novinky z radnice

Zimné obdobie s nízkymi teplotami, sychravým počasím často sprevádzaným vetrom vytvára ideálne podmienky pre šírenie rôznych vírusových ochorení. V takomto nepriaznivom počasí prirodzene ľudia preferujú uzavreté priestory pred pobytom vonku. Rýchlejšie šírenie ochorení podporuje nahromadenie ľudí napríklad v obchodoch, kedy sú medzi kupujúcimi aj chorí ľudia, ktorí kýchaním a kašľaním roznášajú svoje ochorenie do prostredia a na ďalšie osoby. Pre vírusové respiračné ochorenia je príznačná ich vysoká kontagiozita, čiže prenosnosť medzi ľuďmi. Virulencia – čiže stupeň nákazlivosti vírusových respiračných ochorení je taktiež vysoká. Najvyššia je pri chrípke a je dôsledkom vzniku zimných epidémií.
Vírusové akútne respiračné ochorenia (ďalej ARO), čiže ochorenia dýchacích ciest z prechladnutia, majú najvyššiu frekvenciu výskytu v chladných ročných mesiacoch. Mylne sa pre ne udomácnilo zovšeobecnené pomenovanie „chrípka“, ktorej sme sa na týchto stránkach už venovali. Ochorenia zapríčinené chrípkovými vírusmi (influenza vírusy) však z celej kategórie ARO tvoria len určité percento, ktoré sa však niekoľkonásobne každoročne zvyšuje pri epidemickom rozšírení sa chrípky.
Na akútne ochorenia dýchacích ciest sú náchylné deti najmä v predškolskom veku, ktoré môžu prekonať ochorenie tri až osemkrát za rok. S narastajúcim vekom incidencia ochorení postupne klesá, dospelí prekonajú v priebehu roka dva až štyri ataky ARO. Najčastejšími pôvodcami akútnych ochorení dýchacích ciest sú rhinovírusy zodpovedné až za 50 % všetkých prípadov ARO. Za nimi nasledujú vírusy parainfluenzy, adenovírusy, RSV vírusy, koronavírusy a ďalšie.
Enterovírusy (ľudovo aj „črevné chrípky“) tvoria 5 až 15 % prípadov všetkých ARO. Tento výpočet prakticky znamená toľko, že okrem chrípky na človeka najmä v zimnom období útočí ďalšia veľká „armáda“ neviditeľných nepriateľov nášho zdravia. Pre veľkú podobnosť viacerých príznakov ARO s chrípkou niektorí ľudia, žiaľ, zanevreli na preventívne očkovanie proti chrípke. Ak sa stalo, že po očkovaní neskôr ochoreli, v skutočnosti to chrípka najpravdepodobnejšie nebola, ale ich ochorenie zapríčinil niektorý z veľkej plejády aktuálne cirkulujúcich vírusov ARO.
Preventívne očkovanie proti väčšine ARO sa nevykonáva z dôvodu nemožnosti výroby vakcíny pre veľmi vysokú variabilitu imunologicky odlišných typov jednotlivých vírusov.
V prevencii ARO je potrebné pamätať na skutočnosť, že vírusy sa dostanú do vonkajšieho prostredia pri kašľaní, kýchaní či smrkaní. Ochorenia sa prenášajú drobnými kvapôčkami nielen vzduchom, ale aj dotykom slizníc nosa či očí znečistenými rukami, vreckovkami alebo uterákmi. Vírusy ARO sú schopné prežívať mimo ľudský organizmus vo vonkajšom prostredí niekoľko hodín až dní. Na ruky sa vírusy dostanú z verejných kontaktných plôch – madiel autobusov, nákupných vozíkov, atď. Vzhľadom na prežívanie vírusov v prostredí, nie je vhodné prechádzať sa po vonku za výrazne veterného počasia. Podchladenie organizmu v dôsledku nedostatočne teplého oblečenia či pitia studených nápojov pri pobyte vonku vytvára vhodné podmienky pre zachytenie vírusu na slizniciach horných dýchacích ciest. Fajčiari majú vyššie riziko nákazy respiračnými ochoreniami.
Preventívne sa odporúča aplikácia minerálnej vody Vincentky jedenkrát týždenne po dve kvapky do každej nosovej dierky a tiež dostatočný príjem vitamínu C. Zvýšenie telesnej teploty pri ochorení samo o sebe nie je pre organizmus nebezpečné, a pri vírusových ochoreniach má virostatický účinok. Nie je preto nutné okamžite znižovať teplotu okolo 38°C.
V pokročilejších zimných mesiacoch na prelome zimy a jari nás môžu prekvapiť ARO zo skupiny enterovírusov – tzv. črevné chrípky. Tento názov je odvodený od toho, že pôvodca ochorenia – vírus, môže do organizmu vniknúť cez dýchacie cesty, avšak patogenetický účinok sa prejaví v črevnom systéme.
U detí do 5 rokov sú z kategórie enterovírusových infekcií veľmi nebezpečné najmä rotavírusy. Je dobrou správou, že pre ich prevenciu je už aj na slovenskom trhu k dispozícii účinná očkovacia látka.
Dospelým osobám najmä v kolektívnych zariadeniach (domovy dôchodcov) ale aj osobám v tesnom kontakte (v rodinách, zamestnaní) často znepríjemní život ďalší druh enterovírusov – norovírusové črevné infekcie. Tieto ochorenia majú síce krátky, zato však značne búrlivý 2 až 3 dňový priebeh, s tendenciou vyvolávať epidémie. Na ochorenie pacienta upozorní náhle zvracanie, na ktoré nasadnú hnačky. Teplota pri infekcii býva len veľmi mierne zvýšená. Pri výskyte týchto ochorení je nutné choré osoby izolovať mimo práce ešte 3 až 5 dní po odoznení príznakov, pretože vírus sa z ich organizmu stále vylučuje a môže sa šíriť prostredím (umývadiel, vodovodných batérií, splachovacích zariadení WC, uterákov) na ďalšie osoby. Dôkladná osobná hygiena rúk, individualizovanie uterákov s ich častou výmenou a dezinfekcia prostredia chorého napr. Savom alebo octovou vodou sú dôležitými opatreniami na zamedzenie epidemického šírenia ochorení. Vzhľadom na možnosť pretrvávania vírusov ARO v prostredí je po prekonaní ochorenia nutné vymeniť starú zubnú kefku za novú.
Ďalšou veľkou skupinou ARO sú po vírusových ochoreniach bakteriálne infekcie ohrozujúce naše zdravie buď primárne ako samostatné ochorenie alebo sekundárne ako komplikácie vírusových infekcií. O najčastejších bakteriálnych ARO a o možnostiach ich prevencie budeme písať nabudúce.

MUDr. Miriam ONDICOVÁ
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave

 

Zatiaľ nehodnotené