novinky z radnice

Európsky parlament zrušil striedanie letného a zimného času. V roku 2021 by sme si mali naposledy nastaviť čas, ktorý už budeme používať počas ďalších nasledujúcich rokov. Každý členský štát si má vybrať, ktorý čas si ponechá. Z praktického hľadiska by som kvôli dlhšie trvajúcemu svetlu preferoval letný čas, a to aj napriek tomu, že v zime by sme vstávali za tmy. Na úrovni európskych štátov sa ešte očakáva diskusia, pre ktorý variant sa napokon rozhodneme.

Oveľa dôležitejšia je však skutočnosť, že máme vôbec ešte k dispozícii čas, ktorý nám bol darovaný a záleží len na nás, akým spôsobom ho naplníme. Kvalita prežívania života predpokladá istú mieru poznania i prijatia reality. Naša história, ktorá udržiava príbeh rozprávania, porozumela, že hoci život plynie svetlom i tmou, energia jeho zdroja stojí na strane svetla. To dokáže presvetliť i nevyhnutnú súčasť života, ktorou je tma. No všade tam, kde sa pokúšame zúžiť príbeh dejín len na jednostranné rozprávanie alebo na množstvo sekundárnych informácií a izolovaných obrazov, opúšťame pôvodnú kontinuitu života a strácame schopnosť dorozumenia. Mizne spoločný predpoklad reči, ktorým je otvorenosť pre širší svet, než je ten, ktorý sa opiera len o naše individuálne presvedčenie. Všetky naše opakované tendencie redukovať ľudí či samotné poznanie do jedného farebného odtieňa tak nutne vyznievajú príliš naivne.

Máj nás aj vďaka svojej pestrofarebnosti učí vnímať nielen neobsiahnuteľnú šírku života, ale aj možnosť symbiózy. Všade tam, kde sa navzájom rešpektujeme a ceníme jeden druhého, kde nestojíme proti sebe, ale zostávame pri sebe, sa zlievajú naše individuálne príbehy do spoločného prúdu života. V každom osobnom príbehu sme kvôli jeho zmysluplnému naplneniu zodpovední za udržiavanie svetla, ktoré nám umožňuje vidieť. Umením života tak nie je upriamiť sa na ukazovanie zlých stránok tých ostatných alebo na tmu medzi nami, ale udržiavať svetlo aj vtedy, keď máme dojem, že nevidieť ani na krok. V tme totiž nie je potrebné hovoriť o tom, že nie je nič vidieť, ale o tom, ako zapáliť svetlo alebo sa k nemu dostať. Aj v tej najťažšej chvíli života sa vďaka dejinnému rozprávaniu a tradícii môžeme spoľahnúť na to, čo odznelo a pretrvalo v čase. Poctivý, často prebolený príbeh každého z nás môže byť svetlom i nádejou, ak neupadneme do rezignácie a tmy. Je zmysluplnejšie naplniť darovaný čas svetlom v očiach než nenávisťou. Kvety májovej prírody i pribúdajúce svetlo dní sú toho najlepším príkladom.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (13x hodnotené)