novinky z radnice

V hektickom čase politických škandálov a vzbury spoločnosti, akú dejiny nezaznamenali od roku 1989, odišiel do histórie politológ, publicista, vysokoškolský pedagóg a politik, spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu Michal Horský (*1. júl 1943 Trnava †18. marec 2018 Trnava). Bolo to symbolicky v čase, keď sa široká verejnosť obracala k ideálom novembra spred takmer tridsiatich rokov, teda do čias, keď sa aj Michal Horský začal výraznejšie spoločensky angažovať.

Michal Horský študoval v rokoch 1957 – 1961 na Pedagogickej škole pre vzdelanie učiteľov národných škôl v Turčianskych Tepliciach, v rokoch 1961 – 1967 absolvoval odbory filozofia – história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Na fakulte patril k skupine študentov, ako boli Martin Bútora, Milan Porubjak či Milan Zemko, ktorí stáli pri vydávaní študentského časopisu Echo, ktorý vychádzal v druhej polovici 60. rokoch a jeho vydávanie zastavili v čase normalizácie. Bol to pôvodne študentský časopis budúcich žurnalistov, no nakoniec sa stal platformou odvážnych názorov mladých ľudí rôznych odborov fakulty.

Po absolvovaní univerzity pracoval Michal Horský v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Spoločenská príležitosť sa mu naskytla počas novembrových udalostí v roku 1989. Zapojil sa do činnosti Verejnosti proti násiliu. Bol členom Koordinačného centra VPN a redakcie občasníku (neskôr denníka) Verejnosť. Od marca 1990 bol vedúcim volebnej kampane VPN a podieľal sa na výsledku hnutia v prvých slobodných voľbách do SNR a Federálneho zhromaždenia v júni 1990. V roku 1992 vznikla Trnavská univerzita a Michal Horský so svojimi kolegami bol pri konštituovaní Katedry politológie na vtedajšej Fakulte humanistiky. Pôsobil tam ako odborný garant a pedagóg až do roku 2006 a neskôr spolupracoval aj s druhou vysokou školou – trnavskou Univerzitou Cyrila a Metoda. Vtedy bolo jeho meno už známe aj verejnosti z komentovania politického diania, politologických analýz situácie počas volebných dní v tlačených médiách a televízii.

„V rokoch 1991 – 92 som pôsobil ako tajomník poslaneckého klubu VPN vo Federálnom zhromaždení ČSFR v Prahe, kde som sa spoznal s Michalom Horským, vtedy poslancom Snemovne národov za VPN a členom ústavnoprávneho výboru,“ hovorí Dionýz Hochel, jeden zo študentov, ktorí sa 16. novembra 1989 zúčastnili vysokoškolského pochodu ulicami Bratislavy, a potom sa podieľali na vyhlásení študentského štrajku na Filozofickej fakulte UK. S Michalom Horským sa im počas celých 90. rokov stretali životné nitky, veď Dionýz Hochel v rokoch 1993 – 98 vyučoval na Katedre politológie Fakulty humanistiky na Trnavskej univerzite. Od roku 1998 pracuje v inštitúciách EÚ, pričom od roku 2012 ako komunikačný tajomník Informačnej kancelárie EP na Slovensku. Takto si na Michala Horského zaspomínal:

„Spoznali sme sa počas jeho pôsobenia poslanca FZ ČSFR v rokoch 1990 – 92. Boli to mimoriadne dôležité roky politickej a ekonomickej transformácie v Československu. Michal Horský pôsobil v Ústavnoprávnom výbore, v ktorom dominovali témy postavenia a vzťahov prezidenta a parlamentu v ústavnom systéme a, prirodzene, otázky usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi v spoločnom štáte. Michal Horský sa k tejto téme vracal nielen v politologických analýzach v médiách, ale aj ako organizátor politologickej konferencie O podiele posttotalitných elít na rozdelení Československa, ktorú zorganizoval v roku 1993 na Trnavskej univerzite. Vtedy sa na univerzite stretli esá slovenskej a českej politiky z rokov 1990 – 92,“ hovorí Dionýz Hochel a pripomína aj ťažké obdobie univerzity, ktoré prišlo v čase, keď ešte inštitúcia riešila technické i personálne otázky a kreovali sa jednotlivé pracoviská. „Michal Horský patril medzi kľúčových zástancov univerzity pred aroganciou moci nastupujúcej vlády Vladimíra Mečiara, ktorá ju chcela zrušiť, hoci bola riadne schválená zákonom vtedajšej SNR v roku 1992. Arogantná vláda sa neštítila ani takých krokov, ako bolo vylamovanie zámku na vchode do univerzity vtedajším ministrom kultúry Dušanom Slobodníkom. Bol to vzdor odvážnych pedagógov, študentov a nevídaná solidarita ďalších univerzít, čo prispelo nakoniec k tomu, že vtedajším vládnym predstaviteľom sa nepodaril ich plán zrušiť riadne parlamentom schválenú univerzitu,“ spomína. O niekoľko rokov nato si zástupcovia spomínanej moci presadili v našom meste vznik podobnej inštitúcie.

Michal Horský (vľavo) v roku 1999 na konferencii November ’89 v regiónoch Slovenska a dnešok spolu s Antonom Srholcom. →

Katedra politológie na vtedajšej Fakulte humanistiky na Trnavskej univerzite bola dobrou základňou pre viacero projektov. Ako pripomína Dionýz Hochel, v lete 1993 Michal Horský vycestoval do Veľkej Británie, kde sa mu podarilo prostredníctvom významného filozofa Rogera Scrutona (známeho ako podporovateľa nezávislej českej a slovenskej inteligencie a prednášateľa na nezávislých filozofických seminároch v komunistickom Československu) zorganizovať návštevu britského ministra školstva Johna Pattena na Trnavskej univerzite. „Na jeseň 1993 pred zaplneným auditóriom školy britský minister vyhlásil, že vláda Jej Veličenstva podporuje a ctí si akademické slobody. To bola pomyselná bodka na i nad vrátením právnej subjektivity predstaviteľom Trnavskej univerzity v novembri 1993 od vtedajšieho ministra školstva,“ zdôrazňuje Hochel.

Pripomeňme, že Michal Horský patril k zakladateľom Katedry politológie na vtedajšej Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity. Podarilo sa mu osloviť významné osobnosti doby, nielen politických teoretikov, ale aj významných právnikov, historikov a ekonómov. „Medzi prednášateľmi boli bývalí disidenti, bývalí, ale aj aktívni politici ako aj mladá generácia politológov. Výsledkom takéhoto na verejnú politiku zameraného prístupu k politológii boli desiatky absolventov Trnavskej univerzity, ktorí dodnes pôsobia na významných pozíciách v médiách, v politických stranách, v súkromnom a treťom sektore, v štátnej správe a v akadémii. Boli to práve študenti politológie, ktorí sa k Michalovi Horskému radi vracali na lavičku pred jeho záhradným domom, aby spolu s ďalšími hosťami vášnivo debatovali o stave demokracie na Slovensku a v Európe,“ hovorí D. Hochel a pripomína, že k M. Horskému sa hlásila i študentská generácia roka 1968, stojaca pri spomínanom časopise Echo, i študentská generácia z novembra 1989. „Medzi jeho hosťami sme často stretávali bývalých, ale aj aktívnych politikov, prichádzajúcich si po radu či na debatu o politike videnú v súvislostiach. Takto si ho istotne budú pamätať aj diváci televízií, poslucháči rozhlasu a čitatelia novín. Ako analytika, popisujúceho stav našej politickej scény a jej autentických, ale aj bizarných aktérov v širších súvislostiach z dejinného a hĺbavého pohľadu.“

Michal Horský je autorom niekoľkých kníh, ktoré pozná aj široká verejnosť. Spomeňme Podiel posttotalitných elít na vývoji Česko-Slovenska (1993), November ’89 v regiónoch Slovenska a dnešok (2000) – zborník z konferencie, ktorú zorganizoval v Trnave pri príležitosti 10. výročia novembrových udalostí v roku 1989, a dodnes je na trhu dostupná kniha Politické hry (2015), ktorá je súhrnným dielom niektorých jeho politologických úvah na aktuálne otázky. Ako politológ bol častým hosťom aj na rôznych verejných podujatiach, naposledy v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika.

Posledná rozlúčka s Michalom Horským bola v Trnave na evanjelickom cintoríne.

Martin Jurčo, foto: archív

 

 

Zatiaľ nehodnotené