novinky z radnice

Na gramofónové platne si stredná aj staršia generácia spomína už len nostalgicky. Tí mladší pomaly nevedia, o čom je reč. V zabudnutí zostávajú aj kotúče a magnetofónové kazety. Rýchly nástup nových technológií posúva tie staré do zabudnutia. 
Protikladom k zabudnutiu je pamäť, dôležitá súčasť kultúry. Rozlišovala a udržiavala najdôležitejšie hodnoty života pre zachovanie rodu, národa i ďalších generácií. Uchovať podstatné znamenalo uvedomiť si presahujúci celok a rozlišovať potrebné od nedôležitého, trváce od chvíľkového. Porozumenie zrkadlilo prežité, navrstvenú námahu s bolesťou i s radosťou z odkrývania života. Aj preto múdrosť nebola prvotne zviazaná s množstvom informácií, ale so schopnosťou dobre žiť a odovzdávať nažité. S pribúdajúcimi rokmi sa tak človek nestával nepotrebným pre spoločnosť, skôr naopak, zdrojom skúsenosti a pokory. Autority sa vytvárali nie funkciami či úradmi, ale poctivým žitím medzi ľuďmi. 
V dnešnej riave informácií bez selekcie a rozlíšenia kvality akosi strácame orientáciu, spoločný horizont i prirodzené autority. Rýchlosť i množstvo zintenzívňujú zabúdanie. Pamäť nahrádzame pamäťovými diskami či USB kľúčmi a žiaľ, niekedy aj proces myslenia a hľadania súvislostí vymieňame za internetové vyhľadávače. Spoliehame sa na tekuté, ničím neobmedzené informácie, ktorých zdroje a pravdivosť nemáme šancu overiť. K nim pridávame vlastné interpretácie, a tak zmnožujeme tok informácií často bez súvislostí a kontextu.
Internetové diskusie sa v anonymite či v prepožičanej identite stávajú skôr stokou vzdoru, agresie a psychickej lability. V priestore bez rozlišovania kvality, pravdy, polopravdy či nepravdy, bez identity a ochoty hľadať spoločné kvalitné formy života, sa slová stávajú odpadom.
V niektorých obchodoch som postrehol návrat k retro gramofónom či starým rádiám.
Staré časy však nevrátia a je to dobre. Tak, ako je dobre, že napriek novým technológiám ešte stále tušíme, že ľudskosť, srdce a myseľ nenahradí žiadna digitalizácia ani informácia. Na nás, čo si ešte tie gramofónové platne pamätáme, je však i to, aby sme uchovali v pamäti aj v živote podstatu ľudskosti, a tiež to, prečo máme život tak radi. Sme ako nosiče s vyrytou ryhou hľadania harmónie. Miestami doškriabaní, no stále nesúci pieseň života pre tých, ktorí sa dokážu započúvať do tepu ľudského sveta. To prežité, pretrpené srdcom i dušou a prerozprávané z očí do očí deti ani mladá generácie nenájdu na internete.

Pavol Tomašovič

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (17x hodnotené)