novinky z radnice

Trnavská arcidiecézna charita funguje už dlhšie obdobie. Doteraz poskytovala služby opatrovateľskej starostlivosti, prevádzkovali sociálny šatník, zabezpečovali stravu bezdomovcom. Teraz však diecéza vďaka príspevku Trnavského samosprávneho kraja rozšírila doterajšiu činnosť. Novinkou je akási pomyselná nadstavba, v rámci ktorej chcú núdznym aj poradiť, naviesť ich na správnu cestu, ale aj zabezpečiť ich prežitie v kritickom čase, napríklad počas zimných mrazov. Diecéza zároveň ohlásila novú formu práce v teréne, tzv. streetwork, vďaka ktorej chce vyhľadávať v teréne tých ľudí, ktorí pomoc potrebujú, no nie sú schopní sa vymaniť z doterajšieho stavu.
Centrum pomoci človeku otvorila Trnavská arcidiecézna charita na Hlavnej ulici a ambíciou je fungovať nielen v trnavskom prostredí, ale postupne sa rozšíriť do jednotlivých dekanátov diecézy. Keďže diecéza nie je rovnomerne rozložená na území Trnavského kraja, budú sa snažiť spolupracovať s inštitúciami aj v okolitých krajoch a črtá sa aj spolupráca s Mestom Trnavou. Súčasné pracoviská Centra pomoci človeku poskytujú starostlivosť nielen v podobe konkrétnej pomoci, ale aj konzultácie v rôznych oblastiach.
„Naše centrum pôvodne fungovalo pár hodín denne a bola tu jedna pracovníčka. Jednoducho sme si povedali, že to musíme zmeniť. Tieto aktivity by mali byť komplexné a poskytované pracovníkmi, ktorí budú zameraní špecificky, každý na konkrétnu oblasť. A podarilo sa. Teraz pracujeme s klientmi každý pracovný deň okrem utorka. K nám má každý dvere otvorené. Sme prvé kontaktné centrum v núdzi – môžu teda prísť s akýmkoľvek problémom: sociálnym, psychologickým, či zdravotným. Rôznymi technikami sociálnej práce vieme zistiť, v čom je klientov problém, a potom ho poslať za naším odborníkom, ktorý mu poskytne konkrétnu pomoc,“ hovorí pracovníčka Centra pomoci človeku v Trnave Zuzana Ryšková.
Otvorenie centra malo charakter slávnostného dňa otvorených dverí, v rámci neho centrum predstavovalo rozsah svojich služieb. Podľa arcibiskupa Róberta Bezáka je otvorenie tohto zariadenia ďalším medzníkom diecézy po jej personálnych zmenách. „Cítim, že tak sa začína konečne napĺňať služba arcibiskupa, ktorá nie je len náboženská, ale všeľudská. Je to priestor cirkvi, aby v našom meste a kraji ponúkla pomoc v obyčajnom každodennom živote. Nemusí ísť o nejaké náboženské gestá, ale podať potrebný pohár do ruky,“ hovorí Róbert Bezák, ktorý pripomína aj duchovný rozmer celého projektu. „Problém bezdomovcov je blízko každého z nás. Všimnite si, koľko ľudí je na pokraji spoločnosti, niekedy aj nie vlastným zavinením, ale okolnosťami. To sa každému môže pritrafiť, zrazu prídu rodinné problémy, zdravotné ťažkosti a človek nevládze. Nevšímať si takýchto ľudí a pozerať sa stále dakde do širokého sveta, do Afriky, by bolo tiež nepochopením, že tá bieda je aj blízko nás. Takže chceme byť blízko ľuďom práve tu. Ponúknuť im pomoc, o ktorej mnohokrát nevedia.“
Na slávnostnom otvorení sa hovorilo aj o budúcnosti podobných zariadení v okolí. „Chceme ponúknuť aj ďalším dekanátom diecézy projekt Centra pomoci človeku. Práve centrum v Trnave by malo byť koordinátorom, v každom dekanáte chceme nájsť človeka, ktorý bude schopný takéto centrum rozbehnúť. Trnavské centrum bude poradným orgánom tým, ktorí sa projektom budú venovať,“ povedal riaditeľ Trnavskej arcidiecéznej charity Boris Hrdý. V Centre pomoci človeku zároveň prestavili projekt, ako riešiť situáciu bezdomovectva v meste a ako zefektívniť doterajšie aktivity. Veľa treba podľa nich robiť aj pre zmenu vnímania bezdomovcov ostatnými občanmi mesta. Jeden z mýtov, ktoré súvisia s pohľadom na bezdomovcov, je napríklad myšlienka, že každý bezdomovec si vie svoju situáciu vyriešiť aj sám, pretože sa sám do nej dostal. Okruh ľudí bez domova sa nedá jednoducho motivovať prostredníctvom usmernenia. Treba postupne a konkrétne na prípadoch a ich individuálnych riešeniach nastaviť každého tak, aby kráčal ďalej sám. O bezdomovcoch v Centre pomoci človeku vedia najviac, veď práve bezdomovci tvoria významnú časť ich klientely.
„Bezdomovcov nemôžete motivovať, aby chodili do psychologickej poradne, či si vybaviť doklady na úrade. Súvisí to nielen s ich denným režimom a vnímaním reality, ale aj s tým, ako pôsobia pri vybavovaní formalít z hľadiska zovňajšku. Títo ľudia to nezvládajú, majú sociálne či psychologické bariéry, mnohí sú napríklad aj rôznym spôsobom psychicky postihnutí. Niektorí si celkom odvykli od prirodzenej komunikácie, sú celé roky na ulici, a tak stratili základné návyky. Napríklad, máme klienta, ktorý je už 18 rokov na ulici. Pre bezdomovcov je podstatné, aby mali základné životné potreby, aby mali kde prespať, aby sa mali kde najesť a napiť. Preto sem môžu prísť každý všedný deň na teplú polievku. Majú možnosť sa tu aj osprchovať a urobiť si základnú očistu. Máme pre nich k dispozícii ošatenie, ale aj periny,“ hovorí Zuzana Ryšková.
Rozdávanie oblečenia a poskytovanie potrieb, to by, samozrejme, nestačilo. Tu je problém troška širší. „My teraz na začiatok musíme urobiť jedno: Musíme sa snažiť zabrániť tomu, aby tí ľudia doslova zomreli na ulici. Jednoducho, aby sa naučili žiť vonku aj v mrazoch, aby dokázali prežiť. Dôležitou otázkou je aj ich správanie v meste. Aby neobťažovali ľudí na ulici. Tí, čo majú sily, môžu si za drobné kúpiť časopis Nota Bene, a za peniaze sa posunúť ďalej. Napríklad si zarobiť na ubytovňu. Niektorým to vyšlo – začali tak, keď si spočítali dávky v hmotnej núdzi a peniaze z predaja časopisu Nota Bene. Je to pre nich obrovský posun,“ hovorí Zuzana Ryšková.
Novinkou v práci charity je rozšírenie aktivít tzv. streetworkerov. Je to terénna práca s klientmi bez domova, priamo tam, kde žijú, čo je najúčinnejšie. „V Trnave je problém, že sa zdržujú na jednom mieste. Mnohí Trnavčania sú rozčarovaní, že vidia opitých bezdomovcov na ulici. Pokiaľ ide o alkohol, je to pre nich podstatná časť života. Chceme preto zriadiť nízkoprahové denné centrum. Mnohí majú potrebu byť v nejakom spoločenskom kontakte, napríklad hrať karty, čítať si knihu, jednoducho im chceme dať možnosť, aby sa mohli schádzať vo vhodnom prostredí. My sme schopní tolerovať aj nízku hranicu alkoholu, pretože bez alkoholu zo známych dôvodov nedokážu dlhšie existovať,“ pripomína Zuzana Ryšková.

Martin JURČO  

 

Zatiaľ nehodnotené