novinky z radnice

Oľga Salontayová (30. 6. 1941 – † 17. 1. 2011) patrila k nosným pedagógom Základnej umeleckej školy s výtvarným a literárno-dramatickým odborom v Trnave. Celý svoj život zasvätila práci s deťmi. Do roku 1990 vyučovala výtvarnú výchovu na viacerých základných školách – v Boleráze, v Hrnčiarovciach a v Trnave, na Základnej škole na Vančurovej ulici a na Základnej škole na Bottovej ulici. V školskom roku 1988/1989 externe vyučovala na Základnej umeleckej škole s výtvarným a literárno-dramatickým odborom v Trnave. Od roku 1990 na nej pôsobila ako kmeňový pedagóg od až do konca svojej aktívnej kariéry.
Počas nastúpenej pedagogickej cesty, z ktorej sa nikdy neodklonila, dosiahla výsledky, ktoré sa svojou závažnosťou – od obdobia 60. do 80. rokov 20. storočia – stali súčasťou formovania dosiaľ najkomplexnejšej a najpremyslenejšej podoby vyučovania výtvarnej výchovy na základných školách u nás. V tejto oblasti spolupracovala s významnými osobnosťami zaoberajúcimi sa v tom čase detským výtvarným prejavom, s profesorom Jaromírom Uždilom, s Antonom Mackom a Otíliou Nevřelovou – tvorcami známych metodík vyučovania výtvarnej výchovy.
Podieľala sa na príprave mnohých výstav detskej výtvarnej tvorby. V roku 2004, spoločne so svojou sestrou Gabrielou Gavalčinovou, zakladateľkou Bienále animovanej tvorby v bratislavskej Bibiane, obohatila výstavu Vincent van Gogh uskutočnenou v Bibiane – medzinárodnom dome umenia pre deti výtvarnými prácami žiakov Základnej umeleckej školy v Trnave v spolupráci s ostatnými pedagógmi školy. V publikácii Keď som bol školák, vypukla revolúcia z roku 1999 je najvýraznejšie demonštrovaná schopnosť Oľgy Salontayovej voviesť deti do procesu výtvarnej interpretácie spoločenského diania, ktoré ich obklopuje, jej alchýmiou chápania života, precízne zvládanou technikou kresby a koláže.
Dokázala naučiť deti výtvarne vidieť a myslieť. Počas svojho pedagogického pôsobenia odchovala stovky žiakov, spomedzi ktorých sa postupne vyformovali osobnosti slovenského kultúrneho diania. Bola prvou učiteľkou (ako sa umelec sám vyjadril) vynikajúceho ilustrátora, maliara, grafika a spisovateľa Stana Dusíka, s ktorým, napriek tomu, že žije vo Florencii, nikdy neprestala byť v spojení.
Ako cvičná pedagogička pre študentov výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave uviedla do praxe množstvo mladých učiteľov výtvarnej výchovy, viacerých z nich, presvedčená o ich talente, celoživotne podporovala, čím vzácne udržiavala kontinuitu vo svojom odbore.
Bola osobnosťou mimoriadne systematickou, vždy dôsledne zhromažďovala podstatné výsledky vo vzťahu k problematike výchovy umením a archivovala ich.
Sama sa v pokojných úsekoch svojho života venovala výtvarnej tvorbe v oblasti akvarelovej maľby, kresby a najmä koláže.
Profesionálne a mimoriadne citlivo ľudsky ovplyvnila vo svojom prostredí celú generáciu nielen učiteľov výtvarnej výchovy.
A na dôvažok, je matkou troch krásnych synov, z ktorých Daniel Salontay spolu so Shinou tvoria známy Longital – jeden z najoriginálnejších zjavov súčasnej slovenskej hudobnej scény.

Mgr. Beáta BALGAVÁ
riaditeľka Základnej umeleckej školy na Mozartovej ulici v Trnave

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)