novinky z radnice

Slávnostné uvedenie prvého zväzku nových Dejín Trnavy sa uskutočnilo 2. decembra 2010 v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika. Jej priestorové možnosti ledva stačili uspokojiť veľký záujem Trnavčanov o toto podujatie, ktoré viacerí zhodne nazvali udalosťou roka. Ako prvý sa ujal slova editor knihy prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. a rovnakými slovami ako v úvode knihy vysvetlil aj dôvody, prečo sa vydanie tohto očakávaného diela oneskorilo.
„Ako všetky knihy, aj táto má svoj vlastný osud, vlastné peripetie a meandre, ktorými sa kľukatila jej príprava. Nemožno (a ani netreba) zakrývať, že kolektív starých i nových autorov pripravoval prvý zväzok Dejín Trnavy azda pridlho, najmä z hľadiska verných čitateľov, ktorí naň čakali... Keď sa povie, že niečo nie je načas hotové pre technické príčiny, každý si môže myslieť, čo chce, a márne by sme mu to vyvracali. Pôvodný zámer tvorcov bol pripraviť vydanie na rok 2008, teda k výročiu mesta. Ukázalo sa, že naše očakávania a predstavy o postupe prác, v mnohom opreté o skúsenosti z prípravy Dejín Trnavy roku 1988, nezodpovedali realite. Svet sa zmenil, všetko, a tobôž naše videnie vlastnej histórie, sa nevídane skomplikovalo. Nie je to dôvod na ľútosť, skôr naopak. Svedčí to o postupnom prekonávaní zjednodušených čierno-bielych schém výkladu dejín nášho národa, ktoré sa nám ideológovia predchádzajúceho režimu pokúšali (nie bez úspechu) naoktrojovať. Možnosť bádať a písať bez ideologických obmedzení ešte neznamená zázračný prútik, ktorým stačí švihnúť a na svetlo Božie vyjdú hodnotné historické texty. Je to náročnejšie. Nepochybne aj to prispelo k omeškaniu vydania nových Dejín Trnavy. Priznávame však, že sa medzitým uvoľnila autorská disciplína, že pridlho trvalo, kým sme získali všetky texty, doplnky, opravy a úpravy, ťažko sa získavali nové, neobšúchané obrázkové dokumenty. Vyspelá technika paradoxne veci nie vždy zjednoduší. Napokon vyšlo najavo, že rozsah materiálu diela prekročil technické možnosti jediného zväzku a neostávalo nič iné, len akceptovať názor profesionálov, že dielo treba rozdeliť na dva zväzky.
Na druhej strane sa aj za túto cenu podarilo získať poznatky na doplnenie niektorých kapitol, napríklad o symboloch mesta, ďalej sme sa dočkali dokončenia výskumu a zhodnotenia viacerých významných objavov archeológov, nových nálezov mincí na teritóriu mesta. Doplnili sa údaje o stredovekej Trnave a roky 1848 – 1945 odznova spracovali noví autori spôsobom, ktorý zodpovedá stavu bádania o tomto období. Od základu nové a veľmi podnetné sú kapitoly o urbanistickom a architektonickom vývine mesta a jeho opevnenia, o literatúre, hudbe a divadle v Trnave.
Prvý zväzok je samostatný edičný celok vybavený vlastnými registrami, aby sa uľahčilo jeho používanie. Obsahová kontinuita s pripravovaným druhým zväzkom je však conditio sine qua non ďalších prác. Neodmysliteľnú výberovú bibliografiu a viacjazyčné resumé ponechávame do záveru druhého zväzku.
Prichodí mi poďakovať všetkým, čo sa zúčastnili na tvorbe prvého zväzku Dejín Trnavy: autorkám a autorom, neúnavnému organizátorovi Ing. Pavlovi Tomašovičovi, ktorý navyše sústreďoval obrázkový materiál, redaktorovi Dr. Jánovi Roháčovi, jazykovému upravovateľovi Dr. Jánovi Štibranému, pracovníkom štúdií Pergamen a Garamond, ale aj ďalším, síce nemenovaným, ale napriek tomu ceneným spolupracovníkom, a napokon primátorovi mesta Trnavy Ing. Štefanovi Bošnákovi za jeho vzácnu trpezlivosť.“

K autorom, ktorí v knihe významne obohatili poznanie histórie nášho mesta, patria pamiatkari Ing. arch Jaroslava Žuffová a archeológ Mgr. Jozef Urminský. Trnava je pre nich srdcovou záležitosťou a bádaniu v jej histórii venovali veľkú časť svojich doterajších životov. Nasledujúce riadky patria preto vyznaniam, ktoré dvaja z nich vyslovili pri príležitosti uvedenia prvého zväzku Dejín Trnavy.

Poznanie sa neustále vyvíja, už v čase vydania knihy boli na svete nové trnavské objavy
Od uverejnenia kapitoly nebohého Vendelína Jankoviča Pamiatkové bohatstvo mesta v prvom vydaní Dejín Trnavy uplynulo už viac ako 20 rokov, počas ktorých pribudlo veľa nových poznatkov o stavebnom vývoji Trnavy. Poznanie najviac pokročilo v dovtedy prakticky neprebádanej oblasti začiatkov mesta a jeho stredovekých stavebných dejín. Prvým významným prínosom bolo objasnenie vzniku a vývoja opevnenia, najstaršieho v rámci Slovenska, ktoré je jedinečné svojou dĺžkou a použitým tehlovým stavebným materiálom. Aj keď o vyspelosti stredovekej Trnavy nikdy nebolo, vzhľadom na najstaršie zachované privilégiá, pochýb, všeobecne sa až do začiatku 80. rokov 20. stor. tradovalo, že zo stredoveku sa zachoval iba hradobný systém a niektoré cirkevné stavby. Názor, že z pôvodnej obytnej zástavby už takmer nič nejestvuje, vychádzal z faktu, že napohľad neboli na dnešných domoch čitateľné žiadne stopy tohto slohového obdobia, na rozdiel od mnohých iných slovenských miest, kde podnes vidno stopy gotiky ako kamenné šambrány okien, dverné portály a podobne. Uvažovalo sa preto, že v Trnave boli stredoveké obydlia prevažne z netrvanlivých materiálov, a že až v renesancii ich nahradili murované stavby.
Za najväčší prínos k poznaniu počiatkov mesta možno považovať objav typu najstaršieho murovaného meštianskeho domu. Môj kolega pamiatkar – inak špecialista najmä na fortifikačné stavby Ing. arch. Ivan Staník – ho objavil ako „vedľajší produkt“ pri skúmaní mestského opevnenia. Zistil totiž, že technológia murovania, charakteristická pre najstaršiu etapu trnavského opevnenia, pri ktorej sa steny tehlových stavieb ponechali bez omietok iba s úpravou malty v škárach (tzv. škárovanie, ktoré je zahraničným importom) sa nachádza aj v pivniciach niektorých dnešných domov. Preto Ivan Staník ako pracovník vtedajšieho Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti inicioval celoplošný vizuálny prieskum pivníc, ktorý vykonali v roku 1983 študenti Fakulty architektúry pod vedením pedagogičky –Trnavčanky Doc. Jany Gregorovej. Prieskum prekvapil stredovekým pôvodom väčšiny trnavských suterénov. Avšak iba v niektorých z nich sa našli steny upravené importovanou technológiou „škárovania“. A navyše sa ukázalo, že tieto pivnice nemajú spoločnú iba úpravu povrchov stien, ale obsahujú aj ďalšie spoločné znaky (napr. zhodný typ vstupných a okenných otvorov, totožný spôsob zastropenia, umiestnenie pivnice na parcele, čiastočné vnorenie pivnice do vtedajšieho terénu s prístupovou komunikáciou priamo zvonka, atď.). Veľký počet spoločných znakov priviedol I. Staníka k názoru, že pivnice musia byť súčasťou domov vyspelého typu.
Od polovice 80. rokov sme spoločne preverili opäť všetky pivnice v meste so zameraním na vyhľadávanie týchto spoločných znakov, čím sa počet dovtedy identifikovaných obytných domov najstaršieho typu zvýšil z pôvodných 20 na 35, čo je možné v stredoeurópskom kontexte považovať za rekord v množstve potvrdených objektov prvej mestskej stavebnej vlny.
Pre skompletizovanie obrazu o type primárneho murovaného domu som sa neskôr s kolegami z Krajského pamiatkového úradu Trnava, najmä s Ing. Milanom Kazimírom, začala venovať výskumu poschodí nad najstaršími pivnicami, pričom sa ukázalo, že domy sú v mnohých prípadoch prekvapujúco dobre zachované vo svojej pôvodnej výške v rámci dnešnej hmoty domov. Zistili sme, že popri dvojpodlažných jestvovalo aj množstvo trojpodlažných objektov, ktoré boli rovnako vysoké ako dnešné domy.
Priame analógie nachádzame zatiaľ iba v Bratislave, určité náznaky nás vedú do vyspelých okolitých krajín s východiskom v nemeckých oblastiach. Aj keď v Trnave nie je zatiaľ archeologicky doložené datovanie typu najstaršieho murovaného meštianskeho domu, na základe nepriamych dôkazov sa môžeme domnievať, že ako import z Nemecka sa tu objavil skoro po tatárskom vpáde – okolo pol. 13 stor., s hlavným výskytom v období 2. pol. 13. stor. – 1. tretina 14. stor.
Vo vyspelej gotickej Trnave 14. a 15. stor. sme zaevidovali už úplne odlišný typ obytného domu. Zatiaľ čo najstarší typ bol len samostatnou murovanou stavbou na parcele, nový dom už lepšie využíval pozemok, keďže mal viacero murovaných krídel, ktoré olemovali jeho obvod. Z ulice sa do parcely vchádzalo cez uličné krídlo prejazdom, odtiaľ pochádza jeho názov „prejazdový dom“. Zatiaľ v európskej literatúre neznámy je typ tzv. jednokrídlového prejazdového domu, ktorý sme v 90. rokoch objavili s M. Kazimírom v historickom jadre Trnavy. Jeho osobitosť tkvie v tom, že nevznikol ako bežné prejazdové domy postupným rozširovaním zástavby na parcele, ale podobne ako najstaršie domy, aj on k nám musel byť importovaný už ako hotový typ.
Veľké objaviteľské nadšenie nás opanovalo pri odkrývaní vzácnych kompozícií okien na fasádach gotických prejazdových domov, ktorých zvyšky môžu Trnavčania podnes obdivovať na Štefánikovej ulici č. 3 (za mestskou vežou), na fasáde Zeleného domu na Trojičnom námestí, na Hlavnej ul. č. 3 a tiež napr. na radnici v tzv. západnom krídle, ako aj na pôvodnej dvorovej fasáde, ktorá bola počas vývoja vtiahnutá do miestnosti pred sekretariátom primátora.
Pri skúmaní mesta neostali pomimo ani novoveké stavby. K poznaniu renesančného obdobia významne prispel veľký počet nálezov domov s arkádovými nádvoriami. Dovtedy boli totiž známe iba tie štyri domy, v ktorých arkádová chodba (otvorená chodba s oblúkmi na stĺpoch) pretrvala v nezmenenom stave.
V priebehu dvoch desaťročí sa podstatne rozrástli aj poznatky o premenách spoločenských a cirkevných stavieb. Do repertoáru dôležitých mestských budov neočakávane pribudla stredoveká budova mestskej samosprávy, ktorú dovtedy historici považovali už za dávno zaniknutú. Podarilo sa ju takpovediac vylúpnuť z objemu západného krídla radnice počas jeho výskumu, ktorý sme v 90. rokoch vykonali spolu s Ing. arch. Gabrielou Kvetanovou, dnešnou riaditeľkou Krajského pamiatkového úradu Trnava. Aj pri skúmaní sakrálnych stavieb mesta sa poopravili staršie tvrdenia a odstránili niektoré mýty. S mimoriadnym rešpektom som pristupovala k výskumu Baziliky sv. Mikuláša, ktorá je pre mnohých Trnavčanov najvýznamnejšou stavbou mesta, avšak dovtedy sa ešte žiadnemu výskumu nepodrobila. Pri odhaľovaní jej tajomstiev mi boli veľkou odbornou posilou historici umenia PhDr. Štefan Oriško, CSc. z Filozofickej fakulty Bratislava a Mgr. Danka Zacharová z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
Samostatnú oblasť, kde sa poznanie takisto posunulo výrazne vpred, reprezentovalo množstvo objavov výtvarnej výzdoby, realizovanej rôznymi technikami (nástenná maľba, štuka, nepravé sgrafito, terakota) a zahŕňajúcej všetky slohové obdobia a všetky druhy stavieb od sakrálnych až po obytné, od interiérov po fasády. Do publikácie som mohla z priestorových dôvodov začleniť iba zlomok týchto nálezov. Pre verejnosť sa najvypuklejšie prejavilo ich pretavenie do obnovy fasád mestskej veže.
Mojou snahou bolo ponúknuť na stránkach Dejín Trnavy odborníkom aj širokej laickej verejnosti prierez najnovšími poznatkami z pamiatkových výskumov, ktoré priblížili urbanistický a architektonický vývoj Trnavy. Aj keď pevne verím, že informácie sú podané zrozumiteľnou formou, rada zodpoviem prípadné otázky a privítam pripomienky a tiež návrhy na opravy.
Je potrebné mať na zreteli, že poznanie sa neustále vyvíja, a že už v čase vydania knihy boli na svete nové trnavské objavy, medzi nimi napr. románsky karner pri Bazilike sv. Mikuláša, ktoré sa už do tejto publikácie, žiaľ, nemohli dostať.

Jaroslava ŽUFFOVÁ, 20. 1. 2011


Ako archeológ sa pred Trnavou s úctou skláňam

S knihou Dejiny Trnavy z roku 1988 som vyrastal. Keď som bol ešte ako študent archeológie na Masarykovej univerzite v Brne, boli dni, kedy som ju čítaval a memoroval si údaje z nej aj tri – štyrikrát do mesiaca. Možno aj preto pri mojom príchode do Trnavy, ako archeológ som bol doslova vzrušením napätý, že budem môcť archeologicky skúmať toto mesto. Výsledky archeologických výskumov, ktoré prezentovala pani dr. Klára Mészárosová a jej kolega dr. Petr Novák boli tak unikátne a zaujímavé, že bez ich bádania v rokoch 1973 – 1993 by som sa v archeológii stredovekej Trnavy zrejme dlho hľadal. Takto, pri mojom príchode v roku 1999 som presne vedel, čo ma na akom mieste mesta čaká. Alebo som to aspoň mohol tušiť. A stredoveká Trnava moje očakávania naplnila. Postupne sme posunuli hranice poznania o jej najstaršom osídlení až do mladšej doby kamennej – neolitu (nálezy z Hlavnej a Vajanského ulice), eneolitu, potom aj do doby bronzovej, halštatskej i doby rímskej.
Kedysi mi pán profesor Šimončič žartom vravel, či nemôžem do nejakého výkopu vhodiť kúsok rímskej tehly, že by sa datovanie mesta posunulo bližšie k zlomu letopočtov. Vtedy som sa tomu smial, ale roku 2008 prišiel náš výskum v Pekárskej ulici a nález sídliskovej vrstvy z doby rímskej. Bronzová spona, germánska keramika a kostené nástroje ma doslova posadili na zem a spomenul som si vtedy aj na slová prof. Šimončiča. Jeho želanie sa teda sčasti naplnilo.
Obdobne to bolo aj roku 2006. Kolega a priateľ Vlado Rábik už vtedy predpokladal, že Trnava by mohla mať korene vo Veľkej Morave. Len nám chýbali archeologické nálezy z tohto obdobia a teda aj rukolapný dôkaz. Na jar v spomínanom roku sme robili výskum na Jeruzalemskej ulici u p. Sandtnera, kde sme v profile jamy našli dva hroby. Neveriacky som vtedy pozeral na prelamovanú železnú pracku a korálkový náhrdelník v detskom hrobe a na klasickú veľkomoravskú nádobku v hrobe dospelého jedinca. Veľká Morava bola v tej chvíli v Trnave na svete. Ono sa to možno zdá, že všetko to, čo sme si v Trnave želali nájsť, sa nám napokon aj podarilo. Niekto by možno povedal, že v tom nie je nič zvláštne, iba šťastie. Ale aj stará múdrosť vraví, že šťastie žičí iba pripraveným. Trnava sa stala pre mňa mestom, pred ktorým som sa ako archeológ z úcty už viackrát hlboko sklonil. Jej skvelá minulosť zaznamenaná v písomných prameňoch v ničom nezaostáva za tým, čo nám tu Trnavčania zanechali v archeologických nálezoch.
Dnes otváram prvý zväzok novej knihy Dejiny Trnavy. A opäť po jej prečítaní, tak ako kedysi, aj dnes sa ma zmocňuje vzrušenie. Aké prekvapenia a tajomstvá nám toto mesto ešte ponúkne? Som presvedčený, že určite na ďalších „pripravených“ čakajú v zemi nové a nové poklady, unikátne archeologické nálezy, z ktorých budú mať radosť a so svojimi šťastnými objavmi sa podelia s nami všetkými, tak ako som sa o to pokúsil i ja v kapitole o archeologických objavoch v Trnave z období praveku a stredoveku.      

Jozef URMINSKÝ, 14. 1. 2011

 

Zatiaľ nehodnotené