novinky z radnice

Trnava – prechádzka v čase. Tak nazvala Simona Jurčová svoju knihu, v ktorej ponúka čitateľom možnosť nahliadnuť do nášho mesta od konca 19. storočia až približne do polovice 20. storočia. Kombinácia unikátneho archívneho obrazového materiálu a textov autorky je zrejme prvá tohto druhu o našom meste. Do života bude uvedená v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 12. septembra v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika.

Knižka vznikala postupným spracovaním textov o niektorých miestach a prevádzkach v Trnave. „Boli to pohľady do trnavských ulíc a do života v nich v nedávnej minulosti. Je to relatívne mladá história, ktorá sa zachovala v pamäti staršej generácie ešte žijúcich Trnavčanov, prípadne ju poznajú z rozprávania svojich rodičov či starých rodičov. Postupne sa z toho vyvinula séria blogov na internete, ktoré mapovali celé územie mestskej pamiatkovej rezervácie, teda mesto v hradbách. Pridala som horné a dolné predmestie, aby som rozprávanie uzavrela do celku. Kniha vznikla práve z týchto blogov. Nie je však ich prepisom a doplnením fotografiami. Blog má trošku voľnejší jazyk a kniha potrebuje istú kontextovú nadväznosť,“ hovorí Simona Jurčová.

Autorka použila dobové pohľadnice od zberateľa Jozefa Benku, výber z fotografií uložených v Spolku sv. Vojtecha, v Štátnom archíve v Trnave a v Západoslovenskom múzeu v Trnave, ako aj fotografie zo súkromných zbierok takmer tridsiatich Trnavčanov. Text sprevádza obrazový materiál a je zároveň mozaikou zo života Trnavčanov, ľudí, ktorí žili na známych miestach zopár generácií pred nami a tiež považovali Trnavu za svoje mesto.

Texty Simony Jurčovej poznáme aj zo stránok Noviniek z radnice. To však bol už neskorší seriál, keď mapovala konkrétne príbehy, ktorým bude možno niekedy venovaná iná kniha. „Táto kniha je viac topografická, snaží sa priblížiť najmä ulice a domy, ich históriu, zdôrazniť z nej niečo zaujímavé. Základným zdrojom boli nielen staré fotografie, ale aj mapy. Práci predchádzal výskum v štátnom archíve v daňových registroch. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala a pochopila filozofiu týchto dokumentov. Musela som sa zoznámiť so starou topografiou Trnavy prostredníctvom katastrálnej mapy z roku 1895 – 1896 a územného plánu mesta z roku 1921. Pomohli mi mapy, ktoré vychádzali ako príloha niektorých publikácií i sprievodcov Trnavy, napríklad mapa mesta z roku 1938, ktorá bola prílohou knihy o Trnave. V roku 1946 vyšiel sprievodca Trnavou s mapou a z najmladších zdrojov som použila plán mesta z roku 1977,“ hovorí Simona Jurčová.

K tomu pridala dobové informácie z periodík. V Trnave vychádzali od konca 19. storočia do roku 1918 každý rok trnavské kalendáre, ktoré uvádzali zoznam živnostníkov aj zoznam majiteľov domov podľa ulíc a čísiel. „Po vzniku Československa vyšlo ešte niekoľko adresárov s podobnou koncepciou, len raz sa publikácia volala adresár, inokedy almanach. K dispozícii som mala štyri: z roku 1920, 1926, 1930 a 1934. Spolu s dobovou tlačou – najmä týždenníkom Slovensko (1919 – 1923) a Nové Slovensko (1924 – 1938) tvorili zdrojový materiál, s ktorým sa dalo pracovať ako so skladačkou. Nešlo o výskum každého domu v meste, to by bola práca na viac rokov. Najpodrobnejšie som skúmala len námestie a Hlavnú ulicu, ktoré boli vždy centrom života. Išlo mi o priradenie miesta pôsobenia k niektorým inštitúciám či prevádzkam, či o identifikáciu dobového názvu miesta. Filozofia číslovania domov v Trnave sa od roku 1900 do roku 1938 zmenila podstatnejšie trikrát. Snažila som zverejniť údaje overené z viacerých zdrojov. Keď som začala tieto veci vydávať formou blogov, hneď sa začali na mňa obracať Trnavčania cez e-maily i správy. Tak som získala ďalšie kontakty, nové informácie a začali sa odvíjať pre mňa nové príbehy,“ hovorí Simona Jurčová.

Údaje v knihe siahajú niekedy až do poslednej tretiny 19. storočia, ktorá sa viaže aj k rozvoju fotografie v meste. Prvý fotoateliér vznikol v Trnave asi v roku 1860, no prvé fotografie mesta sa zachovali až z neskoršieho obdobia. „Vieme, že niekoľko záberov mesta urobil prvý fotograf Štefan Dohnányi, pretože ich ponúkol listom magistrátu. Zostali však zatiaľ pre nás neznáme. Najstaršími fotkami Trnavy sú dva zábery na námestie a dnešnú Hlavnú ulicu z roku 1879 – 1880, ktoré sa nachádzajú v zbierke Západoslovenského múzea. Datovanie som identifikovala pomocou daňových registrov na základe majiteľov obchodov, ktorých názvy sa dali prečítať. V tom mi veľmi pomohla súčasná technika, kde sa dajú skeny aj malých fotografií zväčšiť do detailov. Prvé fotografické pohľadnice sú až zo záveru 19. storočia,“ hovorí Simona.

Autorom grafického dizajnu knihy je Miloš Prekop, pod úpravu fotografií sa podpísal Daniel Miština. Kniha vyšla s finančnou podporou Mesta Trnavy, Klubu priateľov Trnavy a viacerých sponzorov.

Martin Jurčo, foto: autor

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.8 (4 hlasovali)