novinky z radnice

Riaditeľ Divadla Jána Palárika v Trnave Emil Nedielka avizoval odchod z aktívnej riaditeľskej funkcie po mnohých rokoch v službách divadla. Vo výberovom konaní Trnavského samosprávneho kraja vybrala jedenásťčlenná komisia novú riaditeľku Zuzanu Šajgalíkovú, ktorej projekt ich najviac oslovil. Ako potvrdili členovia komisie, v ktorej boli napríklad jeden z kľúčových režisérov slávnej éry tohto divadla režisér a herec Juraj Nvota, teatrologička Dária Fojtíková-Fehérová alebo herci divadla Tomáš Vravník a Táňa Kulíšková, hlavnou úlohou nebolo najmä vymýšľať novú filozofiu a koncepty, ale skôr nadviazať na jestvujúce projekty a zdôrazniť úlohu divadla v meste a regióne.

Zuzana Šajgalíková vyštudovala Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor divadelná réžia. Má skúsenosti aj s divadelnou dramaturgiou, prevažne v Divadle Aréna, réžiou divadelných predstavení aj s prekladmi divadelných hier. Venuje sa aj audiovizuálnej tvorbe a ako externá dramaturgička sa v televíznej zložke Rozhlasu a televízie Slovenska podieľala na vývoji formátov Hi:STORY a SK:Dejiny. Je spoluautorkou námetu a scenára dokumentárnej drámy True Štúr, ktorú vytvorila RTVS pri príležitosti 200. narodenia Ľudovíta Štúra.

* Pre mnohých Trnavčanov, sporadických návštevníkov divadla, vaše meno nie je veľmi známe. Zaiste aj preto, lebo všetky vaše aktivity ste pripravili v Bratislave, aj keď vaša spolupráca s trnavským divadlom nie je prvá. Aké teda boli vaše cesty k divadlu?

- K divadlu ma priviedla stará gymnaziálna záľuba, teda amatérske divadlo. Založili sme so spolužiakmi spoločnosť Járu Cimrmana a dotiahli sme to až na medzinárodný, teda československý festival do Plzne, kde sme skončili na hrdom druhom mieste. Zaujímala som sa na strednej škole intenzívne i o film a skončila som v poslednom kole na prijímačkách na filmovú réžiu na FAMU. To dnes hodnotím ako vynikajúce, pretože ma to nepriamo priviedlo na Divadelnú fakultu VŠMU, kde som sa dostala na štúdium réžie a dramaturgie u profesora Ľubomíra Vajdičku. Pracovali sme s hercami z ročníka profesorky Emílie Vášáryovej. Divadlo sa pre mňa stalo od prvého dotyku takou vášňou, že som vedela, že sa jej už nezbavím. Ako diplomovú tému som si vybrala Čakanie na Godota, ktoré ma fascinovalo veľkosťou svojej metafory a ktoré som v Arteatre aj zinscenovala s kostrbatým výsledkom. Avšak cez skúmanie prístupov, ktoré zvolili v minulosti viacerí slovenskí režiséri, čo bola aj téma mojej diplomovky, som sa veľmi veľa naučila nielen o výklade dramatického textu, ale aj o slovenskom divadle. Už na škole som začala prirodzene inklinovať k dramaturgii a napokon som mala to šťastie, že som rovno z VŠMU nastúpila do interných kapacít divadla Aréna ako dramaturgička, čo bolo pre môj ďalší život rozhodujúce.

* Čo napokon rozhodlo, že ste sa prihlásili na konkurz do Divadla Jána Palárika?

- Divadlo Jána Palárika som spoznala pri troch dramaturgických spoluprácach v rokoch 2015 – 2018. Uvidela som v ňom veľmi zaujímavý generačne spriaznený umelecký kolektív, od hercov, cez režiséra až po výtvarníkov, ktorých spájala a dodnes spája spoločná tvorivá energia a túžba. Keď títo kolegovia prišli za mnou a povedali, že by si vedeli predstaviť pod mojím vedením vdýchnuť divadlu nový impulz, bolo rozhodnuté.

* Je to pre trnavské divadlo výhoda, či skôr nevýhoda, že je kúsok od Bratislavy?

- Blízkosť Bratislavy je jednoznačnou výhodou. Cesta vlakom do Trnavy trvá toľko, čo Bratislavčanovi cesta mestskou hromadnou dopravou do Devínskej Novej Vsi. Takúto vzdialenosť nemá problém prekonať ani člen súboru, ktorý žije v Bratislave, ani hosťujúci režisér alebo herec, ktorý pôsobí v Bratislave. A čo je najdôležitejšie, ani divák.

* Poznáte aj tie inscenácie tohto divadla, na ktorých ste nespolupracovali?

- Videla som mnohé inscenácie a v tomto divadle vidím veľký potenciál vzhľadom na jeho jedinečné postavenie ako jediného divadla v kraji, na strategickú polohu v meste, tiež v nadväznosti na silnú éru v minulosti a vo veľmi motivovanom generačnom kolektíve. Divadlu však akoby miestami chýbali nové impulzy a bolo málo otvorené. To by som chcela zmeniť.

* Čo zabodovalo predovšetkým vo vašom riaditeľskom pláne, a aká je vaša predstava o ďalšom fungovaní tohto divadla?

- Mojou predstavou je vybudovať erbovú kultúrnu inštitúciu Trnavského kraja, profesionálne regionálne divadlo, konkurencieschopné v porovnaní s inštitúciami obdobného typu celoslovensky a postupne i medzinárodne. Chcela by som zdôrazniť v minulosti kľúčovú dramaturgickú líniu tvorby pre mládež a k tomu vytvárať vzdelávacie programové cykly špeciálne pre župné stredné školy. Verím, že sa mi do divadla podarí prizvať špičkových slovenských i zahraničných režisérov. Umeleckú profiláciu divadla by som rada vytvárala v blízkom tandeme s umeleckým šéfom a jeho dramaturgickým tímom. Divadlo by malo mať modernú komunikáciu, funkčný marketing, ponúkať aj mimodivadelné formáty, spolupracovať s mestom a ďalšími inštitúciami a otvárať sa čo najviac verejnosti. Napríklad, divadlo bude fungovať aj počas letných mesiacov. Plánujeme organizovať práve v lete pravidelný hudobno-divadelný festival na viacerých miestach v meste, ktoré žijú kultúrnym životom. Trnava má nové kultúrne produkty. Veľmi sa otvorila, mení sa tu verejný priestor, mesto prechádza zmenami, ktoré chceme zachytiť a byť s nimi v synergii.

* Čo všetko ešte máte v pláne?

-V divadle budú koncerty, výstavy, diskusie, zmení sa fungovanie bufetu, otvoria sa dvere aj okná. V prenesenom slova zmysle, aj doslovne. Budeme tvoriť špeciálnu líniu inscenácií pre stredoškolákov k dielam z povinnej literatúry, ale i z neliterárnych námetov, budú spojené s workshopmi, prednáškami, nadstavbovým vzdelávacím programom. Snahou bude predstaviť divadlo ako formát, ktorý otvára obzory, rozširuje spôsob myslenia a zároveň vychováva budúcich divákov. Štúdio by mohlo patriť aj inscenáciám, ktoré budú pripravovať ako absolventské práce študenti bratislavskej VŠMU a banskobystrickej AU. Chceli by sme im ponúkať možnosť skončiť školu inscenáciou v profesionálnom prostredí. Divadlo bude mať aj pamäťovú líniu – okrem reflexie dejín samotného divadla, ktorému sa blíži významné výročie, je tu aj výročie profesionálneho slovenského divadla – obe by sme chceli zmapovať relevantnými odbornými výstupmi. Reagovať chceme aj na národné dejiny a silné témy v nich – bezprostredne sa blíži napríklad výročie nežnej revolúcie. Dovtedy sa vďaka Trnavskému samosprávnemu kraju zrekonštruuje fasáda budovy. Ide o veľmi dôležitý investičný impulz, ktorý vnímam v aktuálnom kontexte v istom zmysle symbolicky. Veríme, že sa tak udeje do konca roka.

* Aká je vaša reflexia súčasného súboru divadla?

- Ide o súbor, ktorého veľkú časť tvorí generačne spriaznený kolektív. Nebudem tajiť, že ide o generáciu, s ktorou som sa stretla ešte na škole a máme spoločné vnímanie. Túto časť súboru pociťujem ako jeho srdce. Zároveň v divadle pôsobia veľmi silné herecké osobnosti staršej generácie, ku ktorým mám hlboký rešpekt.

* Dramaturgický plán 2018/2019 je zrejme hotový, rozchádza sa v niečom s vašou predstavou?

- Dramaturgický plán je veľmi zaujímavý, prevzala som ho s pozitívnym očakávaním. Možno ešte nastane niekoľko zmien, ktoré dajú najavo postupné etablovanie nami profilovaných dramaturgických línií. Do konca roka 2018 bude mať premiéru adaptácia poviedky Martina Kukučína Neprebudený v réžii Petra Palika, Viktor Kollár v Štúdiu zinscenuje veľmi aktuálnu nemeckú hru Kopanec (Der Kick), ktorá sa dočkala aj filmového spracovania, a Juraj Bielik začne skúšať inscenáciu francúzskej komédie Francisa Vebera s originálnym názvom Cher Trésor – divadlo objednalo jej prvý slovenský preklad.

Martin Jurčo, foto: autor

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2 (1x hodnotené)