novinky z radnice

Po premiére divadelnej hry Matky autor literárnej predlohy Pavol Rankov pripomenul, že spracované divadelné dielo je svojbytným príbehom. Predstavenie inšpirované jeho knihou prinieslo ďalšie roviny interpretácie aj nové podnety. V osobnom rozhovore vyjadril radosť z týchto paralel, o ktorých on ako autor pôvodne ani nepremýšľal. Opäť sa potvrdilo, že umelecké dielo napriek zdanlivému ukončeniu žije naďalej svojím vlastným životom. V podobe čítania či rozprávania pokračuje, mení sa a vrství.

Na túto skutočnosť často zabúdame pri interpretovaní podnetov a informácií, ktoré získavame z médií či sociálnych sietí. V snahe rýchlo porozumieť nám často uniká skutočnosť, že reč a slovo nedokážu úplne vystihnúť podstatu vecí ani skúseností, ktoré sa nás v živote dotkli. Či už sme v role autora, interpreta alebo čitateľa, podliehame pokušeniu považovať náš výrok či text za jediný správny, pričom inú, najmä protichodnú interpretáciu považujeme takmer automaticky za zlú, nesprávnu. Podobne sa správame aj pri informáciách, textoch či obrazoch, ktoré sa dotýkajú spoločenského či politického života. Na základe skúsenosti a praktík máme vlastné preferované videnie i sympatie. Nemožno sa preto diviť, že v zrýchlenom toku informácií vznikajú nielen nedorozumenia, ale aj zdroje napätia a hádok, ktoré môžu ústiť do pokusov cenzurovania či nastavenia jediného správneho videnia sveta. V histórii však takéto pokusy zväčša končili tragicky.

Čo však robiť, aby sme na jednej strane nepodľahli pokušeniu jedinej správnej interpretácie a na druhej strane neboli súčasťou hier dezinterpretácie a zmätku?

Pavol Rankov naznačil, že dôležitý je kontext a podstata, o ktorú v interpretácii ide. Platí to aj vo svete reči a myslenia, do ktorého vstupujeme a sme jeho súčasťou. Aj v ňom je dôležité vnímať príbeh v kontexte, v ktorom sa odohráva. Nikto z nás totiž vo svete reči nezačína od nuly. Sme súčasťou otvoreného rozprávania, v ktorom miera pravdivosti záleží na každom z nás. Realitu a fakty určuje naša schopnosť vnímať udalosť v perspektíve otvoreného plynúceho príbehu.

Skôr než sa začneme o niečo sporiť, niečo neochvejne obhajovať alebo odsudzovať, skúsme vnímať danú udalosť zo širšej perspektívy. A opierajme svoje myslenie nielen o sprostredkované, ale najmä o žité osobné príbehy, ktoré obstáli v čase. Konfrontujme ich s tými, ktorí si dokážu priznať i občasné zlyhania interpretácie, ale nezlyhávajú ako priatelia otvorení pomôcť a ochotní pozorne počúvať. Ako matka, ktorá dieťa nezotročuje, nemení na svoj obraz, ale počúva ho a prijíma ako dar. Dar, života, ktorý nás presahuje a pokračuje.

Pavol Tomašovič

 

 

 

Zatiaľ nehodnotené