novinky z radnice

Kilo bryndze za podpis prestupových lístkov do ligovej Trnavy......................................... Časomer života je neúprosný, každému odsýpa rovnakým dielom. Tiež kapitánovi olympijského tímu ČSSR v Mexiku 1968 a v troch prípadoch (1968, 1969, 1971) z piatich aj majstrovského Spartaka TAZ Trnava, chýrnemu stopérovi a neskôr rovnako úspešnému trénerovi Stanislavovi Jarábkovi. Významná športová osobnosť slávi tento mesiac, ostatný v starom roku, osemdesiate narodeniny.

Rodák zo Suchej nad Parnou sa na tento svet prihlásil 9. decembra 1938. Vidiecky talent objavil pre vrcholový futbal populárny strojca trnavskej éry Anton Malatinský. Akiste netreba zdôrazňovať, aká velikánska pocta to bola pre dedinského športovca.

Na fotografii spred päťdesiatich rokov vidno nezabudnuteľnú obrannú formáciu Spartaka TAZ (zľava) Karol Dobiaš, Kamil Majerník, Stanislav Jarábek a Vladimír Hagara, spolu s brankárom Josefom Gerykom (v strede).

Pred piatimi rokmi, keď Jarábek oslavoval sedemdesiatpäť, priniesol náš mestský časopis obsiahly príspevok pod titulkom Kapitán Šabla. Záujemcovia si teda môžu oživiť cez internet celý faktografický profil aktuálneho jubilanta. Aj perličku z podpisu zmluvy. Spartakovskí funkcionári vtedy priniesli jeho rodičom kilo bryndze a materskému oddielu venovali sadu starších dresov. Inak, kamarátska prezývka s tvrdou trnavskou výslovnosťou mu prischla počas hráčskej kariéry. Vraj na ihrisku pri obranných zákrokoch razantne zakášal nohou.

Stana Jarábka som roky obdivoval ako hráča a trénera. Bolo cťou, keď môj návrh na mestské ocenenie za rok 2003 posúdila hodnotiaca komisia kladne. Uznanie za zásluhy a reprezentáciu mesta Trnavy prevzal Jarábek na javisku Divadla J. Palárika začiatkom marca 2004.

Pretože toto dvojčíslo Noviniek z radnice sa snúbi aj so zábavným Silvestrom, prelaďme ešte na chvíľu do úsmevnej tóniny.

← Stanislav Jarábek pri autogramiáde počas krstu jeho autobiografie.
V jedno dovolenkové leto som sa s manželmi Jarábkovcami neplánovane stretol v rovnakom hoteli tureckého letoviska Alanya. Počas siedmich dní pohodového relaxu nezostalo bokom ani oprašovanie kapitánskych spomienok z majstrovskej éry bílích andelov. Keď pri spoločných posiedkach chytil Jarábek rozprávačskú slinu, úsmevné príhody sypal ako na podnose.

„Stanko, tak toto som ešte ani ja nepočula,“ pobavene raz zareagovala jeho manželka.

Rekreačné behanie vždy zaránky sa pre nás stalo vítaným spestrením. Večerná dohoda platila na druhý deň pre môjho tréningového partnera stopercentne. Hoci neraz sa mi žiadalo ešte hodinku-dve si pospať.

Samozrejmosťou bývali aj naše podvečerné potulky v obchodnej časti prímorskej Alanye. U Stanislava som obdivoval, ako parádne sa vedel dohadovať s tureckými predavačmi na cenách. Domáci taxikár pri jednej spiatočnej ceste do hotela dokonca prezradil, že majiteľ vyčistil žalúdok svojmu podriadenému. Vraj tým Slovákom predal tovar až príliš pod cenu.

Keď už sa zdalo, že potuliek medzi stánkami bolo priveľa, hlava rodiny sa raz s úsmevom vzpriečila svojej nežnej polovičke:

„Elenka, mňa už stále nebaví handrkovať sa s nimi. Iba samé tventy-fájv, fifty-fájv.“

To všetko odvial čas. Nám už prichodí iba pridať sa k desiatkam gratulantov.

Stanislav, živijó!

Jaroslav Lieskovský, foto: František Bako, archív autora

 

 

 

 

Zatiaľ nehodnotené