novinky z radnice

Medzi klenoty našej svetskej barokovej literatúry patrí báseň Štefana Ferdinanda Seleckého Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývaní. Je svedectvom o umeleckom prostredí a kultúrnej atmosfére prostredia na Trnavskej univerzite a v Trnave, ktorá bola centrom katolíckej vzdelanosti a rekatolizácie.
Rukopis básne je datovaný rokom 1701. Š. Selecký, študent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, vo svojej básni spája lásku ku krásnej žene s láskou duchovnou, s láskou ku svojej alma mater. Báseň je oslavou Universitas Tyrnaviensis a zároveň je vzácnou ukážkou poézie napísanej dobovou „trnavskou“ slovenčinou.
Selecký o neznámej trnavskej krásavici píše: „Tú Buh samu chtel mnet zrkadlo pieknosti osob všech, které sú v Uherském království.“  Prebývaní panej krásnej v Trnave lokalizuje „...jak sa ide k mníchom z rinku v tej ulice. Dum vysoký, bíly, na dvoje stavený, naproti Zingovej lázni postavený.“ V susedstve sa nachádza barvírstvo, klemperstvo, cínarstvo.
Apoteózu univerzity môžeme nachádzať aj v nasledovných veršoch: „Ona též Trnavu miesto vychýrila, po krajinách, kterým prv známa nebyla“, a pokračuje vo vymenovaní krajín: „Ale jak náhle prišla na tento sviet, východ slunce, západ viedeli o ní hned; kolko je kolvačky krají v Europie, všecky pro ňu vieďá juž včil o Trnavie. Pro ňu z tak daleka ludé sa scházajú, neb slyšíce o ni videt ju žádajú; pro ňu z Turek, z Tatar, z Rusi aji z Polska, ludé sa zbíhajú z Moravy, ze Slezka, též z Chorváckej zemi i ze Sedmohradskej do Trnavy idú kvúli pani peknej; z Čech, ze Štajer, z Rakús miesto naščivujú a všetci prindúce, hned sa na ňu ptajú. I Vlaši v Trnavie též sa nacházajú, od Ríma na divy páni pricházajú...“
„Všeci hlasem kričá, že by hodna byla, aby do pametných kníh sa zapísala pro trnavskú hodnost a pro viečnú pamieť, že tú paní v sobie kdy zaslúžila mnet.“
Báseň končí konštatovaním: „Táto též dost z mnohých krajín lid sem zvédla, ačkoliv se z místa ani nepohnula. Tá jak hora svatá ludí k sobie táhne, svú krásu zázračnú. ...To je príklad mravu, čistoty i kráse, jak Lukrecia panna byt sviedčí se. To je, která sama ve sviete panuje a najviečší lásku i cnost obsahuje.“
Zo života autora nevieme veľa údajov. Štefan Ferdinand Selecký narodený v roku1675 (v okolí Trnavy?). Študoval na Právnickej fakulte a neskôr pracoval ako hospodársky úradník v Trnave.
Báseň študenta Právnickej fakulty Štefana Ferdinanda Seleckého je charakteristickým svedectvom o kultúrnom živote prostredia Trnavskej univerzity i mesta Trnavy.
Prednesené na medzinárodnej konferencii k 375. výročiu založenia Universitas Tyrnaviensis Trnavská univerzita vo svetle dejín, krátené.

prof. MUDr. Bohumil Chmelík, PhD., Trnavská univerzita
 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)