novinky z radnice

Horúce dni, sucho a teploty nad tridsať stupňov Celzia sa v našom regióne v posledných rokoch udomácňujú už počas júna. Vždy ma fascinovala prax v južných krajinách, kde pravidelne poobede v takomto období stíchne ruch a nastane siesta. Ide o jeden z mála zachovaných zvykov, kedy človek celkom nepodľahol honbe za ziskom a prirodzene reaguje na aktuálne podmienky svojho životného prostredia.

V našom uponáhľanom svete, kde nič nestíhame, no chceme mať všetko, je leto a čas dovoleniek príležitosťou zastaviť sa a započúvať sa do diania okolo nás i v nás. Nie do mediálne sprostredkovaného diania, ale do prostredia reálne vytváraného vzťahmi. Vypnúť prepojenia, mobily, internet a sociálne siete a zapnúť spojenie so sebou, prírodou i s tými, ktorí sa nachádzajú v našej bezprostrednej blízkosti. Vpustiť ticho, od ktorého často utekáme. Vychutnať si chvíľu života v tieni stromov, krúživý let vtákov či poryvy stebiel trávy v nepatrnom vánku. Zažiť okamih, v ktorom nenachádzame správne slová na vyjadrenie prežívaného. Porozumieť, že slová a jazyk sú iba odkazom k tomu, čo nás presahuje a čoho sme súčasťou. Potrebujeme to najmä v dobe, keď sme v bežnom prežívaní zaplavení obrazmi, informáciami a slovami, ktoré sú čoraz viac negatívne či zamerané proti niekomu. Účelovými vyjadreniami, cielenými správami či prezentáciami. Jazyk, ktorým hovoríme, sa stal pre nás samozrejmosťou. V množstve slov sme vytlačili na okraj neurčitý pocit, ktorý nás sprevádza, keď chceme niečo dôležité povedať, no v preplnenom priestore nenachádzame spôsob a správne slová. Vzniká tak prirodzené napätie medzi prvotným dotykom reality, jazykom a možnosťou komunikácie. V strachu, že zostaneme nepovšimnutí, sa snažíme reagovať, stále rozprávať, prezentovať sa na sieťach a byť vždy na príjme. Čím väčšia je rýchlosť a množstvo podnetov, tým hlbšia trhlina vzniká medzi myslením a rozprávaním. Myslenie na rozdiel od reči a možností jej šírenia predpokladá čas inšpirácie, hľadanie kontinuity i rozporov, väzieb i súvislostí. Predpokladá odstup a ticho.

Leto je pre nás príležitosťou nájsť si na vnútorné stíšenie čas. Čas na reálny dotyk s vlastnou dušou, prírodou i priateľmi. Vďaka tomu môžeme po návrate z územia vlastného bytia a po vstupe do režimu mediálneho rozprávania opäť získať pevný bod pre hľadanie širšieho porozumenia. Ide o premýšľanie, ktoré si je vedomé, že i samotným rozprávaním a prezentovaním nám istá časť reality uniká. Toto vedomie umožňuje udržať pevnú pôdu pre vlastné myslenie napriek tekutým informačným pieskom a horúcim šokujúcim správam. Je ľahké podľahnúť mágii slov a obrazov, no je oveľa krajšie pocítiť dotyk sveta cez jeho krehkosť v nás.

Pavol Tomašovič

 

Zatiaľ nehodnotené