novinky z radnice

Dominujúce predstavy o šťastnom živote bývajú často klamlivé. Potvrdzujú to aj paradoxy, ktoré nám život vo svojej rozmanitosti prináša.

Po dlhšej absencii som sa v sobotu opäť vybral do obchodu nakúpiť potraviny na víkend. Približujúc sa k obchodu ma už pohľad na priľahlé parkovisko vytrhol z letmého pozorovania okolia. Nebolo beznádejne plné ako obvykle v takomto čase. Pozrel som sa na hodiny. Nie, nejdem neskoro. Ani o nákupný košík nebola núdza. Tlačiac ho k dverám som si všimol vyvesený oznam: Od zajtra bude kvôli rekonštrukcii zatvorené. Vstup medzi porozoberané a vyprázdnené regály umocnil realitu. Zaváhal som. Obrátim sa a idem inde?

Našťastie, zvíťazila lenivosť.

Už dávno som tak rýchlo, lacno a pokojne nenakupoval. Bez dlhého radu pri pokladni a nervozity kupujúcich. Nákup vošiel do jednej tašky. Boli to iba nevyhnutné potraviny bez ďalších špecialít a zbytočností.

Cestou späť som si spomenul na nákupy v detstve a v malých podhorských dedinkách. Mlieko, maslo, chlieb a syr. Úprimný úsmev predavačky a rozhovor pred obchodom. Napadla mi kacírska myšlienka. Nebolo by lepšie veľké obchody skôr zmenšovať? Prirodzene, to by už bola iná téma na zamyslenie.

Teraz mi ide skôr o paralelu s našimi dnešnými uponáhľanými životmi, ktorú asi netreba zoširoka rozvádzať. Akoby sme v množstve ponúk boli čoraz viac dezorientovaní. Nielen pri tovare, ale aj pri informáciách, politike či každodennom živote. Nemali by sme však upadnúť do nostalgie za starými časmi. Tadiaľ cesta k spokojnosti zrejme nevedie. Skôr by sme sa mali naučiť zreálniť svoje predstavy o šťastí. Pred rokmi a ani dnes sa neopierali o kvantitu, ale najmä o našu schopnosť zmysluplne naplniť darovaný čas. O schopnosť nasmerovať k naplneniu vlastné bytie i myslenie a nebáť sa pritom prijať aj radu či pomocnú ruku od iných. V tom je život spravodlivý. V darovanej chvíli.

Spokojnosť primárne nestojí na spoločenskom a politickom zriadení či mocných tohto sveta. Ak nepodľahneme frustrácii z toho, čo nemáme, ale naučíme sa dobre a ľudsky žiť s tým, čo máme a vážiť si to, čo spolu s inými spoluvytvárame, môžeme nájsť vnútorný pokoj.

Paradoxy nás učia neuzatvárať život, svet ani ľudí len do utkvelých či individuálnych predstáv.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (87x hodnotené)