novinky z radnice

Smoliarsky záver ostatnej baráže, postup do prvej ligy ušiel nášmu tímu o chlp................................ Futbal má veľké čaro. Najnovšie o tom presvedčil svetový šampionát v Rusku. Najpopulárnejšia loptová hra si už dávno podmanila celú planétu. Prirodzene, ani Trnava nezostala bokom. Mesto veží a futbalu sa môže popýšiť aj bohatou históriou v ženskom vydaní.

Presuňme sa teda do roku 1968, keď skupinka mladých zamestnankýň vo vtedajšom národnom podniku Skloplast si vo chvíľach voľna s chuťou zahryzla do futbalového krajca. Tej jesene som prišiel do Trnavy za vysokoškolským štúdiom. A keďže popri povinnostiach v posluchárňach pedagogickej fakulty mi zostal čas aj na iného koníčka, písanie športových príspevkov do okresných novín, nemohlo byť bokom ani spravodajstvo z prvých futbalových duelov novovytvoreného ženského oddielu v dresoch TJ Skloplast. Hneď v úvodnej sezóne si amazonky zo slovenského Ríma obuli kopačky pri jednokolovej súťaži o Pohár krajského denníka Hlas ľudu, za účasti ôsmich tímov. Vedenie fabriky malo veľmi dobré kontakty so zahraničnými partnermi. A tak začiatkom ďalšieho desaťročia už cestovali futbalistky aj za hranice. Vydarenú premiéru mali v Poľsku. Štvorgólovú výhru Trnavčaniek nad výberom krakovského vojvodstva videlo 10-tisíc divákov. Rovnako excelovali na trávnikoch v Rakúsku, Holandsku či Nemecku.

Jedna z nezabudnuteľných zostáv futbalistiek TJ Skloplast Trnava. ↓

Tak trochu odbočím. Jedna úsmevná príhoda sa viazala k Považskému maratónu. Bežali sme ho v druhej polovici sedemdesiatych rokov. Do novomestského areálu, miesta štartu a cieľa tradičných vytrvalostných pretekov, chodilo na medzinárodnú atletiku veľa divákov. No v to popoludnie, ešte pred začiatkom pestrého telovýchovného programu, sa na štadión TJ Považan hrnula dovtedy nevidená masa. „Baby tu dnes budú hrať futbal,“ vysvetlili podaktorí s úsmevom, zrejme očakávajúc na zelenej ploche lacnú šou. Kým náš maratónsky pelotón sa natiahol na ceste do Krakovian a späť, ligové futbalistky trnavského Skloplastu prišli plnému hľadisku vyplniť chvíle čakania na náš maratónsky dobeh. Po zvládnutí vyše 42-kilometrovej tortúry som úchytkom vyzvedal aj o exhibičnom zápase žien. Na adresu Trnavčaniek sa spustila spŕška chválospevov. Vraj nič podobné ešte nevideli. Popravde, ani ma to neprekvapilo, keďže družstvo Skloplastu už vtedy patrilo medzi najlepšie kolektívy v celom Československu. A fanúšikovia pod Javorinou začali zvedavo sondovať. Úchytkom som spomenul aspoň federálny turnaj O srdce časopisu Mladý svet, považovaný za neoficiálne majstrovstvá ČSSR, kde Trnavčanky obsadili dva razy bronzovú priečku (1973, 1974). O šesť rokov neskôr, v Kadani, sa vo finále toho istého turnaja rozišli so Spartou ČKD Praha bezgólovou remízou a až na pokutové kopy uspeli Pražanky 5:4.

V nastúpenom trende pokračovali hráčky z nášho mesta aj v osemdesiatych rokoch. Za zmienku stojí najmä päť titulov majsteriek Slovenska. V jednom prípade, v júni 1989, siahali aj po československom tróne. Po bratislavskej remíze 1:1 s pražskou Spartou však hráčky Skloplastu neuspeli v rozhodujúcom strieľaní pokutových kopov (1:4). Za kratší koniec ťahali aj o rok, keď na neutrálnej pôde v moravskom Rožnove podľahli sparťankám z českej metropoly 1:2. Trnavčanky opatrujú v klubovej vitríne tucet majstrovských trofejí v rámci Slovenska, kým národný pohár získali päťkrát.

Polstoročie s koženou loptou je úctyhodná doba. Do dlhého hráčskeho menoslovu si netrúfam ani nazrieť. Výnimku urobím iba pri dvoch osobnostiach. Najskôr spomeniem Anku Belkovú – dominantnú hráčku (aj na reprezentačnej úrovni), trénerku, manažérku a funkcionárku. Rodáčka zo Staškova, dediny pri Čadci, bola podľa zásluhy ústrednou postavou počas tohoročných osláv trnavskej futbalovej päťdesiatky. No a Oľga Kobetičová ukončila hráčsku kariéru v lete 2007 po priam neuveriteľných tridsiatich siedmich sezónach na súpiske Skloplastu.

Ešte prezradím, že trnavské futbalistky, od júla 2014 hrajúce v dresoch Spartaka, mali v predošlom ročníku postupovú miestenku do prvej ligy naozaj na dosah. V nadstavbovej baráži troch klubov však obsadili druhú priečku. Z posunu medzi elitu sa tešili ich súperky z Lokomotívy Košice. Pri rovnosti bodov oboch celkov rozhodlo v prospech východoslovenského družstva o jediný gól lepšie skóre.

Nuž, čo nevyšlo teraz, môže sa podariť o rok. Trnavským futbalistkám budeme v tomto úsilí mocne držať palce.

Jaroslav Lieskovský, foto: klubový archív

 

 

Zatiaľ nehodnotené