novinky z radnice

V dejinách trnavského zdravotníctva sa dočítame, že pôvodne boli v trnavskej nemocnici na onkologické ochorenia vyčlenené lôžka v troch izbách v rámci gynekologického oddelenia. No čoskoro sa začalo uvažovať o komplexnejšej rádioterapeutickej starostlivosti. Zrekonštruovala sa jedna z najstarších budov nemocnice a využíval sa najmä prístroj pre hĺbkovú a kontaktnú röntgenologickú terapiu. Od 60. rokov sa teda onkologické ochorenia liečili na rádioterapeutickom oddelení, v samostatnej budove, ktorú nájdeme aj dnes v areáli nemocnice hneď na prvom rázcestí.

Osobnosťou prvých systematickejších terapeutických krokov v oblasti onkologických ochorení bol primár Vojtech Baláž, ktorý patril do zlatej éry starých primárov trnavskej nemocnice. Spolu s lekárkou, neskôr primárkou Máriou Černou vykonávali najmä röntgenovú terapiu, protizápalovú röntgenovú terapiu a kontaktnú rádioterapiu. Väčšina pacientov v tom čase bola liečená práve rádioterapiou, menej pacientov chemoterapiou a podpornou liečbou. V 70. rokoch bolo na spomínanom oddelení sledovaných asi 2 600 pacientov najmä ambulantnou formou.

Prednosta Onkologickej kliniky FN Trnava Marián Streško a primárka kliniky Monika Dienerová.

V roku 1997 vznikla samostatná Onkologická klinika, jej prednostom sa stal Ľudovít Jurga a pôsobil tam do roku 2015. V 90. rokoch sa do popredia dostávala chemoterapia a vzhľadom na blízkosť Bratislavy a zastaranosť prístrojového vybavenia bolo pôvodné oddelenie rádioterapie zrušené. Dnes sídli Onkologická klinika v priestoroch niekdajšieho ušno-nosno-krčného oddelenia v časti objektu za interným oddelením. V súčasnosti má 30 lôžok na podávanie chemoterapie a riešenie akútnych a neskorších komplikácií onkologickej liečby, aj podpornú a paliatívnu liečbu. V priestoroch niekdajšieho urologického oddelenia vznikla celá ambulantná časť onkológie, kde sú dve ambulancie a tri miestnosti na podávanie chemoterapie. Onkologickú kliniku v súčasnosti vedú prednosta Marián Streško a primárka Monika Dienerová. Dnes sa okrem terapie klinika zapája aj do pedagogickej a vedeckej činnosti a najmä do rôznych preventívnych projektov.

Monika Dienerová (nar. 5. januára 1973 v Trnave) sa onkológii venovala už od študijných čias a aj v doktorandskej práci sa venovala téme života onkologických pacientov. Pôsobila na pľúcnom oddelení nemocnice v Šali, na trnavskej Onkologickej klinike pôsobí od roku 1998, od roku 2006 je primárkou. Vďaka nej boli výrazne zrekonštruované priestory kliniky i ambulancií vrátane vybavenia a pribudlo napríklad aj 20 veľkorozmerných fotografií Karola Kállaya, ktoré oddeleniu venovala fotografova manželka. Monika Dienerová sa navyše venuje aj študentom Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, je aktívna v projektoch Ligy proti rakovine a venuje sa aj vzdelávaniu lekárov v tejto oblasti z celého Trnavského kraja.

Marián Streško (nar. 13. januára 1967 v Prahe) ukončil v roku 1993 štúdium medicíny na 1. Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Venuje sa hlavne liečbe karcinómov prsníka, hrubého čreva a iným zhubným nádorom, hlavnou témou jeho odbornej práce bol karcinóm vaječníkov. Za prednostu Onkologickej kliniky nemocnice v Trnave bol menovaný v roku 2015, a už predtým začal zastávať funkciu krajského odborníka pre odbor klinická onkológia v Trnavskom samosprávnom kraji. A práve s ním sme sa o súčasnosti trnavskej onkológie porozprávali.

* Už 25 rokov pracujete v odbore onkológie. Čo vás nasmerovalo na toto odvetvie medicíny?

- Dva roky, keď som sa pripravoval na štúdium, som robil ako sanitár na onkologickom oddelení. Videl som pacientov a ich utrpenie a vtedy som sa skutočne rozhodol, že chcem robiť práve onkológiu. Na medicíne som sa utvrdzoval v tomto zámere. Navyše, v priebehu môjho štúdia som si zarábal ako zdravotná sestra na chirurgických oddeleniach, a tam som pochopil, že chirurgia nie je pre mňa, a že to je práve tá onkológia.

* Aj keď ste hovorili, že chirurgia vás natoľko nezaujala, mnohí z nás si onkológiu spájajú najmä s chirurgiou, ktorá rieši radikálne odstraňovanie nádorov. No nie je to len chirurgia.

- Onkológia ako odbor sa venuje manažovaniu pacientov s onkologickým ochorením. Zjednodušene nádory odstraňuje chirurg, radiačnú liečbu robia rádioterapeuti a našou doménou je medikamentózna liečba. V spolupráci s rôznymi odborníkmi v našej nemocnici rozhodujeme, kedy pacienta pošleme na operáciu, alebo na chemoterapiu. Spolupracujeme s každým oddelením našej nemocnice. Najbližšie sú nám okrem chirurgie aj gynekológia, rádiológia, najmä intervenční rádiológovia, s patológmi musíme intenzívne spolupracovať. Podobne je to aj spolupráca s blízkymi oddeleniami nemocníc v iných mestách. Napríklad, v prípade rádioterapie ide o Fakultnú nemocnicu v Nitre a bratislavský Národný onkologický ústav.

* Medicínu ste absolvovali v roku 1993. Kam sa posunul tento odbor za 25 rokov v intenciách onkologického oddelenia nemocnice krajského typu ako máme v Trnave?

- Keď som s kolegami z medicíny hovoril, že som si vybral onkológiu, čudovali sa mi, pretože išlo o vyslovene neatraktívny odbor. Dnes sa situácia zmenila. Zaznamenávame záujem mladých ľudí z oblasti medicíny práve o onkológiu. Liečebné možnosti sa dramaticky zlepšili, kvalita liečby, liečebné výsledky sa zmenili, podobne je to aj s vedľajšími účinkami. Liečba je cielenejšia a je menej vedľajších účinkov. Máme veľké možnosti v oblasti podpornej liečby. Vieme manažovať pacientov, aby nemali napríklad zvracanie, hnačky, výrazné poklesy bielych krviniek, to všetko vieme zvládnuť podpornou liečbou. Dnes je aj široké spektrum analgetík, takže vieme pomôcť pacientom aj od bolesti. Liečebné režimy sú iné a aj lieky, ktoré používame, sú menej toxické. V poslednej dobe máme k dispozícii lieky, ktoré cielenejšie pôsobia na určitú skupinu nádorových buniek.

* To, čo sa dnes používa v onkológii, je všeobecne to, čo medicínska veda vedela preniesť do praxe? Alebo viete aj o niečom, čo sa ešte len postupne zavádza?

- Liečebné možnosti v onkológii môžeme rozdeliť na tri skupiny. Hormonálna liečba, tá je málo toxická. Potom je chemoterapia, ktorej sa každý pacient trochu obáva. Má rýchly nástup účinku a ten je často sprevádzaný toxicitou. Tretia je cielená liečba, tam sme skôr na začiatku. Sú lieky, ktoré dramaticky zlepšili výsledky liečby a prognózu pacientov, ale dostupnosť týchto liekov a vývoj je ešte len na začiatku. Ide hlavne o zníženie toxicity a zvýšenie účinku. Základom u veľkej väčšiny onkologických ochorení stále zostávajú chemoterapia, hormonálna terapia a imunoterapia. Trošku je v prípade imunoterapie problém s dostupnosťou, ale sme optimisti. Myslím si, že aj dostupnosť týchto moderných liekov sa o niekoľko rokov zvýši.

* Aké sú teda možnosti trnavskej onkológie?

- Na nitrianske a bratislavské pracoviská sa vo veľkej väčšine obraciame len v prípade rádioterapie. V prípade onkologickej liečby liečime takmer všetky typy solídnych nádorov, vieme poskytnúť skutočne dobrú starostlivosť o pacientov v našom regióne. V spolupráci s rádiologickou klinikou zavádzame tzv. port katétre, máme bezproblémový intravenózny prístup, myslím, že na Slovensku takúto službu ponúka len pár pracovísk.

Takže ak hovoríme o klinickej onkológii, sme pracoviskom, ktoré v 99 percentách vie poskytnúť starostlivosť na súčasnej úrovni. Nemáme spomínaný rádioterapeutický stroj, ale to nie je problém nášho oddelenia. Táto terapia je na Slovensku centralizovaná a takýchto pracovísk je len niekoľko. Myslím, že v blízkej budúcnosti sa bude uvažovať o takejto terapii aj u nás. Nárast onkologických ochorení je veľký, výkony nášho oddelenia sa zvyšujú a myslím, že tento typ terapie je v našom regióne veľmi potrebný.

* Máte medicínske úspechy, no stále je rakovina strašiakom. Hovoríte o zvyšovaní počtu týchto ochorení aj v našom regióne. Je to dané všeobecným nárastom alebo najmä vyšším priemerným vekom dožitia populácie?

- Všetky možnosti asi platia. Tým, že sa predlžuje priemerný vek, aj výskyt rakoviny u starších ľudí je vyšší. Takisto aj životný štýl vplýva na výskyt onkologických ochorení. Slovensko spolu s Čechmi má celosvetovo vysoké percento výskytu karcinómu hrubého čreva a konečníka a karcinómu pankreasu. Výskyt týchto ochorení na stotisíc obyvateľov je jeden z najvyšších. Zlepšenie diagnostiky a preventívne prehliadky vplývajú na to, že sa veľa ochorení nájde vo včasnom štádiu. Vďaka zavedeniu skríningových programov mám pocit, že v našom regióne napríklad karcinóm hrubého čreva zachytávame viac v včasnom štádiu, v prípade karcinómu prsníka tým, že sa zaviedli mamografické vyšetrenia, vidíme menej často pokročilý rozpadnutý karcinóm prsníka, ako to bolo kedysi.

* Najčastejšie teda riešite tieto typy ochorení – teda karcinómy pankreasu, hrubého čreva a konečníka?

- Liečime aj nádory hlavy a krku, často máme nádory pľúc, nádory žalúdka a gynekologické nádory – vaječníkov a maternice. Úzko spolupracujeme s nitrianskou nemocnicou, ktorá nám posiela pacientov na lokálnu chemoterapiu, sme jedným z troch pracovísk na Slovensku. Je to tzv. chemoembolizácia. Je to prínos našej nemocnice do regiónu – že robíme niečo viac ako robia okolité nemocnice. Je to liečba karcinómu pečene. Do nádoru sa zavedie vodič, ktorým sa lokálne zavedie vysoká koncentrácia cytostatík.

* Veľmi dôležité sú aj preventívne programy. Najnovšie sa napríklad hovorí o dostupnom očkovaní proti HPV vírusu, od januára budú mať všetky dievčatá a chlapci vakcínu zadarmo. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo zmenu a vakcína bude pre verejnosť bezplatná ako súčasť opatrení v prvom Národnom onkologickom programe. To je jedna z možností prevencie, a o niekoľko rokov budete presne vedieť, ako sa aj tento preventívny program odrazil na výskyte onkologických ochorení v našom regióne. Na čo si okrem absolvovania pravidelných prehliadok máme dávať pozor?

- Jedna vec je preventívna prehliadka a potom samovyšetrovanie. V liečbe rakoviny hrubého čreva a konečníka v populácii nad 50 rokov je možnosť robiť preventívne kolonoskopie, u žien sa začína mamologický skríning od 40 rokov. Aj pri takýchto vyšetreniach je dôležitá pravidelnosť. Na druhej strane, ak aj je takéto vyšetrenie negatívne, neznamená to, že už netreba naň chodiť. Nález sa môže zmeniť aj za 3 – 4 mesiace. Samovyšetrovanie a spolupráca s lekárom v prípade vzniku symptómov musia pokračovať ďalej. Podobne je to aj v prípade nádorov hrubého čreva a konečníka. Ak bola pred polrokom a rokom urobená kolonoskopia s negatívnym výsledkom a po čase sa nájdu v stolici stopy krvi, treba byť na pozore. Nechcem pacientov strašiť, ale dôležité je, aby sa aj sám pacient sledoval. A ak sa deje niečo neštandardné, mal by informovať lekára.

* S rakovinou sa spájala skepsa, všetko negatívne, čo s tým súvisí. Je rakovina stále takým strašiakom ako bola pred desiatkami rokov, v čase, keď ste začínali?

- Nemôžem povedať, že náš odbor sa stal ľahším. Je len viac liečebných možností a viacej pacientov vyliečime. Žiaľ, je stále veľké percento pacientov, ktorých vyliečiť nevieme. Ale som optimista. Percento vyliečených pacientov sa nám zvyšuje a je to dané aj tým, že dnes sa výrazne zlepšili všetky možnosti onkologickej liečby.

Martin Jurčo, foto: autor

Foto vľavo hore: Pôvodná budova rádioterapeutického, rádiodiagnostického a röntgenologického oddelenia v trnavskej nemocnici, kde vznikli základy dnešnej Onkologickej kliniky a kde sa začínalo s liečením onkologických pacientov v trnavských podmienkach.

 

Zatiaľ nehodnotené