novinky z radnice

Výstava Trnavské drobnosti v Západoslovenskom múzeu v Trnave presvedčila niektorých Trnavčanov o tom, že múzeum má záujem aj o zbieranie informácií súvisiacich s nedávnymi dejinami nášho mesta. V súčasnosti je aj doba 60. – 80. rokov 20. storočia, teda roky, ktoré si väčšina dospelej populácie ešte pamätá, zaujímavá z hľadiska predmetov a dokumentov, ktoré boli pre ňu typické.
Na základe dvoch článkov k spomínanej výstave uverejnených v mesačníku Novinky z radnice sa ohlásila v Západoslovenskom múzeu v Trnave dcéra výrobcu cukroviniek v Trnave Jozefa Marka s ponukou na darovanie predmetov a materiálov k dejinám výrobne svojho otca. Do múzea sa tak dostala skupina predmetov a dokumentov, ktorá tvorí ucelenú kolekciu k jednej malej výrobni a obchodu, ktoré v Trnave pôsobili v 1. polovici 20. storočia. Obchod s cukrovinkami na Evanjelickom dome robil určite radosť všetkým deťom a isto ho hojne navštevovali aj ich rodičia, najmä pri rôznych slávnostných príležitostiach.

firemný papier

Jozef Marko sa narodil 24. júla 1889. V rokoch 1909 – 1912 pracoval u Adolfa Fischera v továrni na výrobu čokolády a cukroviniek v Trnave (najskôr Fischer, potom Figaro). Aby získal prax v odbore a viac skúseností, firma ho vyslala v roku 1913 do mesta Wiener Neustadt do podobnej továrne, kde pracoval niekoľko mesiacov ako laborant (13. 5. – 11. 10. 1913 - Zuckerwaren­fabrik Leopold Stich Wiener Neustadt). Potom prešiel do firmy Badenia vo Freiburgu (14. 10 1913 do 11.7.1914) ako špeciálny laborant. Po návrate do Trnavy pracoval vo firme Fischer ešte do 20. novembra 1918.
Po vzniku Československa sa snažil osamostatniť a vytvoriť si v Trnave vlastnú malú firmu na výrobu cukroviniek a čokolády, čo sa mu podarilo až v marci 1920, najskôr v dome rodičov na Tulipánovej ulici. V roku 1921 sa firma presťahovala do väčších priestorov na Hlbokej ceste a Jozef Marko pribral za spoločníka Štefana Jánošku (spoločníkom bol iba jeden rok). Vo výrobni pracovalo 12 – 14 zamestnancov.
V roku 1927 si dal Jozef Marko postaviť v Trnave dom spolu s dielňou, kde umiestnil výrobňu, v ktorej zamestnával 14 - 20 zamestnancov (začiatkom 40. rokov mal údajne až 35 zamestnancov). Firma vlastnila niekoľko strojov, ktoré pomáhali pri výrobe cukroviniek, no veľa práce sa robilo ručne. Formy na cukríky, čokolády a figúrky si objednával z ponukových katalógov, ale mnohé sadrové formy si aj sám vyrábal. Jozef Marko ako vyučený laborant s praxou vo viacerých fabrikách vedel nielen zmes na cukríky a čokolády zarábať, ale vedel recepty aj inovovať. Pomocou esencií vytvoril širokú škálu príchutí a pomocou foriem a prírodných farbív zasa dosiahol vizuálnu rôznorodosť cukroviniek. Vytvoril si vlastnú značku VERA, ktorú si aj zaregistroval. Jeho firma vyrábala plnené cukríky tzv. hodvábne, dražé, kandis (cukrkandel), ovocné želé, toffe – karamelky, orientálny tovar, kokos v rôznych podobách (napríklad polotovar tzv. kokosové salámy), marcipán (marcipánové gule), jemné čokoládové dezertné bonbóny, mikulášsky a vianočný tovar – kolekcie, salónky, duté čokoládové figúrky, ktoré boli balené a ručne maľované a tiež veľkonočný tovar: vajíčka, baránky, zajace, figúrky z bieleho a farebného cukru. Svoj tovar aj špeciálne balil, objednával si staniol, celofán, galantérny tovar v podobe rôznych druhov stužiek, rolničky a umelé kvety, krabičky a obalový materiál rôzneho druhu (košíčky, kartónové vajíčka), papier na balenie s rôznymi druhmi dekóru, tlačené obrázky určené na lepenie na tovar a pod. Vyrábal aj sezónne produkty určené na jarmoky. Známe boli aj jeho vlastné pastilky proti kašľu. Niektoré špeciálne obaly si dával tlačiť s vlastným grafickým návrhom a nápismi Jozef Marko, Marko Trnava, neskôr VERA – Jozef Marko Trnava. K výrobni patril aj obchod v Trnave na Evanjelickom dome, ktorý vlastnila a prevádzkovala jeho sestra Rozália Marková, ktorá produkciu dielne predávala.
K zrušeniu výroby a obchodu prišlo v roku 1950, kedy boli zoštátnené. V priestoroch výrobne boli najskôr sklady podniku Figaro, neskôr tam bol chlapčenský internát učňovskej školy, no majiteľom bol naďalej Jozef Marko. Podnik na základe dokumentov prevzal štát až v roku 1966.
Jozef Marko bol poctivý remeselník, ktorý sa vypracoval na majiteľa malého podniku so špeciálnou výrobou a viacerými vlastnými originálnymi výrobkami. Napriek tvrdej konkurencii väčších fabrík jeho firma obstála. Prispel k tomu najmä kvalitou výrobkov, novinkami v ponuke, ľahším prispôsobením sa dopytu a rokmi vybudovanej klientele. Za svoju prácu získal niekoľko ocenení, napríklad zlatú medailu na Hospodárskej výstave v Trnave v roku 1924, zlatú medailu na Ovocinársko-záhradníckej výstave v Trnave v roku 1932, medailu „Za úspešnú prácu“ na Remeselníckej výstave v rámci Dunajského veľtrhu v Bratislave v roku 1933, striebornú medailu na Hospodárskej a priemyselnej výstave v Nitre v roku 1933 konanej v rámci Pribinových osláv. Angažoval sa i na širšom kultúrnom poli ako zakladajúci člen Slovenskej národnej knižnice v Martine a člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

PaedDr. Simona Jurčová

krabičkazositTrnavské pastilky

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)