novinky z radnice

Plesová sezóna sa začínala vždy po Troch kráľoch a trvala do popolcovej stredy, teda do začiatku veľkonočného pôstu. Fašiangy boli príležitosťou skrátiť si dlhé večery. Bohato prestreté stoly mali podľa tradície zabezpečiť hojnosť a prosperitu v nadchádzajúcom roku a zároveň boli protikladom k blížiacemu sa pôstu.
Plesy či bály sa stali súčasťou spoločenského diania už v 15. až v 16. storočí vo Francúzsku. Zo začiatku sa konali na dvoroch panovníkov, alebo na šľachtických dvoroch. Veľmi skoro sa rozšírili aj do iných krajín a stali sa súčasťou zábav všetkých vrstiev mestského obyvateľstva. Vo veľkých mestách boli najčastejšie maškarné plesy a bály, ktoré sa tešili veľkej obľube už od 17. storočia. Mešťania nezaostávali za pánmi, aj keď mestské plesy boli o niečo chudobnejšie. Po celej Európe boli vychýrené cechové plesy, kde oslavovali obuvníci, mäsiari, zvonári, ako aj stavovské bály poľovníkov, učiteľov, hasičov.
Plesy, ako ich poznáme v dnešnej podobe, sa začali konať až začiatkom 19. storočia. Pre mešťanov to bola príležitosť na rozptýlenie a zároveň slúžili na zoznámenie pre mladých ľudí, ako aj dohodnutie sobášov. Tieto honosné plesy boli jednoznačne prejavom prestíže. Mešťania Trnavy v ničom nezaostávali. Vyššie vrstvy trnavských mešťanov sa voľne pohybovali medzi Trnavou, Bratislavou, Budapešťou i Viedňou, nebolo preto žiadnou výnimkou, že sa zúčastňovali plesov i mimo Slovenska. Rodina majiteľa cukrovaru Mikuláša Vajmára prijala jedno z pozvaní na slovanský bál v roku 1848 v Budapešti, alebo na bál vo Viedni, ktorý sa konal v tanečnej sále vojenského kasína Veniec (Kränzchen).
Každoročne v čase fašiangov sa v meste usporiadalo niekoľko plesov alebo tanečných zábav pod patronátom významných občanov mesta. Pochádzali z radov lekárov, právnikov, učiteľov, ale i mestských úradníkov. Ich manželky sa realizovali pri prípravách samotných plesov. Organizátormi plesov boli zvyčajne spolky, a pretože v meste ich fungovalo tak veľa, že snáď každý obyvateľ Trnavy patril do niektorého z nich, mesto žilo v zimnom období veľmi rušným spoločenským životom. Neodmysliteľným hosťom každého plesu bol, samozrejme, starosta s manželkou. Plesov sa nezúčastňovali iba významní mešťania, tiež prijímali pozvania šľachtické rodiny z blízkeho okolia, a tak zvyšovali ich úroveň. Rodina Jozefa Zamoyskeho z Brestovian tiež nebola výnimkou, napríklad v rokoch 1847 až 1850 sa zúčastňovala tanečných zábav v sále reštaurácie Koruna, organizátorom plesu bola trnavská vojenská posádka. O plesoch a báloch sa mešťania dočítali v miestnych novinách Tyrnauer Wochenblatt, ktoré od roku 1888 začali vychádzať aj v maďarskej verzii Nagyszombati hetilap. Začiatkom 20. storočia vychádzal týždenník Slovensko, neskôr Nové Slovensko s prílohou Plesový vestník. Plesy a tanečné zábavy sa konali aj v priestoroch Starej strelnice, nazývanej (Schiesstatt – Šištót), na prízemí ktorej sa nachádzali dve spoločenské miestnosti. Prvý ples vojnových veteránov pod záštitou a protektorátom grófa Mórica Pálfiho  sa konal 20. januára 1883 „in den bürgerl. Schiesstätte – Localitäten“. Strelecký spolok zasa zorganizoval vo svojich priestoroch bál 31. januára 1885, členmi prípravného výboru boli Karol Ostermayer, Juraj Hauntzwig, Ferdinand Haydt, Jozef Peller, Augustín Wieser a Vojtech Čepan. Do tanca a na počúvanie hrala kapela Alexandra Beznáka. Vstupné pre členov spolku bolo na osobu 80 grajciarov a vstupné pre celú rodinu bol 1 florin a 50 grajciarov , pre nečlenov to bolo o niečo drahšie – na osobu 1 florin a pre celú rodinu 2 floriny.
Ďalším zábavným podnikom bol Spiegelsaal  so zrkadlovou sálou, ktorý sa nachádzal v priestoroch nádherných záhrad na Hospodárskej ceste. Postavený bol v susedstve riaditeľských domov cukrovaru. Jednou z najvýznamnejších tanečných sál koncom 19. storočia bola Zrkadlová sieň hotela Pannónia v divadle. Okresný hasičský spolok 11. februára 1888 pozýval na dobrú tanečnú zábavu všetkých svojich členov „im Theatersaale“ alebo „a városi szinház termében“. Do tanca a na počúvanie hrala kapela Alexandra Beznáka.
Každá tanečná zábava sa musela podriaďovať určitým nepísaným pravidlám, ktoré boli prejavom dobrého správania a spoločenského bontónu. Predpísaná bola plesová róba s hlbokým výstrihom, dlhou sukňou a predĺženou vlečkou vzadu. Plesové šaty si dávali šiť z hodvábu, taftu, ale i atlasu. Jedno z krajčírstiev, ktoré ponúkalo štrasové, bálové, domáce toalety a svadobné šaty, bolo v Divadelnej uličke a patrilo pani Ľudmile Riedlovej. Ešte začiatkom 20. storočia sa dámy, mladé i tie staršie, sťahovali šnurovačkou, aby dali vyniknúť štíhlemu pásu. Spod sukne mohla vytŕčať iba špička topánočky ušitej z kozinky na vyššom opätku a so šnurovaním vysoko nad členok. Neodmysliteľným doplnkom bohatej róby boli šperky, rukavičky, malé taštičky nazývané „pompadurky“ a, samozrejme, vejáre, ktoré tiež určovali hodnotu toalety. Vejáre boli z farbených pierok, z vystuženej drahej (háčkovanej) čipky, vykladané vzácnymi kamienkami, no niektoré zaujali i nádhernými ručnými maľbami kvetov. Zložité účesy rozdelené nad čelom na cestičku sa nad sluchami upravovali do bohatých lokní a vyčesaných uzlov nad temenom hlavy. Neskôr ich vystriedali účesy vysoko vyčesané dohora s ozdobnou sponou alebo čelenkou. Za dámami nesmeli zaostávať ani páni, ktorí chodili na plesy oblečení do frakov, k nim sa nosila biela košeľa s vystuženými manžetami a náprsenkou. Na hlave nosili vysoký klobúk nazývaný cylinder, k nemu boli predpísané biele rukavičky a lakované topánky. Dobre situovaní páni svoje postavenie demonštrovali zlatými manžetovými gombíkmi s vkladaným kamienkom a, samozrejme, vreckovými hodinkami na zlatej šnúrke. Dámy si vyberali masky aj na maškarné plesy, tak ako si dnes dámy vyberajú večernú toaletu. Masky z mestských plesov sa väčšinou ponášali na divadelné kostýmy. A sály boli plné kráľovien noci, zimy či kvetín. Aj páni mali svoje populárne masky a s obľubou sa obliekali za Turkov či Číňanov, nechýbali postavy z Comedie dell’Arte Harlekýn a Pierot.
Ďalšou zaujímavosťou je, ako sa mešťania na plesy dopravovali. Až do roku 1912 mesto zamestnávalo kočišov, ktorých hlavnou prácou bola okrem starostlivosti o mestské kone a koče preprava cestujúcich zo železničnej stanice do centra mesta. Zámožnejší mešťania sa na plesy nechávali voziť týmito kočmi. Neskôr ich vozili šoféri na ich vlastných automobiloch.
Správna mladá dáma mohla ísť do spoločnosti len v sprievode rodičov, čiže musela mať „garde“ a manželia museli sprevádzať svoje nádherne vyobliekané manželky. Napriek tomu mohli manželia spolu tancovať maximálne tri razy, lebo ples bol spoločenským podujatím, a preto bolo povinnosťou hostí striedať partnerov v tanci. Nepatrilo sa tiež, aby mladá dáma tancovala s mužom, ktorého nepoznala, alebo ktorý jej a jej rodičom nebol predstavený ako sa patrilo. Dáma mohla odmietnuť tanec iba v prípade, že konkrétny tanec sľúbila inému gentlemanovi, alebo tanec vynechala úplne. Bolo však nepredstaviteľné, že by jedného tanečníka odmietla a vzápätí odišla na parket s iným. Aby sa predišlo podobným nepríjemnostiam, slobodné dievča si na tanečnú zábavu so sebou nosilo tanečný poriadok, do ktorého sa záujemcovia o tanec mohli po jej dovolení zapísať. Najprestížnejším tancom bola štvorylka, ktorá sa počas zábavy tancovala štyri až päťkrát. Ďalej si dámy a páni mohli zatancovať polku (francúzsku a rýchlu) alebo mazúrku, čardáš či valčík.
Lucia DUCHOŇOVÁ

Použitá literatúra:
Zbierkový fond Západoslovenského múzea v Trnave
Nagyszombati hetilap z rokov 1882 – 1888
Tirnauer Wochenblat 1873
Nagyszombati Náptár, VII. évfolyan, 1891
Tanečné poriadky SCHNEIDER TRNAVSKÝ, Mikuláš. 1938: Spoločenský život v Trnave. In: Trnava 1238 – 1938. Trnava: Spolok sv. Vojtecha v Trnave.
BOCÁNOVÁ, Martina. 2007. Spolkový život v Trnave do roku 1945. Trnava: Katedra etnológie Filozofická fakulta UKF v Nitre 2007, 8 – 13 s. ISBN 978-80-8094-172-7 ČORDÁŠOVÁ, Silvia. 2008. Ako sa Trnavčania v 20. storočí zabávali a obliekali. In HORVÁTH, Peter, PECIAROVÁ, Mária, TOMAŠOVIČ, Pavol. 2008. Trnavské dni 1993 – 2008. Trnava: Tirna, Mesto Trnava, 34 – 39 s.
Mesto Trnava. Publikácia pre propagovanie cudzineckého ruchu a turistiky. Trnava 1932. Slovan Banská Bystrica
 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)