novinky z radnice

Mesiac marec spájame často s knihou. Predchádzajúce generácie mali knihu v úcte ako symbol vzdelania, ktoré rozširovalo poznanie človeka i okolitého sveta. Nielen vďaka obsiahlym informáciám, ale predovšetkým kvôli schopnosti knihy vyrozprávať príbeh, sprostredkovať emócie či odkryť tie vrstvy života, ktoré sme v pragmatickom svete prehliadli alebo jednoducho vytesnili. Kniha zároveň udržiavala kontinuitu reči s myslením, pričom prehlbovala poznanie aj pokoru pred neobsiahnuteľným celkom bytia. Bola a naďalej zostáva jednou z možných dostupných ciest k múdrosti.
Múdrosti sa dovolávame aj vtedy, keď robíme dôležité rozhodnutia. Patria k nim aj prezidentské voľby, ktoré počas marca dominujú na slovenskej politickej scéne. Ideálna voľba predpokladá slobodný výber kandidáta, ktorý bude reprezentovať múdrosť a životný príbeh, s ktorým sa dokáže stotožniť väčšina spoločnosti. No realita volieb sa v posledných rokoch čoraz viac redukuje na súboj protichodných táborov, kolorovaný ohováraním a očierňovaním. V takejto atmosfére sa dostávajú tí, ktorí majú voliť, pod tlak výberu menšieho zla. Akoby sme prestali veriť, že medzi nami môže vyrásť osobnosť skutočne hodná úcty a poverenia stáť na čele spoločnosti. Podliehame pesimizmu, že už nedokážeme spoluvytvárať prostredie vhodné pre rast relevantných vzorov a dobrých reprezentantov spoločnosti. Stále síce deklarujeme princíp slobody, tá však v upriamení sa len na individuálne ciele stráca spojivá vzájomnej dôvery a solidarity. Priestor tvorivosti sa zužuje na individuálne presadenie jedného na úkor iných. V priestore sebaprezentácií sa tak každý, kto nezapadá alebo o kúsok vyčnieva, stáva terčom kritiky. Hľadania chýb a ohovárania. Aj preto je ťažké vysloviť meno žijúceho človeka bez toho, aby nebol ihneď spochybnený. Múdrosť, na ktorú by sme nemali rezignovať, sa usiluje o vytváranie väzieb, mostov, spájania a akceptovania. Opiera sa o kontinuitu poznania a vedomie bytostnej hĺbky ľudskej existencie. Vie o nedokonalosti aj o zle, no neupriamuje sa primárne na ne, nevyhľadáva ich. Stav spoločnosti i samotné voľby budú zrkadlom toho, ktorou cestou sme sa rozhodli ísť. Nebolo by však múdre, ak by sme príčiny atmosféry či výsledku volieb hľadali mimo vlastného vkladu a príspevku do spoločnosti i jej smerovania.

Dobrá kniha nepodlieha vkusu čitateľa, avšak ani ho nepodceňuje. Dobrá kniha je literárnym dielom, ktoré je schopné prehĺbiť poznanie sveta. Predpokladá otvoreného čitateľa, pričom obaja, autor aj čitateľ, vstupujú do rieky hľadania zrozumiteľného jazyka. Vďaka nemu plynú slová v kontextoch porozumenia. Ak túžime po čitateľnosti politického života, asi by sme mali vstúpiť do spoluvytvárania dôvery a múdrosti, ktorá vie pomenovať zlo, ale energiu zameriava na konanie a hľadanie dobra. Potom viera, že budeme mať múdrych zástupcov v politike, má opodstatnenie. Podobe, ako je množstvo dobrých a hlbokých kníh aj napriek riave valiacich sa slov.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (85x hodnotené)