novinky z radnice

Sčítania obyvateľov patria medzi najstaršie a najrozsiahlejšie štatistické zisťovania. Prvé moderné sčítanie obyvateľov konané podľa zásad stanovených na medzinárodných štatistických kongresoch sa v Rakúsko-Uhorsku uskutočnilo v roku 1869. Týmto sčítaním sa začala nová éra populačných cenzov a v podstate naň nadväzujú aj dnešné sčítania.
Zákonný článok o sčítaní ľudu z 29. marca 1869 určil konanie cenzov v desaťročných intervaloch vždy k 31. decembru v rokoch končiacich  nulou (s výnimkou roku 1869); teda v rokoch 1880, 1890, 1900 a 1910. Predmetom sčítania boli všetky osoby prítomné k danému termínu v mieste sčítania. V Zalitavsku, s výnimkou Chorvátska-Slavónska, riadenie náležalo do kompetencie Uhorského kráľovského ministerstva vnútra a metodickú stránku, spracovanie a publikovanie výsledkov zabezpečovala štatistická sekcia, ktorá vznikla pri Uhorskom kráľovskom ministerstve poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu v roku 1867 pod vedením štatistika Karola Keletiho. Pred sčítaním boli určené sčítacie komisie a každé sídlo bolo rovnomerne rozdelené na sčítacie obvody. V každom obvode bol komisiou vymenovaný kontrolór, ktorý dohliadal na výber ďalších ľudí, ktorí pomáhali pri zbere hárkov. Pri sčítaní boli použité dva typy sčítacích hárkov. Sčítacie hárky slúžiace pre sčítanie obyvateľov slobodných kráľovských miest a miest so zriadeným magistrátom – bejelentési ív, vypĺňané hlavou domácnosti alebo iným členom domácnosti, ktorý vedel písať. V ostatných sídlach bol použitý druhý typ – felvételi ív, ktoré vypĺňal poverený sčítací komisár, ktorému obyvatelia nahlasovali údaje o sebe. Sčítanie v sídlach, kde sčítacie hárky vypĺňali majitelia jednotlivých domácností, začalo 28.12.1869 rozdaním hárkov majiteľom domov, ktorí ich rozdistribuovali do jednotlivých domácností. Vyplnené ich mali vyzberať najneskôr 03.01.1870, kedy zároveň skontrolovali úplnosť ich vyplnenia, vyhotovili zberný hárok za celý dom a potvrdili, že žiadna bytová domácnosť nechýba. Ak bol byt v čase sčítania neobývaný, bol odovzdaný prázdny sčítací hárok. Zberné hárky za každý dom postúpili majitelia domov osobe poverenej na zber hárkov, ktorá mala ešte raz preveriť správnosť ich vyplnenia. Náklady hradil štát a v prípade zle zabezpečeného sčítania mohla byť mestu uložená pokuta.
Sčítací hárok vypĺňaný za každú bytovú domácnosť mal štyri strany. Údaje o byte obsahovala prvá strana, údaje o členoch domácnosti druhá a tretia a údaje o domácich zvieratách štvrtá strana. Sčítacie hárky za všetky bytové domácnosti v dome boli vložené v zbernom hárku.
Na prvej strane sčítacieho hárku bol uvedený názov krajiny, župy, mesta, ulice, číslo domu, číslo bytu v dome, situovanie obývaných priestorov (suterén, prízemie, poschodie, povala), špecifikácia obývaných priestorov (počet izieb, kuchýň, komôr) a iných užívaných priestorov (obchod, sklad, maštaľ a pod.). Zisťovalo sa, či byt slúži iba na bývanie, príp. či patrí k domácnosti obchod, či iné výrobné priestory.
Dve vnútorné strany sa týkali obyvateľov a obsahovali krstné mená a priezviská všetkých členov domácnosti, v poradí ako určoval pokyn pre vyplnenie tlačiva, a to: hlava rodiny, manželka, deti a vnuci podľa veku, ďalšie osoby zdržujúce sa v dome, pomocný personál (sluhovia, slúžky, tovariši, učni). Následne bolo treba uviesť pohlavie zapísanej osoby, rok jej narodenia, rodinný stav (v tom čase mohol byť – slobodný, manželský, ovdovený alebo rozlúčený). Prvýkrát bolo predmetom štatistického zisťovania vierovyznanie obyvateľov. U každej osoby staršej ako 14 rokov malo byť uvedené, aké zamestnanie vykonáva, či je zárobkovo činná. Ak išlo o osobu bez riadneho zamestnania, bolo treba spresniť, z akých peňazí žije, či z vlastných alebo z almužny. V ďalšej rubrike mali byť bližšie popísané okolnosti zamestnania, či zapísané zamestnanie vykonáva samostatne alebo ako pomocník, či je majiteľom, majstrom, tovarišom, učňom. Predmetom zisťovania bola aj domovská príslušnosť k danému mestu; prítomnosť a vzdialenosť dotyčnej osoby, či sa nachádza v čase sčítania v dome, resp. či je dočasne (menej ako 1 rok) alebo trvale (viac ako 1 rok) mimo domu. Medzi zisťovanými údajmi bol aj dopyt na gramotnosť sčítaných osôb, osobitne bolo treba uviesť, či sčítaná osoba vie iba čítať alebo či vie čítať aj písať. V poslednej rubrike bol priestor určený pre poznámky. Podľa inštrukcie tu malo byť poznačené fyzické a mentálne postihnutie, či dotyčná osoba patrí k riadnemu vojsku, krajinskej obrane, vojnovým invalidom, záložníkom. V prípade vojaka, bolo treba zapísať jeho vojenskú hodnosť, uviesť kde vykonáva vojenskú službu a u akého regimentu.
Na strane štyri boli rubriky špecifikujúce jednotlivé druhy chovaných domácich zvierat; bolo treba presne uviesť – počet koní (žrebcov, kobýl, žriebät, či ide o ťažké alebo ľahké plemeno), mulíc, oslov, uhorského a švajčiarskeho rožného dobytka (kráv, býkov, teliat), oviec (šľachtené a obyčajné), kôz, ošípaných a včelích úľov.
Kto odmietol poskytnúť údaje alebo ich neuviedol pravdivo, mohol dostať pokutu vo výške dvadsať zlatých alebo si odsedieť štyri týždne vo väzení. Údaje z tohto sčítania sa za všetky sídla triedili a sumarizovali ručne a výsledky boli vydané tlačou.

Sčítacie hárky z Trnavy
Podľa výsledkov publikovaných v miestopisnom lexikóne sídiel Uhorska z roku 1873 bolo v Trnave k 31.12.1869 zapísaných 725 domov a 9737 obyvateľov.
Sčítacie hárky sa zachovali iba z 1. štvrte (popisné čísla domov 1-98, okrem č. 55-59 a 74) z vtedajších ulíc Hauptplatz, Untere lange Gasse, Brodplatz, Fruchtgasse, Theatergasse a Promenade-Bastei (v súčasnosti časť Trojičného námestia, Hlavná ulica, Radlinského ulica a Vajanského ulica). V hárkoch je zaznamenaných 92 domov, v ktorých bolo 268 bytov, z nich 5 bolo neobývaných. Z hľadiska umiestnenia bytu bolo 65 % na prízemí, na poschodí bolo 29 % bytov, 6 % domácností situovanie bytu neuviedlo. V suteréne bol jeden 2-izbový byt, pri ktorom bola pekáreň. Byty na prízemí boli väčšinou 1- a 2-izbové s kuchyňou a komorou, na poschodí zväčša 3- a 4-izbové. Najväčší 11-izbový byt bol v dome s popisným č. 16 obývaný grófom Emilom Dezasse, v ktorom bola zapísaná okrem hlavy domácnosti jeho manželka Eleonóra, deti František, Mária a Henrieta, príbuzná barónka Adelaida a pomocný personál (vychovávateľka, opatrovateľka detí, kuchárka, pomocnica v kuchyni, sluhovia – spolu 10 osôb). Byty nádenníkov a malých remeselníkov sa skladali zvyčajne z izby, komory a kuchyne, pričom u remeselníkov bola izba zároveň aj dielňou. Respondenti pri otázke, či slúži byt iba na bývanie, príp. či patrí k domácnosti obchod, či iné výrobné priestory, často uviedli bez bližšieho špecifikovania iba všeobecné pomenovanie obchod, sklad.
V rámci iných užívaných priestorov bola uvádzaná aj maštaľ a stajňa. V tejto časti mesta chovalo hospodárske zvieratá 30 % domácností. Sčítaných bolo presne 57 koní, 39 kráv, 6 býkov, 7 teliat, 36 ošípaných a 26 včelích úľov. Najväčší podiel mala terajšia Hlavná ulica. Spomínaných 26 včelích úľov uviedol v sčítacom hárku na popisnom č. 48 Ján Balažovič a najväčší počet domácich zvierat bolo zapísaných v dome s popisným č. 39 patriacom Hugovi Franskému (6 kráv, 8 koní, 7 ošípaných).
Bytovú domácnosť tvorili všetky osoby bývajúce v jednom byte, pokrvne príbuzné aj cudzie. V zachovaných sčítacích hárkoch bolo zapísaných 1340 obyvateľov, pri jednoduchom spriemerovaní žilo v jednej domácnosti 5 osôb. Rodinné domácnosti tvorené osobami v príbuzenskom vzťahu tvorili väčšinu 84,4 %. Najväčší podiel mali úplné rodinné domácnosti (otec, matka, deti) 51,53 %. Neúplné rodiny (jeden z rodičov a deti) mali 9,5 % podiel. V priemere na jednu úplnú rodinu pripadali 3-4 deti (presne 3,5 dieťaťa), na neúplnú rodinu 2 deti. Podiel rodinných domácností tvorených manželským párom, resp. manželmi a ďalšími príbuznými (bez detí) predstavoval 20 %. Najmenší podiel mala zložená domácnosť – dve a viac rodinných jadier (manželia a rodičia jedného z manželov) 2,7 %. Nerodinné domácnosti tvorili 15,6 % (domácnosť jednotlivca, ktorý bol slobodný, ovdovený, bez udania rodinného stavu). Nerodinnou domácnosťou bola aj domácnosť Celestína Vaculíka, 22-ročného cukrára, ktorý bol zapísaný v 3-izbovom byte s 2 kuchyňami, komorou a nebytovým priestorom – skladom a cukrárňou. Ďalší členovia domácnosti boli Max Magran, 25-ročný obchodník, Adolf Fleischmann, 21-ročný pomocník v obchode a Bernard Hirsch, 12-ročný učeň. Počet členov a zloženie jednotlivých bytových domácností bolo závislé najmä od veľkosti majetku a druhu vykonávanej činnosti. V domácnosti Jána Toscana, 31-ročného kominára, ktorý žil s manželkou a 1-ročným synom Viktorom, boli zapísaní traja tovariši a slúžka. Z hľadiska rodinného stavu väčšinu slúžok a sluhov tvorili osoby slobodné, ich priemerný vek bol 21 rokov. Hugo Smekal, 35-ročný obchodník s klobúkmi, žil s manželkou, dcérami Emíliou, Irmou a Lujzou, pomocný personál tvorili štyri ženy – kuchárka, slúžka, pestúnka a opatrovateľka detí. Z hľadiska podielu mužov a žien na počte pomocného personálu v jednotlivých domácnostiach mali v mestách vyšší podiel ženy. Domácnosti drobných remeselníkov a nádenníkov boli bez služobného personálu, redukované zväčša na rodinné jadro. Na radnici z piatich služobných bytov, v ktorých bolo zapísaných 23 osôb, boli štyri byty obývané osobami v príbuzenskom vzťahu (otec, matka, deti) a bytovú domácnosť jedného tvorili osoby slobodné, bez uvedenia príbuzenského vzťahu, všetko bez pomocného personálu.
V prvej štvrti okrem spomínanej radnice, bol zapísaný mestský špitál, lekáreň, ordinácia lekára, telegrafný úrad, kníhtlačiareň, hotel, 18 krčiem a výčapov, 2 kaviarne, cukrárenská výroba, fotoateliér, 3 trafiky a viac ako 30 obchodov (s miešaným tovarom, s korením, s norimberským tovarom, so soľou, s klobúkmi, so sedlami atď.). Spomedzi remeselníkov mali najväčšie zastúpenie krajčíri, obuvníci, murári, pekári, ale zastúpené boli takmer všetky remeslá. Z iných povolaní úradníci, vojaci vo výslužbe, organista, učiteľ telesnej výchovy, žalárnik a pod. U vydatých žien zväčša nebolo uvedené oficiálne povolanie, ich úlohou bola starostlivosť o domácnosť. Iné postavenie mali ovdovené ženy, samozrejme v závislosti od finančného zázemia rodiny, kedy po smrti manžela zaujali zvyčajne jeho miesto. V prípade slobodných a vydatých žien bolo postavenie ženy ako hlavy domácnosti výnimkou – Leopoldína Dohnány, 48-ročná vydatá majiteľka fotoateliéru, žijúca v domácnosti s 20-ročnou dcérou, 11-ročným synom, slúžkou a podnájomníkom. Obývali 2-izbový byt s komorou, kuchyňou a k bytu patril fotoateliér.
Z hľadiska pohlavia bolo v sčítacích hárkoch v 1. štvrti zapísaných 627 mužov a 713 žien. Podľa klasifikácie vekových štruktúr obyvateľstva, ktorá člení populáciu do troch vekových zložiek, predstavovala populácia Trnavy v roku 1869 progresívny typ, ktorý je typický prevahou detí nad starými rodičmi. Detská zložka (vek 0-14 rokov) tvorila 32 %, reprodukčná zložka (vek 15-49 rokov) 54 % a poreprodukčná zložka (vek 50 a viac rokov) mala 14 % podiel. Rozdelenie obyvateľstva na vekové skupiny z hľadiska účasti na pracovnom procese (vek 0-19 rokov – 44,26 %, vek 20-59 rokov – 47,49 % a vek 60 a viac rokov – iba 8,2 % obyvateľov) spomínaný pomer ešte viac zvýrazňuje. Mediánový vek, čiže vek, ktorý rozdeľuje populáciu na dve rovnakopočetné časti (polovicu s nižším a polovicu s vyšším vekom) bol 25 rokov.
Na otázku zisťujúcu rodinný stav jednotlivca odpovedalo 43 % obyvateľov starších ako 15 rokov – slobodná/slobodný, 43,9 % osôb - vydatá/ženatý, 12,46 % odpovedalo vdova/vdovec a neodpovedalo 0,6 % obyvateľov. V populácii osôb nad 50 rokov, kedy sa zisťuje počet trvale slobodných osôb, bol podiel slobodných mužov 10,9 %, ženatých 64,1 %, ovdovených 23,9 % a 1 % mužov rodinný stav neuviedlo. U žien nad 50 rokov bol podiel slobodných 9,8 %, vydatých 31 %, ovdovených žien 56,9 % a 2 % žien rodinný stav neuviedli. Nízky počet vdovcov naznačuje rýchly vstup ovdovených mužov do ďalšieho manželstva, teda – kým väčšina mužov aj nad 50 rokov žila v manželstve, ovdovené ženy už žili zväčša bez partnera.
V konfesionálnej štruktúre mesta dominovali rímsko-katolíci (73,4 %), k izraelitom sa prihlásilo 20,1 % obyvateľov, nasledovali evanjelici a.v. (5,4 %), evanjelici h.v. (0,3 %) a 0,8 % osôb vierovyznanie neuviedlo.
Rodisko Trnava malo uvedené najviac osôb – takmer 45 %, nasledovali mestá a dediny Bratislavskej župy, Nitrianskej župy a lokality ležiace na území dnešného Rakúska, Nemecka, Česka a Maďarska. Sídla ležiace mimo územia vtedajšieho Rakúsko-Uhorska boli uvádzané ojedinele. U 6 % obyvateľov miesto narodenia uvedené nebolo. Domovskú príslušnosť k Trnave uviedlo 63,6 % obyvateľov, 27,2 % respondentov odpovedalo - nie a na zisťovanú otázku neodpovedalo 9,1 % obyvateľov.
Istý druh vzdelania mala viac ako polovica populácie. Úplne gramotných (vedeli písať aj čítať) bolo 62 % obyvateľov, čiastočne gramotných (iba čítať) 4 % obyvateľov a negramotnosť priznalo 26 % obyvateľov nad 7 rokov, nevyplnená rubrika zostala u 8 % osôb. U dospelej populácie bol podiel gramotných mužov vyšší ako podiel gramotných žien, u detí bol podiel oboch pohlaví vyrovnaný.
Na záver možno dodať, že výhodou zvoleného spôsobu vypĺňania sčítacích hárkov zástupcami jednotlivých domácností bola presnejšia špecifikácia rodinných a sociálnych pomerov, nedostatkom nejednotnosť a neúplnosť zápisov. Nie každý bol pri vypĺňaní rovnako precízny. Napriek tomu nám zachované záznamy približujú populáciu mesta, naznačujú rodinné a sociálne pomery jej členov a pootvárajú dvere do domácností Trnavčanov žijúcich v 2. polovici 19. storočia.

Mgr. Miriam Mikušová

Pramene:
MV SR, Štátny archív v Bratislave, pobočka Trnava, MG Trnava, Sčítanie obyvateľov 1869
A Magyar korona országainak helységnévtára. Budapest, 1873
 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.5 (6x hodnotené)