novinky z radnice

V spoločenských i v kultúrnych kruhoch dlhodobejšie pociťujeme absenciu prirodzených autorít. Po problémoch s atómovou elektrárňou v Japonsku sa v komentároch objavili úvahy o chýbajúcich autoritách v krajine, ktoré by vedeli reagovať na situáciu. V krízových momentoch, v obdobiach, keď je potrebné rozhodovať, vnímame, že osobnosti s dosahom na spoločnosť i konanie absentujú. Nedá sa tvrdiť, že by neexistovali ľudia myslenia a ducha. Problém spočíva skôr v tom, že v európskom priestore sme vytesnili z verejnosti miesta pre rozumnú konfrontáciu vedenú v kontinuite života národa. Otvorených slobodných možností pre komunikáciu prostredníctvom médií je síce formálne dosť, no bez ujasnenia horizontu a koncepcie, bez schopnosti korigovať výpovede a konfrontovať všetkých zúčastnených v diskusii sa logicky dostáva do popredia iba najhlučnejší či najľúbeznejší hlas. V konečnom dôsledku témy určujú záujmové skupiny či majitelia médií. Nejde o kritiku televízie alebo médií. Tie iba zrkadlia absenciu prirodzenej korekcie, ktorú každá kultúra mala. Aj s rozlíšením tém na verejné a súkromné. Zdravá rovnováha zaručovala, že nie každý, ale iba ten, kto mal čo v danom odbore povedať, mal relevantný hlas. Vznikla prirodzená štruktúra spoločnosti, kde učiteľ, richtár, lekár, kňaz, literát, umelec či remeselník mali svoju vážnosť. Nie z pozície úradu či funkcie, ale z porozumenia celku, ktorý reprezentovali a reflektovali.
Vízia slobody a rovnosti zmietla ustrnuté formy i inštitúcie. Viera v rozum poskytovala odvahu rozhodovať i priestor pre každého. Ako to v histórii ľudstva chodí, idey sa zredukovali na funkčné modely, ktoré sa miestami nepozorovane stali nefunkčnými. Funkčnosť stanovuje zisk. Ten rozhoduje o správnosti a pravdivosti rozhodnutí dodnes. I tam, kde stáročia určovala správnosť etika, skúsenosť, odbornosť a poznanie súvislostí. Preto teraz potrebujeme vo vedení škôl či nemocníc viac manažérov ako učiteľov, vychovávateľov a lekárov. V médiách ide viac o novosť a o peniaze než o pravdu, pri priemyselných odvetviach rozhoduje obrat pred užitočnosťou. Niet sa čo diviť, že i v športe alebo v politike už nejde o to, čo im pôvodne dávalo zmysel. Zdravé súperenie či služba iným už nerozhoduje, ale to najvýhodnejšie.
Samozrejme, z pohľadu peňazí.
V priestore, ktorý zostal, miznú prirodzené autority.
Dominujú procesy, formy, procedúry a lobistické vplyvy. Manažéri izolovaných procesov bez zodpovednosti za celok.
Neviem, prečo ešte niekto hľadá v Japonsku autority?
My s tým problém nemáme.

Pavol TOMAŠOVIČ

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.8 (11x hodnotené)