novinky z radnice

Dedinka, z ktorej sme začínali turistický výstup, bola učupená priamo pod horským masívom. Chodník naň sa mierne kľukatil od rázcestia, ktoré ležalo desať minút od rázovitej zástavby. Domčeky pripomínali z výšky protiľahlého vrchu malý dvor, kde sa drobné kuriatka chúlia k svojej matke. Neďaleko križovania turistických ciest sa rozprestierala veľká lúka posiata pestrofarebnými odtieňmi kvetov, ktorú pretínal ticho zurčiaci potok. Pohľad ponad kolorit porastu sa zarazil pri vyčnievajúcich torzách múrov. Pripomínali osídlenie. Večer, po návrate z vrcholu hory, nám miestni obyvatelia odkryli ich pôvod. Nešlo o žiadny archeologický nález starej osady, ale o omyl jednej doby a projektanta. Zhruba pred polstoročím sa dvaja zbohatlíci rozhodli rozšíriť dedinku a vybudovať turistický komplex. Ignorovali rady miestnych, ktorí od nepamäti nechávali dané územie nedotknuté. Pripravený projekt v duchu novej doby naplánoval chaty a zruby pozdĺž celej lúky. Ku kolaudácii a užívaniu však nikdy nedošlo. Tesne pred dokončením vytvoril dva dni trvajúci dážď z lúky jazero a na jeho hladine plávalo všetko, čo voda strhla so sebou. Roky pokojný potôčik sa za hodinu zmenil na živel, ktorý opustil svoje brehy a týždeň ohrozoval i samotnú obec. Jej obyvatelia nechali torzá budov ako memento pre tých, ktorí podceňujú úctu k skúsenosti a prírode.

Civilizačné nadšenie, individuálny rozum povýšený nad tradíciu, budovanie betónových sídlisk a asfaltových plôch neobišlo ani nás. Snahy presadiť sa, zhodnotiť investície bez rešpektovania prírodného prostredia a širších súvislostí sú vždy nebezpečné. Vedú k postupnej deštrukcii i sklamaniu. Napriek zlyhaniam ilúzií, ktoré by chceli rozkázať vetru i dažďu, prevládajú dodnes tendencie rýchleho zisku a presadenia jedného správneho videnia sveta. Umenie a radosť zo života sa však prioritne nezakladajú na moci nad prírodou či nad človekom, ale naopak, na porozumení širšieho prírodného i dejinného kontextu a celku, ktorý nás presahuje. Sme jeho súčasťou. Iba v ňom možno zažiť vlastné naplnenie či pocítiť harmóniu. Nadviazať na to, čo obstálo v čase, čo nezaplavila tečúca riava informácií, predstáv a túžob do zabudnutia.

Letné dni s chvíľkou oddychu predstavujú možnosť načrieť do jazier harmónie okolo nás i v nás. Vo výškach hôr, vo vodách riek, pri zbere plodov či pri pohľade na rozkvitnuté lúky, v objatí slnečných lúčov a spevu vtákov, pri priateľských rozhovoroch – tam všade možno odkryť známky jedinečnosti, neopakovateľnosti, presahu. Známky toho, čo by sme si mali vážiť a uchovať. Ako prvý krok k zmene. Od stupňovania nárokov a túžob ovládať iných k úcte voči darovanému.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (20x hodnotené)