novinky z radnice

Sklamanie a hnev stúpali každou minútou. Nepríjemnú atmosféru prehlbovali hlasné prejavy podráždenosti. Informačná tabuľa o príchodoch vlakov každých desať minút udávala stále dlhšie meškanie. Netrpezlivosťou a nepokojom sa zaplnila celá čakáreň. Intenzívne prenikala pod kožu a postupne začala lomcovať aj mnou. Vstal som z lavičky, odložil som mobil a vyšiel na vzduch, aby som sa poprechádzal. Naplánovaná cesta a najmä možnosť stihnúť nadväzujúci spoj sa mi rozpadla. Všetko bolo zrazu inak. Do rozorvaného myslenia prenikol hlas. Niekto ma oslovil menom. Strhol som sa a obrátil sa za hlasom, ktorý zaznel už druhý raz. Človek, na prvý pohľad neznámy, bol napokon môj bývalý spolužiak. Meškanie, ktoré prekročilo viac než jednu hodinu, zrazu nestačilo na prerozprávanie toho, čo sme od posledného stretnutia prežili. To, čo sa sprvoti javilo ako stratený čas, bolo odrazu naplnené do poslednej minúty. Žiadna z nich neuplynula naprázdno.

Čas nám bol dopriaty aj v tomto novom roku a vo februári dokonca s bonusom, s jedným dňom navyše. S príchuťou priestupného roka i parlamentných volieb. Po tridsiatich rokoch by to síce už nemalo byť nič mimoriadne, no podobne ako v čakárni na stanici, aj v prípade volieb podliehame často podráždeniu a frustrácii. Plynú z rozporu medzi realitou a našimi plánmi či predstavami. Medzi cestou, po ktorej kráčame a cestou, ktorú sme si plánovali. Zabúdame na ľudský faktor, na komplexnosť života i jeho presahy. Čakáme neustále na zmeny k lepšiemu. Ak v našom živote meškajú, nie je to v prvom rade chybou politikov. Z čakárne na najlepší vlak života, ako aj z netrpezlivosti, nevraživosti a hnevu je najlepšie vystúpiť von a pochopiť, že náš vlak nielenže už prišiel, ale sa v ňom roky vezieme. V tomto prípade netreba na nič čakať. O kvalite cestovania, ľudskosti a slušnosti nerozhodujú sprievodcovia ani vlakvedúci. Každú hodinu, deň i rok rozhodujeme o stave nášho kupé my. Svojím správaním k spolucestujúcim, úctou a slušnosťou. Tým sa podieľame aj na tom, v akej krajine žijeme a aká je jej budúcnosť. Reálny život neprebieha na monitoroch mobilov a obrazoviek, ktoré obmedzujú náš pohľad aj schopnosť všimnúť si vedľa sediaceho priateľa, kolegu či človeka čakajúceho na slovo porozumenia. Kvalitné a zmysluplné naplnenie času závisí od nás. Ak mešká spravodlivosť, pravdovravnosť, poctivosť a slušné správanie, meškáme my. Zdržali sme sa kdesi pri ideálnych predstavách či pri hľadaní nepriateľov a výhovoriek. Cesta je výzvou. Ak ňou prestane byť, ak sa stane cieľom pre naše ideálne či individuálne predstavy, pre ustavičný boj s tými, s ktorými sme boli na cestu prizvaní, potom sa stáva neznesiteľným trápením.

Výsledkom môjho čakania na vlak bolo stretnutie priateľa, ktorého som po ceste života stratil z dohľadu. Dúfam, že tento rok bude pre nás všetkých nie rokom nezmysleného čakania a frustrácie, ale časom naplneným vzájomnou úctou, dobrom a nájdením priateľov, s ktorými cesta nadobúda zmysel.

Pavol Tomašovič

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (30x hodnotené)