novinky z radnice

November, obdobie jesene, chladu a ubúdajúceho svetla spájame so spomienkou na zosnulých. Pamäť, tradícia a úcta k predkom patria k základným princípom európskej kultúry. Vďaka mysleniu a rozprávaniu sa ľudia nestrácajú, ale zostávajú prítomní v toku bytia a v príbehoch, do ktorých sme vďaka životu rodičov vstúpili aj my. V ňom sa nás dotkli popri osobných láskach a sklamaniach i udalosti, ktoré ovplyvnili pomery v spoločnosti. Patrí k nim neodmysliteľne aj november 1989, keď sa množstvo ľudí, napriek rôznosti názorov či vierovyznania, zjednotilo na námestiach a prihlásilo k zmene spoločenského zriadenia. Aj v tomto prípade, podobne ako pri našich blízkych zosnulých, je spomienka spojená so schopnosťou vnímať podstatné a nosné rozmery života. Pri novembrových udalostiach nejde o spomienku na priebeh udalostí, ale o hĺbku a pokračovanie príbehu zmeny v nás. Návrat v čase či nostalgia nie sú v tomto prípade namieste. Skôr sprítomnenie toho, čo nás spoločne spájalo a zostalo v nás až dodnes. Porozumieť zmene znamená nesústrediť sa iba na to, čo ju iniciovalo, ale na samotnú zmenu v nás. Ochotu vyjsť zo seba, z uzavretia a strachu. Schopnosť zjednotenia a viery v budúcnosť, ktorá sa pretavila do slov piesne „Sľúbili sme si lásku, sľúbili sme si vravieť pravdu len...“. Povieme si: naivné. No prvé dni nadšenia sa naozaj premietli do medziľudských vzťahov. Ľudia mali k sebe bližšie a viacerí opäť cítili chuť naplno žiť. Ak dnes pociťujeme chlad, stratu dôvery či vzájomnej spolupatričnosti, nemali by sme podľahnúť rezignácii. Jeseň nie je o zabudnutí na svetlo a teplo, kvôli sklamaniam neodvrhujeme lásku a pri zosnulých nie je rozumné tvrdiť, že ich prepojenie s naším príbehom nemalo zmysel. Podobne, napriek zlyhaniam, nemožno ignorovať chvíle, ktoré nám vrátili radosť a nádej. Po predkoch nesieme tok života a ovplyvňujeme jeho kvalitu, po novembri ʼ89 sme spoluzodpovední za kvalitu života v súčasnosti. Spomienka má zmysel, ak dokážeme opätovne zapáliť svetlo lásky, nádeje a dôvery medzi nami. Bez ohľadu na politikov, peniaze či mediálne senzácie. Ide o život každého z nás a o svetlo tam, kde sme. O príbeh, ktorý nepodsúvajú médiá či sociálne siete. Žime obyčajný, no jedinečný príbeh v rodine, s priateľmi či v práci. Chyby a omyly nemôžu zatemniť dôveru a hľadanie pravdy. Revolúcia lásky a slobody nie je o jednom dni, mesiaci. Nekončí sa, kým žijeme, pretože je tepom bytia. Nestratili sme ho, pokým sme stále ochotní vždy nanovo niesť sviecu svetla a opakovane ju zapaľovať. Čakať pasívne na svetlo od iných, je údel mŕtvych.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (50x hodnotené)