novinky z radnice

Zbierať čo najviac informácií o možnostiach a riešeniach vnútroblokov a nechať sa inšpirovať úspešnými realizáciami. Aj taký bol dôvod cesty českých architektov a odborníkov na oblasť urbanizmu na Slovensko. Zástupcovia úradov rôznych pražských mestských častí čerpali informácie o tom, ako sa dajú vo vnútroblokoch zmierňovať dopady klímy na život v meste, najmä na sídliskách a v bytových domoch, a kde sa dajú hľadať finančné nástroje na ich rozvoj. Jeden deň strávili aj v Trnave.

Vnútrobloky sú prostredia v zástavbe, ktoré zdieľajú susedia, spoločne sa o ne starajú a využívajú ich. Sú to priestory, ktoré sú dnes pri každom väčšom bytovom dome. Môže ísť nielen o paneláky na sídliskách, domy s viacerými obyvateľmi, ale i priestory v historickej zástavbe. „Vnútroblok je záhrada, kútik, dvorček, jednoducho niečo, čo máte poruke, kde si môžete sadnúť a odpočinúť. Doteraz sa vnútrobloky brali ako hluché priestory, zanedbané, v podstate sa o ne nik nestaral. Nielen v Česku, ale aj na Slovensku je to rovnaké. Akoby sa každý zavrel do svojho bytu, maximálne raz za nejaký čas upratal schodište a ostatné ho nezaujímalo. Našťastie, asi nastáva obrat. Dnešná mladšia generácia je trochu iná. Napríklad mamičky s deťmi žijúce v jednom paneláku trávia celé hodiny kočíkovaním. Prečo by nemohli mať takéto príjemné zázemie niekde vo vnútrobloku s lavičkami a trávou, prípadne inými prvkami? A pritom by stačilo niekedy len málo,“ hovoria iniciátori projektu obnovovania vnútroblokov Barbora Týcová a Michal Křivohlávek z pražského spolku Bieno.

„Možnosti sú neobmedzené, kútiky na posedenie, ihriská, pieskoviská, záhrady slúžiace deťom, seniorom na posedenie, hry či oddych. Robíme most medzi obyvateľmi a majiteľmi vnútroblokov, čo sú zväčša bytové družstvá či mestské časti a mestá. Chceme popularizovať myšlienku, že každý vnútroblok my mal slúžiť svojím obyvateľom, preto vymýšľame, ako by sa to dalo čo najjednoduchšie uskutočniť. V Českej republike poznáme situáciu z Prahy, kde odhadujeme, že až 80 percent vnútroblokov je zanedbaných a neslúžia účelu,“ hovorí B. Týcová. Paradoxne sa situácia mení k lepšiemu aj preto, lebo život v meste je čoraz drahší a ľudia majú nároky aj na kvalitu okolitého prostredia. Už sa pomaly stáva trendom, že k peknému bytu patrí i pekný dvor alebo záhrada. Ľudia už nechcú mať len pekný a neraz aj drahý byt, ale chcú, aby v dome bolo čisto a aby sa dal využívať aj dvor. A neraz majú aj záujem priložiť ruku k dielu, aby sa spolupodieľali na premene dvora na priestor, ktorý budú všetci obyvatelia domu aktívne využívať,“ hovorí M. Křivohlávek a pripomína, že často je to závislé práve na rôznorodosti obyvateľov domu. Nie každý je ochotný spolupracovať na celku a niekedy aj jeden zlý sused môže celú námahu pokaziť.

Na Slovensku si architekti prezreli väčšie tzv. ukážkové vnútrobloky ako sú projekty Susedia na dvore na Záhrebskej ulici v Bratislave, vnútroblok Slávia na Povrazníckej ulici, projekt Vnútroblok.sk na Pionierskej ulici, ale aj Hájpark na Kutlíkovej ulici v bratislavskej Petržalke.

„Všetky tieto projekty boli pre nás inšpiratívne najmä spôsobom, ako sa obyvatelia dopracovali k tejto úspešnej verzii oživenia vnútrobloku. Napríklad skupina Susedia na dvore pracujú s témami kultúry, susedskými stretávaniami pri čítaní, je to komunita, ktorej každý člen niečím prispel na obnovu dvora. Tam bol vždy dôležitý aj nejaký iniciátor. Pracovali napríklad aj s výborným genius loci, ktorou je lavička s tabuľkou: Tu sedávala naša suseda Krista Bendová. Iný vnútroblok bol kedysi nehostinný, plný odpadkov a neusporiadaných kontajnerov. Dnes sa premenil na krásnu oázu, ktorá je servisom pre 500 obyvateľov vnútrobloku s trávou, preliezačkami, lavičkami, ihriskom, ale aj okienkom opačnej strany reštaurácie, kde si oteckovia môžu posedieť pri pive,“ hovorí B. Týcová.

A čo sa zástupcom exkurzie najviac páčilo v Trnave, po ktorej sa celá delegácia premiestňovala na bicykloch? „Navštívili najnovšie realizácie vnútroblokov: Jeden dvor na Vodárni a tri dvory na Zátvore. Zaujímali sa o proces participácie občanov na riešení projektov, zapracovanie opatrení na zmenu klímy a o verejné obstarávanie pri výbere projektantov a dodávateľov. Riešia v podstate také isté problémy a radi sa pozreli, ako sa s nimi vyrovnávame v Trnave,“ povedal ich sprievodca, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií trnavského magistrátu Tomáš Guniš.

„Nadchlo nás, že koncepcia prebudovávania vnútroblokov a rôznych častí obytných domov vychádza v Trnave priamo z magistrátu mesta, ktoré si dalo za úlohu meniť k lepšiemu mnohé priestory na pomedzí obytných domov a vnútroblokov. Boli sme prekvapení, ako jednoducho sa dá vkomponovať zeleň do priestoru medzi panelákmi spolu s preliezačkami, dokonca aj s malou vodnou plochou na zlepšenie klímy. Navyše, je to o to lepšie, že mesto išlo na túto premenu participatívnym spôsobom. Pýtalo sa obyvateľov, čo by chceli zmeniť a na ich projekty im aj prispelo,“ hovorí M. Křivohlávek a pripomína, že okrem participatívnych peňazí sa časť úprav najmä v uzavretých vnútroblokoch môže riešiť prostredníctvom fondu opráv.

Martin Jurčo, foto: Bieno

 

Zatiaľ nehodnotené