novinky z radnice

Ľudovít Mitterpacher – prírodovedec s dušou agronóma.................................. S prvými jarnými lúčmi sa odnepamäti spája ľudská snaha zabezpečiť pestovaním plodín obživu nielen sebe, ale aj domácim zvieratám, ktorých chov prinášal ľuďom viaceré benefity. Inak to nie je ani dnes, keď je už poľnohospodárstvo na vysokej úrovni, z veľkej časti zautomatizované a okrem slnečnej energie a prirodzených poveternostných podmienok využíva výsledky výskumu viacerých príbuzných odborov, ako sú biochémia, genetika, botanika a iné. Pokusy o optimalizáciu procesov pestovania úžitkových rastlín tu boli akiste od počiatkov tohto spôsobu obživy a rozmanité osvedčené postupy v tejto oblasti sprevádzajú človeka do súčasnosti. Nebude azda žiadnym prekvapením, že s agronomickými prácami sa stretávame aj v 18. storočí, a to priamo v univerzitnom prostredí.

Prírodovedec a vysokoškolský profesor Ľudovít Mitterpacher pôsobil na Trnavskej univerzite len krátko ako profesor matematiky. Narodil sa 25. augusta 1734 v chorvátskom mestečku Bellye (dnešné Bilje). Gymnázium vyštudoval v Päťkostolí. V roku 1749 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a na univerzite vo Viedni pokračoval v štúdiu teológie a matematiky. Po získaní doktorátu z filozofie začal v roku 1774 na univerzite v Trnave prednášať matematiku. Po presťahovaní univerzity do Budína pôsobil na tamojšej katedre agronómie, kde vyučoval poľnohospodárstvo, zemepis, prírodopis a technológiu. Zomrel v Pešti 24. mája v roku 1814.

Mitterpacherova bohatá spisba najlepšie odzrkadľuje jeho zanietenie pre agronómiu. Medzi prevažne po nemecky napísanými dielami majú popredné miesto práve publikácie z oblasti poľnohospodárstva. V roku 1775 mu vyšla práca Poučky z prírodopisu rastlín, poľnohospodárstva a vinohradníctva, o rok neskôr Poučky zo štruktúry lesných bylín, vinohradníctva a záhradníctva, rok na to Úvod do prírodovedeckého výskumu rastlín. Z neskoršieho pôsobenia Mitterpachera mimo Trnavy sú zaujímavé nielen diela týkajúce sa pestovania ľanu či pestovania moruše a hodvábnika, ale aj spis z oblasti včelárstva, kde na chov včiel odporúča tzv. Spitznerov kôš. Mitterpacher bol veľkým propagátorom pestovania kukurice a z tejto oblasti napísal v roku 1813 rozpravu o výrobe cukru z kukuričných stopiek.

O význame Mitterpacherových názorov v oblasti poľnohospodárstva svedčí aj fakt, že viaceré jeho spisy boli preložené do slovenčiny. Informácie z Mitterpacherovej spisby čerpali v minulosti mnohí významní prírodovedci a agronómovia, medzi nimi aj gymnaziálny profesor J. Titus Molnár, fyzik a agronóm J. Pankl, Juraj Fándly, prírodovedec J. K. Grossinger, fyzik G. Kováč-Martiny. Okrem toho sa jeho meno spolu s menom maďarského botanika a zoológa M. Pillera dodnes používa pri označovaní vybraných druhov chrobákov a motýľov. Obaja totiž v roku 1782 uskutočnili výskumnú cestu po slavónskej provincii Požega, kde identifikovali nové druhy tzv. coleoptera a lepidoptera, a o rok neskôr svoje zistenia publikovali v 147-stranovom diele, ktoré vyšlo v Budíne.

V našom článku si bližšie všimneme Mitterpacherovo dielo Základy poľnohospodárstva (Elementa rei rusticae), ktoré vyšlo v roku 1777 v Budíne, hoci na titulnom liste sa dozvedáme aj informáciu o tom, že 21. septembra 1777 bola verejná prezentácia diela v Budíne aj v Trnave. Sám autor o svojich pohnútkach k napísaniu takéhoto typu diela hovorí, že sa rozhodol písomne zachytiť základy tejto vznešenej vedy pre potreby mládeže. Publikácia má byť osožná najmä pre tých študentov, ktorí sa na univerzitách venujú prírodnej filozofii, a tým, ktorým dala prozreteľnosť profesorov tohto vznešeného umenia, keďže nie všetci, ktorí hodlajú prísť na kráľovskú univerzitu, budú mať takúto výhodu. Podľa Mitterpachera bola už prekonaná mienka, ktorá sa kedysi verejne schvaľovala, že roľníctvo je špinavá robota a zamestnanie, ktoré si nevyžaduje dozor žiadneho učiteľa. Jedným z dôvodov, prečo sa všeobecne pristupovalo k poľnohospodárstvu s dešpektom, mohlo byť aj stanovisko niektorých svojráznych učiteľov, ktorí prednášali základy týchto vied. Aj preto náš autor zvolil iný spôsob a samotné predpisy obmedzil vo svojom diele na minimum. O mnohých veciach sa len zmienil, aby mali žiaci aspoň predstavu, čo všetko agronómia zahŕňa.

Dielo Základy poľnohospodárstva sa člení na osem kapitol. Prvá z nich sa venuje pôvodu a vonkajším častiam rastlín, druhá naopak vnútornej štruktúre. Tretia kapitola si všíma liečivé výťažky z rastlín. Botanický exkurz týkajúci sa zloženia rastlín v prvých troch kapitolách je vhodne doplnený poznatkami z pestovania rastlín v zvyšných piatich častiach. Autor venuje štvrtú kapitolu problematike výsadby zo semena a rastu, piatu výžive rastlín, šiesta kapitola sa zaoberá chorobami rastlinstva, siedma úrodnosti. Záverečná ôsma kapitola, ktorá sa okrajovo venuje pôvodu rastlín, ich počtu, veku, charakteristickým vlastnostiam a liečivým účinkom, prináša aj vskutku zaujímavé informácie. Napríklad pri počte Mitterpacher uvádza, že podľa niektorých botanikov je známych až 18 000 druhov rastlín. Na druhej strane niektorí predpokladajú až 25 000 dosiaľ nepoznaných druhov.

V rámci všetkých kapitol sa stretávame s početnými citáciami. V nich Mitterpacher odkazuje na antických autorov, ako je Plinius starší či Columella, a výrazne sa opiera aj o diela súvekých autorít v oblasti botaniky. Cituje predovšetkým švédskeho entomológa, botanika a zakladateľa taxonómie Carla Linné, ale aj francúzskych prírodovedcov Michela Adansona, Sebastiana Vaillanta, či Henriho Louisa Duhamel du Monceau. Okrem toho sa Mitterpacher odvoláva na viaceré európske časopisy, akademické ročenky, magazíny a vedecké správy. Kritický aparát je na niektorých miestach taký obsiahly, že zasahuje i viacero strán. Takýto postup autora svedčí o jeho nespornom prehľade v danej oblasti, na druhej strane zostáva verný svojmu predsavzatiu nezaťažovať študentov príliš veľkou záplavou informácií, ale poskytnúť im spôsob, ako si v prípade záujmu podrobnejšie informácie zadovážiť. V závere diela sa nachádza aj zopár nákresov štruktúry jednotlivých častí rastlín. V rokoch 1779 – 1794 vychádza už v Budíne v troch zväzkoch prepracované vydanie Základov poľnohospodárstva (Elementa rei rusticae), ktoré je doplnené o kapitoly z agrikultúry, vinohradníctva, chovu dobytka, včelárstva a chovu priadky morušovej.

Je nesporné, že v Mitterpacherovom diele sa spája didaktická stránka so serióznym vedeckým výskumom. Aj nasledujúca ukážka o chorobách rastlín je dôkazom na jednej strane elementárnych znalostí podaných s vedeckou precíznosťou:

„Choroby rastlín vznikajú takmer z tých istých príčin ako choroby živočíchov. Buď ide o nedostatočné vyživovanie alebo uhynutie. Neraz máme dočinenia s prílišným či žiadnym vyparovaním, upchaním priechodov, inokedy je na vine stuhnutie alebo uvoľnenie tkanív, či jednoducho ich pretrhnutie. Jestvuje ďalších sto príčin chorôb tak rastlín, ako aj živočíchov, ktoré sa zvyknú brať do úvahy v oboch oblastiach. Nedostatočné vyživovanie je spôsobované buď suchou pôdou alebo dlhotrvajúcim obdobím bez zrážok, hoci ak správne uvažujeme, vo väčšine prípadov ide o neúrodnosť pôdy. Akokoľvek by bolo sucho, ranná rosa len málokedy nepadne a zvyčajne býva o to výdatnejšia, o čo bol suchší deň. Táto jediná vlaha zavlažuje rastliny aj stromy v Egypte a v iných tropických krajinách, ktoré len málokedy bývajú zavlažované dažďami. Avšak v takýchto prípadoch je potrebné pôdu správne obrábať a kultivovať, aby vlahu absorbovala ako špongia a udržala ju tak dlho, kým ju rastliny skrze korene dokážu absorbovať.“

Katarína Karabová, Trnavská univerzita, Katedra klasických jazykov

Literatúra:

Bibliografia územne slovacikálnych tlačí 18. storočia. Zväzok III. I – M. Eds. Klimeková, A., Augustínová, E., Ondroušková, J. Martin: Slovenská národná knižnica, 2008, s. 374.
Slovenský biografický slovník. M – Q. IV. zväzok. Martin: Matica slovenská, 1990, s. 202.
PAŠTEKA, J. a kol.: Lexikón kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč, 2000, s. 947.

Súťažná otázka: Z čoho Mitterpacher v jednom zo svojich diel radil vyrábať cukor?

Správne odpovede zasielajte do 20. apríla 2018 na adresu: Katedra klasických jazykov, Trnavská univerzita, Filozofická fakulta, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava alebo emailom na klasjaz@truni.sk. Z účastníkov súťaže vyžrebujeme jedného, ktorý získa knižnú cenu.

 

 

 

Zatiaľ nehodnotené