novinky z radnice

Poznámky k histórii objektov zahrnutých do projektu Nádvoria.................................... Pôvodná kaviareň, ktorú Trnavčania poznali ako U Thalmeinera (podľa jej majiteľa), sa nachádzala na dnešnej Hlavnej ulici č. 13. Ale toto miesto bolo známe svojou kaviarňou dávno predtým, ako prišiel najstarší pán Thalmeiner do Trnavy. Pre lepšiu identifikáciu miesta v rôznych časových obdobiach je potrebné vedieť, že adresa domu bola v roku 1890 Nagyszombat 9, v roku 1920 Masarykova 12 a v roku 1934 Masarykova 38.[1]

Reklama na fotografii z ateliéru Fanchette, zbierkový fond ZSM                                  Hlavná ulica v Trnave okolo roku 1880, zbierkový fond ZSM

Od konca 19. storočia vlastnila dom niekoľko desaťročí rodina Bogschová: Teodor (Tivadár) Bogsch a manželka Karolína, potom ich syn – advokát Dr. Karol Bogsch s manželkou Eduardou. Trnavčania ho v tom období volali prosto Bogschov dom. Dr. Karol Bogsch bol advokát, vážený mešťan a funkcionár krajinského a mestského zastupiteľstva v Trnave. Jeho pani Eduarda Bogschová, rod. Borovánská, bola dcérou trnavského advokáta Eduarda Borovánského a Karolíny, rod. Márciš. Z rodu Márciš pochádza ďalší trnavský advokát František Márciš. Všetci spomínaní advokáti, Márciš, Borovánský aj Bogsch, pracovali okrem iného aj v komisiách mestského zastupiteľstva. Zaujímavosťou je aj, že krstným otcom Edy Bogschovej, rod. Borovánskej (nar. r. 1886), bol trnavský kaviarnik Juraj Hermann (s kaviarňou oproti ich domu). Karol a Eduarda Bogschovci nemali vlastné deti, ale vychovávali synovca pani Bogschovej Ladislava Borovánského (nar. 1918), ktorý bol synom jej zosnulého brata. Brat spolu s manželkou tragicky zahynuli a ich deti – syna Ladislava a dcéru Eduardu vychovávali najbližší príbuzní.

Trnavská Masarykova ulica v tridsiatych rokoch 20. storočia, vpravo letná terasa kaviarne Thalmeiner, pohľadnica zo zbierky Jozefa Benku

Kapela Ruda Gajlíka v kaviarni Krym, Jozef Filípek – harmonika

Podľa údajov v daňových registroch bola kaviareň v dome už pred Bogschovcami. V roku 1869 ju už prevádzkoval kaviarnik Karol Weezenkirchen, od roku 1885 Matyáš Režucha, ktorý viedol nielen kaviareň, ale aj letnú záhradu. Okrem daňových registrov to dokazuje aj iný zdroj – dobová reklama. V záhrade Režuchovej kaviarne bol v roku 1886 otvorený fotoateliér Fanchette. Aby nový fotoateliér Trnavčania našli, jeho reklama znela: Atelier Fanchette, Tyrnau Länge Gasse 9, im Garten des Café Rezsucha. I keď Fanchette zotrval na tomto mieste iba rok, nový fotoateliér v záhrade Režuchovej kaviarne sa osvedčil a postupne sa v ňom vystriedali fotografi Viliam Wietz (1888 – 1893), Július Balažovič (1893 – 1894) a Ján Vykopal (1894 – 1902). Po odchode Jána Vykopala do Žiliny už fotoateliér na tomto mieste nebol.

Kaviareň Krym na pohľadnici okolo roku 1965, zo zbierky Jozefa Benku

Záhrada v Kryme okolo roku 1964, propagačný bulletin o Trnave vydal MNV Trnava, R-04-41370

Kaviareň však v dome pokračovala aj po Režuchovi, napríklad v roku 1900 ju viedol Celestín Vaculík a po roku 1909 kaviarnik Ignác Herzog. Prvý Thalmeiner, ktorý prišiel do Trnavy, bol František. Jeho prvé pôsobisko bolo v kaviarni na Divadelnej ulici. Po r. 1907 sa v tejto kaviarni vystriedali kaviarnici Max Grünstein (1907 – 1909), Ferenz Thalmeiner (1910), Nándor Nagy (1911), Ignác Mayer (1912), Simon Bock (1913), až napokon po roku 1916 ju prevádzkovali takmer desaťročie Emanuel Diamant s manželkou.

  Námestie okolo roku 1900, pohľadnica zo zbierky Jozefa Benku

Dom s obchodom Karola Bauera za prvej republiky, zdroj: Fotky stará Trnava

František Thalmeiner pracoval od roku 1911 v kaviarni v Bogschovom dome. V roku 1913 zamestnával troch čašníkov, aj Júliusa Thalmeinera, bližšie neurčeného príbuzného, kávovú kuchárku a pokladníčku.[2] Kaviareň sa volala Café Otthon – v reči Trnavčanov Otonka. Na dobových pohľadniciach okolo r. 1915 – 1918 vidno na Hlavnej ulici pred kaviarňou vonkajšiu terasu so zastrešením, ktorá podľa iných zachovaných pohľadníc a fotografií fungovala aj v polovici 30. rokov 20. storočia. Okolo roku 1920 sa uvádzal v dobovej tlači ako prevádzkovateľ Alexander Thalmeiner, potom bez udania rokov Ferdinand Thalmeiner a v roku 1939 bol nájomcom kaviarne Július Thalmeiner. Názov sa za prvej republiky zmenil na kaviareň Thalmeiner, v štyridsiatych rokoch na kaviareň Európa. Kaviareň bola na dobrom mieste oproti radnici a schádzala sa v nej trnavská smotánka – radní, právnici, lekári, továrnici a podnikatelia, pracovníci bánk, obchodníci, intelektuáli a pod. Chodievali tam na kávu i na partičku bridžu či šachu. Každý večer od ôsmej do polnoci tam hrávala hudba, obľúbené boli sobotňajšie nočné zábavy.

Lekáreň na námestí okolo roku 1945, pohľadnica zo zbierky Jozefa Benku

Štefánikova ulica okolo roku 1940, pohľadnica zo zbierky Jozefa Benku

Za prvej republiky to bol jeden z najlepších podnikov, kde trnavské dixielandové kapely túžili dostať angažmán. V Trnave pôsobila od roku 1935 aj prvá džezová skupina Jazz Slovenskej ligy. V rokoch 1942 – 1945 hrával na tanečných zábavách, plesoch či kabaretoch v trnavskom divadle prvý trnavský big band pod názvom Tatra Jazz. Najznámejší hudobníci tohto obdobia boli Ľudovít Vaňous, Valter Czuka, Jozef Kopačka st., Vlado a Milan Wölfel, Ladislav Ozábal, Štefan Laták, Ján Lukáč, Gejza Bučko, Ján Jaura, Eugen Nemeš, Dodo Kopačka, Jozef Kopúnek, Jozef Filípek, Ján Lukáč, Ladislav Lang, Štefan Laták, Jozef Heriban a iní.

Domy na Štefánikovej ulici okolo roku 1975, dnes domy č. 3 a 4 zapojené do projektu Nádvorie, zdroj: Bohuš Kráľovič

Hornopotočná ulica od námestia pred búraním domov pre stavbu pošty, v pozadí obchod s nápisom Adalbert Furche

Po roku 1945 sa začalo znárodňovanie súkromných prevádzok. V roku 1949 vznikol podnik Hostiteľský kombinát mesta Trnavy ako komunálna správa pohostinských a reštauračných zariadení. Z vedenia podnikov odstránili ich majiteľov a prevádzkovateľov. Ferdinand Thalmeiner prišiel v roku 1948 o kaviareň a časť majetku, s rodinou sa odsťahoval do Bratislavy, kde dožil ako pracovník zberných surovín.[3] Na jednom zo zasadnutí mestskej rady v roku 1952 sa dokonca rokovalo o zlikvidovaní kaviarne Európa. Do priestorov navrhovali presťahovanie Vyživovacieho strediska ROH, ale návrh mal, našťastie, dosť oponentov, ktorí sa zaslúžili o zachovanie kaviarne a rada sa napokon rozhodla prideliť spomínanému stredisku iné priestory. Rada napokon neodporučila likvidáciu kaviarne Európa, lebo „táto nie je pre nás, ale pre hosťov a cudzincov!“[4]

Pekárska ulica okolo roku 1935, zdroj: Bohuš Kráľovič

Pekárska ulica okolo roku 1970, zdroj: Miroslav Franko

V roku 1953 vznikol nový podnik Reštaurácie a jedálne (RAJ). A názov kaviarne Európa sa zmenil na Krym. Kaviareň viedli odchovanci pána Thalmeinera a podnik stále čiastočne zachovával „dobré mravy starej školy“. Vedľa vchodu do dvora bol neskôr obchod Polotovary. V strede objektu, vo dvore sa nachádzala kuchyňa a malá prevádzka, kde sa predávali grilované kurčatá. Vzadu stála verandová reštaurácia a letná záhrada s tanečným parketom. V r. 1954 - 1955 hrávala v podniku kapela Jozefa Filípka. V Trnave vtedy pôsobila aj Kapela Doda Kopačku, Adámkovci, Tanečná kapela Ervína Kovalčíka či Big band Ruda Gajlíka.

Domy z projektu Nádvorie zakreslené na mape z roku 1895

Aj keď kaviareň premenovali na Krym, starí Trnavčania stále chodili k Thalmeinerovi a starý názov zostal živý aj u mladších generácií. Po roku 1989 navrátili dom dedičom Bogschovcov a kaviareň na tomto mieste ukončila v roku 1991 svoje vyše storočné pôsobenie.

Symbolický návrat Thalmeinera do Trnavy prišiel v 21. storočí po obnove jedného domu na námestí, kde bola zriadená štýlová kaviareň (2011). Majiteľ pán Trnka sa rozhodol pre názov Thalmeiner podľa kultového trnavského podniku z minulosti. Po renovácii susedného domu na námestí sa kaviareň rozšírila o ďalšie priestory (2016).

 

Projekt Nádvorie je výsledkom vopred plánovanej logistiky majiteľov a niekoľkoročnej obnovy ďalších dvoch objektov prístupných zo Štefánikovej ulice a jedného z Pekárskej ulice, ktoré architekti prepojili s už zrekonštruovanými dvoma objektmi s kaviarňou na námestí. Keďže ide o samotné centrum mesta, všetky objekty majú starobylú históriu, z ktorej teraz odhalíme len malú časť – približne od sklonku 19. storočia.

Súčasnú kaviareň Thalmeiner tvoria dva objekty na námestí. Druhý dom od mestskej veže vlastnil začiatkom 20. storočia obchodník Karol Bauer. Narodil sa v Jablonici v rodine horára v roku 1865. Ako mladý chlapec odišiel do Trnavy, kde sa vyučil za obchodníka s miešaným tovarom. Bauer sa tu oženil a s manželkou Augustou mali postupne osem detí. Jeho prvý obchod v dome Dr. Sekereša na rohu námestia a Divadelnej ulice zachytávajú takmer všetky staré pohľadnice Trnavy z počiatku 20. storočia. Podnikal v ňom asi od roku 1890. Okolo roku 1909 kúpil druhý dom vedľa mestskej veže. Prestaval dom aj sedlovú strechu a dal naň výrazný nápis Bauer Károly, neskôr za I. ČSR ho zmenil na Karol Bauer. Koloniál – obchod s miešaným tovarom na námestí fungoval niekoľko desaťročí. Predávali sa v ňom delikatesy, južné ovocie, čaj, rum, koreniny, minerálne vody, ale aj semená, farby, lak na koče, lovecké potreby a pod. Karol Bauer zomrel v roku 1939 a obchod po ňom prevzal syn Štefan, no nápis nezmenil – zostal tam až do znárodnenia. Neskôr boli na jeho mieste známe lahôdky Ryba.

Na trnavskom námestí mala dlhú tradíciu lekáreň. Koncom 19. storočia ju viedol Karol Hafenscher ako Apotheke zum schwarzen Bären. V dome vedľa Bauerovho koloniálu sa po roku 1918 nachádzala Lekáreň „ku Čiernemu medveďu“. Okolo roku 1926 bol lekárnikom Ján Schlosser, v roku 1932 Eugen Grossmann a v roku 1934 Ľ. Grossmann.

Na dnešnej Štefánikovej ulici v susedstve mestskej veže existuje škola už vyše sto rokov – najskôr ľudová, potom základná, dnes umelecká. Dom vedľa školy, dnes Štefánikova 3, patril koncom 19. storočia Diamantovcom – podnikateľom Ferdinandovi a Samuelovi (Diamantova sladovňa, Diamantova tehelňa). Keď sa koncom dvadsiatych rokov 20. storočia prestavovala škola, nadstavili aj tento dom. Našťastie, naši predkovia často nebúrali, ale skôr prestavovali a opravovali, a tak môžeme dnes na fasáde obdivovať odkryté gotické aj renesančné prvky ako pozostatky dávnejších verzií domu. V klenbovej miestnosti na prízemí je zachovaná nádherná štuková výzdoba s dátumom 1640. Za prvej republiky mali na prízemí svoj obchod pernikári a voštinári Mikuláš a Karol Jentschke, kožušník Martin Weiss a garbiar Koloman Weiss, predávali sa tam aj hračky a galantérny tovar.

Susedný dom (dnes Štefánikova 4) vlastnilo v druhej polovici 19. storočia mesto Trnava. Keď v Trnave vznikol v roku 1872 Kráľovský okresný súd, mal tu svoje sídlo. Po roku 1904 sa súd presťahoval do novopostavenej účelovej budovy na mieste južných hradieb a niekdajšej Dolnej brány. V dome na Štefánikovej boli neskôr umiestňované postupne viaceré mestské inštitúcie a schádzali sa tam aj mestské spolky, napr. Dobrovoľný hasičský spolok či trnavský spevokol Bradlan.

Dom na Pekárskej ulici zahrnutý do projektu Nádvorie je známy súčasným Trnavčanom vďaka svojmu prednáškovému priestoru Berliner. Dnes je na adrese Pekárska 40. Na prelome 19. a 20. storočia to bol dom číslo 195, približne v rokoch 1911 – 1932 Pekárska 8 a v roku 1934 to bola Pekárska 39. Bol to jednoduchý prízemný dom, ktorý obývali trnavské rodiny, dedil sa i predával, menil svojich majiteľov. Až v druhej polovici 20. storočia bol nadstavený o poschodie.

Pozrieme sa bližšie na jeho okolie. V staršej histórii boli na mieste pošty domy č. 190, 191, 192, 193, 194. Domy 190 a 191 boli priradené Hornopotočnej ulici a od domu č. 192 sa začínala Pekárska. V dome č. 190 (v istom období objekt 190/191) bola známa kaviareň, ktorú prevádzkoval od roku 1868 kaviarnik Peter Kilius. Jeho dcéra Hermína ju prevzala v r. 1869, o čosi neskôr sa vydala za Ferdinanda Eckhardta, a ten tu bol kaviarnikom od roku 1875 až cca do r. 1901. Približne od r. 1902 ju prevádzkoval viac rokov Ľudovít Gschwendt.

V dome č. 191 fungovala pekáreň Rinschopfovcov. V dobových novinách sa našiel oznam o tom, že Elisa Rirnschopfová odstúpila od 1. augusta 1889 rodinnú pekáreň založenú v roku 1845 Fridrichovi Furchemu. Od roku 1909 bol majiteľom trnavský pekár Vojtech Furche.

V rožnom dome č. 192 pracoval okolo r. 1875 trnavský hodinár Adolf Lobmayer. Okolo r. 1888 – 1890 tam viedol svoj obchod so zmiešaným tovarom Samuel Flussmann až dovtedy, kým nezískal obchod na južnej strane námestia, kde si zriadil koloniál.

Vďaka dvom zachovaným fotografiám z obdobia okolo r. 1935 – 1936 bližšie poznáme ďalšie objekty. Na fotografii vidno kúsok rožného domu (predtým č. 192, v tridsiatych rokoch Pekárska 42) nadstaveného o poschodie a vedľa prízemný dom s viacerými prevádzkami (v tridsiatych rokoch Pekárska 41). Vidno tam vývesku židovského obuvníka (pravdepodobne Július Kohn), mäsiarstvo a údenárstvo Hermanna Hunvalda a mliekareň Severína Fytoša. Obidva spomínané domy – od rohu s Hornopotočnou boli zbúrané v r. 1949 – 1950 pre stavbu novej pošty. V ďalšom prízemnom objekte prevádzkoval Štefan Belohlávek podnik pod názvom Vinárňa Š. Belohlávek, neskôr vináreň Sládek (v tridsiatych rokoch Pekárska 40). V dobovej reklame ponúkal prvotriedne vína, budejovické pivo a likéry. Podnik mal vlastnú kuchyňu a letnú záhradu, kde hrávala hudba. Pred Belohlávkovým hostincom s výveskou so strapcom hrozna bolo stanovisko hromadnej dopravy. Tento dom bol zbúraný neskôr, keď začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia realizovali prístavbu pošty.

Dom zahrnutý do projektu Nádvorie známy ako Berliner (dnes Pekárska 40) zostal z radu pôvodnej zástavby v tejto časti ulice. V tridsiatych rokoch na dobovej fotografii mal číslo Pekárska 39. Súčasná poschodová budova sa zdá byť oproti pôvodnej prízemnej budove na fotografii o čosi kratšia. Na dobovej fotke z tridsiatych rokov môžeme nad bránou susedného domu, vtedy Pekárska 38, vidieť vývesku s menom K. Kubišta. V Trnavských adresároch z rokov 1926, 1930 a 1934 je medzi dámskymi krajčírkami aj pani Karolína Kubištová (zapisovaná aj ako Kubišta K.), v rokoch 1926 a 1930 to bola adresa Pekárska 10.

Pekárska ulica dostala svoje meno zrejme dávno, keď na nej skutočne pracovali pekári. Koncom 19. storočia tam bol len jeden a v dvadsiatych rokoch dvaja. Za prvej republiky bolo na tejto ulici viac drobných remeselníkov, napríklad čižmárov a obuvníkov (11 v roku 1920, 9 v roku 1926), krajčírov (7 v roku 1920, neskôr 5). Z remeselníkov tam pracovali maliar, stolár, tesár, obchodník s kožami, klampiar a inštalatér, obchodník s dobytkom. Bol na nej jeden obchod s miešaným tovarom, mäsiarstvo a údenárstvo, Filip Špitzer tam mal okolo r. 1926 kníhtlačiareň, Bedrich Matzner požičovňu filmov, Jakub Winter mal povozníctvo a neskôr dopravný podnik. Za prvej republiky to mohla byť celkom pokojná ulica, keby sme na fotografii nevideli stanovisko hromadnej dopravy. Južná časť Pekárskej ulice bola vtedy asi podobne rušná ako námestie či Štefánikova ulica.

Projekt Nádvorie spojil v súčasnosti všetky tri spomínané miesta: druhý a tretí dom vedľa mestskej veže na námestí, dva domy na juhovýchode Štefánikovej ulice a dom na juhozápade Pekárskej ulice. Pri dobre zvolenom programe má výborné predpoklady stať sa centrom kultúrneho diania pre Trnavčanov priamo v srdci mesta.

Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave

Zdroje:

Štátny archív v Trnave, MG, daňové registre 1860 – 1920
Informácie o Karolovi Bauerovi poskytol Ladislav Vymazal ml.

 


[1] Adresy domu sú prevzaté z publikácií: Nagyszombati naptár 1890, Adresár mesta Trnavy, 1920 a Adresár mesta Trnavy a okolia, 1934

[2] Roman Macura: Príbeh kaviarnika Thalmeinera sa začal ešte za Rakúska-Uhorska, a nie v Trnave... In: Novinky z radnice 2013, jún

[3] Peter Horváth: História jedného domu na Hlavnej ulici In: Novinky z radnice 2012, júl

[4] Štátny archív v Trnave, MG Trnava, kniha 129, Zápisnice MNV, uznesenie 61 z 21. 2. 1952, s.51

Zatiaľ nehodnotené