novinky z radnice

Hovorí sa, že hudba lieči. A potvrdzujú to aj mnohí muzikanti, prichádzajúci do kontaktu s hudbou do vysokého veku. Potvrdzuje to napríklad deväťdesiatka dodnes veľmi aktívneho skladateľa, aranžéra, hudobného publicistu Pavla Zelenaya, rodáka zo Zohora, ktorý často a rád chodil na trnavské čaje o piatej. Dnes sa však pristavíme pri trnavskom hudobníkovi Jánovi Jaurovi. Pozitívne ovplyvnil viaceré telesá v Trnave. Je silvestrovských dieťaťom, narodil sa 31. decembra 1917 v Pule, na juhu Istrie, dnešnom Chorvátsku, vtedy v Taliansku. Hral už od 30. rokov dobovú tanečnú i koncertnú hudbu, a to najmä v dvoch veľkých podnikoch v Trnave – cukrovare i Kovosmalte. No nielen tam.

„V Pule sa narodil aj môj brat. Za monarchie to bol strategický prístav,“ hovorí Ján Jaura. Otec narukoval do rakúskej armády, bol dôstojníkom námornej flotily, a tam sme vtedy bývali. Moja matka bola Slovenka – Trnavčanka. Z otcovej strany sa celá rodina narodila v Česku a prišli koncom 19. storočia do Trnavy na pozvanie baróna Stummera, vtedajšieho prevádzkovateľa cukrovaru. Dedo bol totiž varič cukru. Dedo z maminej strany bol poľnohospodár a mal majer za cukrovarom.“

Ján Jaura študoval na obchodnej škole v Trnave, neskôr zmaturoval na gymnáziu. Hudobné vzdelanie začal získavať už ako sedemročný v Trnave hrou na husliach u učiteľov prof. Trpíka (1926 – 28) a Ľudovíta Vaňousa (1933 – 37).

Dôležitá šanca predstaviť sa ako hudobník prišla v polovici 30. rokov. V roku 1935 vznikol hudobný krúžok pri 64. zbore Slovenskej ligy, ktorý dostal neskôr názov Jazz Slovenskej ligy. Liga prechádzala postupne rôznymi zmenami v troch obdobiach: V prvom období (1935 – 36) ho viedol konzervatorista Ľudovít Vaňous. Hral prvé husle a na saxofóne a Ján Jaura hral druhé husle. V roku 1936 sa súbor rozpadol. K obnoveniu prišlo v roku 1937 a vedením bol poverený Ján Jaura. Hral na saxofóne a akordeóne. Toto obdobie sa skončilo na konci 30. rokov núteným odchodom Jána Jauru do Čiech. Jazz Slovenskej ligy pokračoval od roku 1939 v inom obsadení a postupne sa v ňom vystriedalo viacero hudobníkov.

„Celá naša rodina musela po roku 1939 odísť z Trnavy. V roku 1938 som rukoval do Bratislavy a brat do Olomouca. Po niekoľkých mesiacoch nás s bratom pustili do civilu, pretože sme boli českej národnosti. Za brata sa prihovorili na úrade práce a mohol v Trnave zostať. Ja som odišiel do Kroměříža, kde som študoval náuku o harmónii a hru na klasickej gitare,“ hovorí Ján Jaura a spomína aj na obdobie po roku 1945, keď sa do Trnavy vrátil a bol zamestnaný v cukrovare. „V roku 1951 som sa stal členom Bradlanu ako člen inštrumentálnej sprievodnej skupiny. V rovnakom roku sme založili spevácky súbor učňovského strediska v Kovosmalte. Bolo to na dnešnom Prednádraží. Neskôr v týchto miestach boli priestory Bratislavských automobilových závodov,“ hovorí.

V roku 1957 pracoval Ján Jaura ako inštruktor pri Ervínovi Frimmelovi vo vedení hudobno-speváckej skupiny na trnavskom gymnáziu. Spevácky súbor obohatil o hudobnú zložku (štvoro huslí, violončelo, kontrabas, akordeón, trúbka, dva klarinety a bicie). Písal pre súbor všetky partitúry, čo nebolo jednoduché. Rozpis pre každý nástroj, to znamenalo množstvo hudobných podkladov. V rokoch 1952 – 54 Ján Jaura zostavil a viedol kultúrnu brigádu Mier pri závodnom klube vtedajších odborov vtedajšieho národného podniku Cukrovar v Trnave (neskôr Cukrovar P. Jilemnického). Bola to hudobno-spevácka skupina, zbor pozostával prevažne zo spevákov bývalého cukrovarského spevokolu vedeného Viktorom Brósom. Hudobná zložka bola zložená z mandolínových nástrojov, gitár, harmoník, dvoch klarinetov a kontrabasu. Neskôr boli mandolínové nástroje nahradené sláčikmi a orchester bol doplnený o flautu, hoboj, trúbku a bicie.

Hudobno-spevácky súbor Mier fungoval v období rokov 1955 – 1962 pri trnavskom Kovosmalte. Skladal sa z veľkého miešaného speváckeho zboru a z orchestra. Zbor viedli striedavo Ján Lauko a Lýdia Ventúrová (Žoldošová) a dirigentom telesa bol Ján Jaura. Hudobná i spevácka zložka boli variabilné, fungovalo aj malé symfonické obsadenie (namiesto päťdesiatich hudobníkov zhruba tridsať, komorný dvadsaťčlenný zbor so štrnástimi hudobníkmi a vokálne trio). Repertoár bol typický pre obdobie, v ktorom súbor existoval: ľudové, budovateľské piesne a zborové skladby. Orchester mal aj vlastný inštrumentálny repertoár a naopak, zbor mal i repertoár bez hudobného sprievodu. V roku 1955 sa zúčastnili na celoštátnom festivale Ľudovej umeleckej tvorivosti v Prahe, kde získali 1. cenu v kategórii začínajúcich súborov. Počas svojej existencie získali aj veľa ďalších ocenení.

Súbor zanikol v roku 1962, keď sa Ján Jaura vážne zranil pri leteckom nešťastí v Česku. Po nútenej prestávke pôsobil v období 1967 – 1982 ako externý pedagóg hry na gitare v Ľudovej škole umenia v Trnave. Spolu s prof. Kořínkom je autorom notového materiálu k výučbe hry na gitaru a spolu spracovali duetá klasických autorov pre gitaru a klavír, ktoré vyšli ako notový materiál vo vydavateľstve Opus.

V mene všetkých hudobníkov a redakcie Noviniek z radnice prajeme Jánovi Jaurovi všetko najlepšie k jeho významnému životnému jubileu.

Martin Jurčo, foto archív JJ

Zatiaľ nehodnotené