novinky z radnice

Končiaci sa rok je zo spoločenského pohľadu pomerne pestrým obdobím, ktoré je preplnené rozličnými mediálnymi interpretáciami, kauzami, nahrávkami, zmenami i nádejami. Zaiste budú ešte dlhšie rezonovať jeho hodnotenia z pohľadu analytikov, novinárov či samotných politikov. V našom civilizačnom prostredí často zužujeme záverečnú rekapituláciu roka na otázku, čo nám dal.

Pri takomto prístupe k svetu i darovanému času je azda zbytočné sa diviť nielen čoraz horšiemu životnému prostrediu, ale i skutočnosti, že v rôznych oblastiach spoločenského života nás ovládli peniaze a zisk. Prístup kalkulácie a zisku, ktorý sa nám čoraz hlbšie dostáva pod kožu aj vďaka ustavičnému presadzovaniu ekonomických ukazovateľov, prináša nežiaduce ovocie. Od nerovnomerného rozdelenia financií, až po redukciu života na ekonomiku. Pritom nás nezaráža už ani vlastná rozpoltenosť, ak deklarujeme niečo, čo je napokon v rozpore s naším vlastným konaním. Uvediem aspoň jeden príklad. Hlásime sa k aktivite Hodina Zeme a na 60 minút vypíname zväčša aj tak nadbytočné svetlá, hoci celoročne vytvárame svetelný smog v snahe mať zisk z reklamy, či poukázať na to, čo máme.

Na základe naznačeného prístupu by asi bolo dôslednejšie, ak by sme si na konci roka položili otázku trochu inak: čo som pre jeho naplnenie spravil ja? Aj v rámci spoločnosti, kde sa domáhame spravodlivosti a dobra, je dôležitejšie porozumieť tomu, či sa tieto princípy aj vďaka mne dostali do môjho bezprostredného alebo aj širšieho okolia, než len vynášať súdy nad ostatnými. Neznamená to znecitlivieť na zlo a neprávosť, ale naopak, prehĺbiť jej vnímavosť v podobe spoluzodpovednosti za vlastné konanie. Zrkadlom správania a priorít jednotlivcov je spoločnosť. Tá, ktorá iba spotrebováva, ale neobnovuje zdroje, sa časom vyčerpá. Platí to aj o dobre a spravodlivosti. Koľko času sme venovali ich spoluvytváraniu? A pritom práve pri nich je jednoduchšia cesta obnovy než pri materiálnych alebo prírodných zdrojoch. Obnoviť dobro a spravodlivosť v spoločnosti nie je totiž len o tých druhých, ale o každom jednom z nás. Ide o to, či dokážeme zmeniť položenie základnej otázky: nepýtať sa, čo z toho mám, ale spýtať sa, čo môžem pre iných a pre svoje okolie urobiť ja sám.

Ide o podobnú zmenu prístupu ako pri Vianociach. Z detského očakávania darčekov náš prístup postupne prerástol do rozhodnutia nezištne obdarovať iných. Sviatočnosť chvíle už neviažeme na konkrétny dátum či očakávanie, ale na ochotu vykročiť smerom k druhému. K životu a obdarovaniu. Jeho hodnotné pokračovanie sa nespája so spotrebou, ale s naplnením darovaného času zmyslom a tvorbou. V takomto svetle má nádej na spravodlivú spoločnosť i dôstojný život každého človeka oveľa reálnejšie kontúry. Vďaka nemu i vám, ktorí len nečakáte, ale obdarovávate, sú ešte Vianoce a svieti svetlo nádeje.

Pavol Tomašovič

 

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (64x hodnotené)