedal: Škola hrou, a to je to najkvalitnejšie a najlepšie. Deti pristupujú k tomu nenásilne, ani nevedia, že sa učia niečo nové. A navyše, keď si aj učiteľ vie svojím prístupom deti k tejto disciplíne získať, je to len dobré. A nemusia ani pokračovať v štúdiu tohto odboru chémie, ale získajú do života mnohé veci, ktoré im budú užitočné. Budú rozumieť veciam, ktoré by inak nepochopili. Lebo chémia je naozaj všade okolo nás.

*Akí sú budúci učitelia chémie? Je nová generácia v niečom iná?

- Myslím, že nie. Je to individuálne. Akú majú snahu, či sa chcú vzdelávať, či sú zvedaví. A sú vždy aj takí, ktorí povedia: Študujem chémiu, aby som prešiel, tak sa budem učiť, čo odo mňa chcú. A nič viac. To bolo aj kedysi, a je to aj dnes. Sú medzi nimi rozdiely, ale ich základný prístup je rovnaký. Dnes sa študuje chémia najčastejšie v kombinácii s biológiou a majú ešte aj pedagogiku a psychológiu, pretože budú učitelia. Kým chémia v kombinácii s fyzikou, matematikou či biológiou sú príbuzné odbory, pedagogika už je pre nich trochu vzdialená. Naši absolventi idú do učiteľskej profesie, ale skončia niekde celkom inde. Napríklad sa uplatnili na rôznych manažérskych postoch. Majú široký záber a vďaka pedagogickej praxi sú komunikatívni.

*Spomínali ste, že počas desaťročí ste ako pedagogička urobili okruh po starom meste v Trnave. Ako to bolo?

- Otec pracoval a mal malý byt v Trnave, mama učila v spomínanej škole v Horných Orešanoch a bývala tam u babky. A vždy sme na pár dní chodili do Trnavy, alebo sme boli v Orešanoch. Od ôsmich rokov som Trnavčanka. Okrem univerzity som tu prežila celý život. A strávila som v podstate väčšiu časť života v stometrovom okruhu v historickom centre Trnavy. Na základnú školu som chodila „pod mestskú vežu“, potom do novozaloženej školy na Halenárskej ulici, potom som prešla o sto metrov ďalej na gymnázium na Hollého ulici. Po piatich rokoch v Bratislave na univerzite som sa vrátila do priestorov Pedagogickej fakulty UK – katedra chémie sídlila v dnešnej budove Gymnázia A. Merici na Hviezdoslavovej ulici. Napokon som nastúpila na Gymnázium J. Hollého, čo bolo zasa päťdesiat metrov naspäť. Po revolúcii som prešla na tzv. nové gymnázium, ktoré sídlilo v priestoroch, kde bola kedysi spomínaná Katedra chémie, teda na Hviezdoslavovu ulicu. A po vzniku Trnavskej univerzity naša katedra najprv sídlila v dnešnej hlavnej budove univerzity na Hornopotočnej ulici v budove bývalého Stavoprojektu. A to je o ďalších päťdesiat metrov ďalej. Až keď nám dali novú budovu fakulty na Priemyselnej ulici, po jej rekonštrukcii som prešla tam. Tak si s úsmevom hovorím, konečne som sa dostala do sveta (smiech).

Martin Jurčo, foto: autor
pixabay.com

 

Zatiaľ nehodnotené