novinky z radnice

Šestnásťročná švédska študentka Greta Thunbergová sa stala tvárou ekologického hnutia. Tisícky študentov protestovalo vo viacerých mestách po celom svete proti globálnemu otepľovaniu a za ochranu životného prostredia. Napriek nadšeniu i výhradám, ktoré sa po medializovaní jej vystúpení objavili na rôznych fórach, ma zaujali dva fenomény: aktivizácia ľudí a prispôsobenie si pravdy podľa vlastného videnia sveta.

Je výborné, že fakty a argumenty Grety dokázali sústrediť pozornosť hlavne mladých ľudí na spôsob života civilizácie, ktorej sme súčasťou. Porozumieť tomu, že svet sa netočí len okolo jednotlivca a jeho predstáv, ale že jednotlivec je súčasťou širších spoločenských, biologických a prírodných súvislostí, je základom pre premýšľanie o budúcnosti človeka. Je preto dobré, že ľudia opäť raz venujú pozornosť prírode, životnému prostrediu a vážne si uvedomujú jeho zhoršujúci sa stav. V tom spočíva nádej pre zajtrajšok.

No samotná Greta upozorňuje, že nádeje bolo dosť. Treba začať konať. S tým súvisí druhý spomínaný fenomén: prispôsobenie si pravdy v praxi.

Vieme sa nadchnúť pre dobrú vec, ale v bežnom živote pokračujeme často tak, ako doteraz. V súlade so systémom, ktorý kritizujeme. Akoby sme zmenu čakali iba od iných, zhora. Veď, my sme len nútení rešpektovať realitu. Tú, o ktorej hovoríme, že je zlá. Kvôli práci, uznaniu, deťom či bývaniu, jednoducho nemôžeme žiť bez zaradenia sa. Zmena preto určite nie je jednoduchá.

Keď som sa pred uvažovaním o tom, ako reálne podporím životné prostredie, pýtal vlastného syna i sám seba, čo sme okrem deklarovania vo forme protestu ochotní sami zmeniť, nadšenie začalo slabnúť. Nezostať pri slovách či sľuboch znamená obmedziť aj to, na čo sme si zvykli, napríklad jazdenie autom, parkovanie priamo pred domom, lietanie lietadlom, neobmedzené využívanie energií, mobilov, nešetrné užívanie vody či chemikálií v domácnostiach. S tým súvisí aj zmena stravovacích návykov a nakupovania. Ide o celkový vzťah k sebe a okoliu. V ňom by nemal dominovať konzum, hromadenie, rozširovanie zastavaného územia, likvidovanie stromov a živočíšnych druhov. Na Zemi sme len hostia. Nesieme zodpovednosť za svoju účasť na živote, jeho kvalite a za to, v akom stave ho odovzdáme ďalším generáciám. Žiaľ, životné prostredie je na tom dnes horšie, ako bolo v čase, keď sme prišli na svet my. Nemali by sme preto svoju zodpovednosť laxne presúvať na iných.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (6x hodnotené)