novinky z radnice

Proces rozbehu Trnavskej univerzity bol sám osebe zložitý akt, ale výrazne ho skomplikovala výmena vládnej garnitúry, ktorá vzišla z parlamentných volieb konaných v júni 1992. Antagonické vzťahy, ktoré v tom čase existovali medzi politickými stranami na Slovensku, mali dopad aj na kreovanie Trnavskej univerzity.
Zo strany ministerstva školstva sa postupne začalo spochybňovanie menovania Antona Hajduka za rektora prezidentom ČSFR Václavom Havlom, keďže v zmysle vtedajšieho zákona o vysokých školách bol rektor univerzity navrhovaný z radov profesorov a docentov, avšak A. Hajduk túto podmienku v čase svojho menovania nespĺňal. Okolo platnosti menovacieho dekrétu prvého rektora TU sa rozvírila široká polemika a k tejto téme vypracoval podrobnú odbornú analýzu Pavel Holländer, v tom čase pôsobiaci na Právnickej fakulte Univerzity v Kieli. Podľa jeho rozboru rektor Hajduk mal stále platný menovací dekrét, pretože vtedajší platný vysokoškolský zákon nepočítal s možnosťou vzniku nových univerzít a zákon preto nedefinoval, ako v prípade neexistencie akademického senátu, ktorý inak navrhuje a volí vedenie univerzity, postupovať pri voľbe rektora novej vysokej školy. Menovanie A. Hajduka za rektora TU tak P. Holländer považoval za právoplatné a toto stanovisko si rektor aj osvojil.
I napriek polemike okolo menovacieho dekrétu na Trnavskej univerzite naďalej prebiehal proces jej dobudovania a rektor uzatváral pracovné zmluvy s ďalšími učiteľmi. Dôležitým medzníkom života univerzity sa stal 1. september 1992, kedy si akademická obec zvolila desaťčlenný Akademický senát TU, ktorého prvým predsedom sa stal Michal Slivka. Za dekana Pedagogickej fakulty bol zvolený Ján Drdúl, dekanom Fakulty humanistiky sa stal František Kočiš a do funkcie prorektora TU senát schválil Jána Regendu. Prvé prijímacie pohovory na fakulty TU sa uskutočnili v riadne plánovanom termíne 9. až 18. septembra 1992. Fakulta humanistiky otvárala študijné odbory filozofia, psychológia, klasické jazyky, sociológia, politológia, kulturológia a história a tri zdravotnícke predmety: klinické ošetrovateľstvo a rehabilitácia, ošetrovateľstvo a sociálna starostlivosť a laboratórne vyšetrovacie metódy v medicíne. Na Pedagogickú fakultu sa bolo možné prihlásiť na odbory učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ a učiteľstvo pre 2. stupeň ZŠ a na štúdium učiteľstvo pre stredné školy.
Kroky zo strany ministerstva školstva namierené proti TU však neustávali. Ale ani po neslávne známej výmene zámky na dverách rektorátu, zablokovaní účtu univerzity a po zápise s falošnou pečiatkou TU sa ministerstvu nepodarilo zabrániť otvoreniu pedagogického procesu na univerzite, a preto začalo hľadať iné cesty smerujúce k zániku TU. Na podnet ministra bol vypracovaný návrh zákona o zrušení TU, ktorý bol vládou urýchlene prerokovaný a koncom októbra 1992 predložený na schválenie NR SR. Avšak voči tomuto chystanému kroku sa zdvihla vlna nesúhlasu. Mestská rada v Trnave, ktorú reprezentovali politické kluby HZDS, SNS, SZS, KDH a NEKA sa dokázala v tejto veci zjednotiť a v liste z 22. októbra adresovanom premiérovi a ministrovi školstva vyjadrila jednoznačnú podporu myšlienke zachovania Trnavskej univerzity, ktorá „je vecou kultúrneho povznesenia Slovenska“. Rovnako sa zachovalo aj Mestské zastupiteľstvo mesta Trnavy, ktoré navyše zdôraznilo jednu veľmi dôležitú skutočnosť: kým na Slovensku sa riešila kauza TU, v Budapešti práve vznikla univerzita, ktorá sa odvolávala na tradície pôvodnej univerzity, založenej v Trnave Petrom Pázmaňom v roku 1635. V tomto kontexte zastupiteľstvo považovalo vládny návrh na zrušenie TU za „pokus o odcudzenie časti našej slovenskej minulosti“ a apelovalo na „národnú hrdosť zainteresovaných strán“.
V tom čase sa na TU pripravovalo slávnostné otvorenie školského roka a imatrikulácia prvých študentov. Akcia bola pôvodne symbolicky plánovaná na 17. novembra 1992, avšak potom, čo predseda parlamentu vytýčil prerokúvanie návrhu zákona o zrušení TU v NR SR na 15. novembra, bolo celé podujatie preložené na 8. november. Slávnosť sa začala svätou omšou v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, po ktorej primátor mesta Imrich Borbély odhalil v aule TU bustu Petra Pázmaňa, ktorú zhotovil trnavský rodák, sochár William Schiffer. Oficiálny akt inaugurácie sa uskutočnil v preplnenej sále trnavského divadla za prítomnosti mnohých rektorov a zástupcov univerzít z celej ČSFR, diplomatického zboru, cirkevných hodnostárov, zástupcov štátnych a mestských úradov, prvých poslucháčov a hostí. Trnavskú univerzitu pozdravili a listom podporili mnohé zahraničné univerzity, okrem iných predseda poradného výboru Helsinskej pobočky organizácie Human Rights Watch podporil úsilie TU v mene združenia 25 amerických univerzít. Podporu vyjadrili tiež filozofi z Harvardskej univerzity a osobitným listom aj svetovo uznávaný mysliteľ a filozof Karl Popper.
Len štyri dni po tejto slávnosti dva výbory NR SR – Ústavnoprávny a Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, prerokúvali vládny návrh zákona o zrušení TU, pričom oba parlamentné orgány ho zhodne navrhli stiahnuť z rokovania NR SR. Zároveň však odporučili vláde SR, aby s rektorom UK v Bratislave prerokovala možnosť zriadenia „vysunutého pracoviska Univerzity Komenského v Trnave“. V prípade neúspešného rokovania mala podľa uznesenia Ústavnoprávneho výboru NR SR vláda odsúhlasiť návrh zákona, ktorým by sa posunul termín začatia školského roka na TU o jeden, prípadne dva roky – bez ohľadu na to, že zákon prijatý v takejto podobe by bol nevyhnutne retroaktívny, keďže na univerzite už takmer mesiac prebiehal riadny vyučovací proces. Druhý parlamentný orgán – Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru okrem toho, že prípadné zrušenie TU považoval za neakceptovateľné, navrhol realizovať na TU určité úpravy: mal byť menovaný nový rektor, zmenený Štatút TU i personálne zloženie AS TU a mali prebehnúť nové konkurzy na učiteľov. Napriek týmto odporúčaniam nebolo jasné, ako záverečné hlasovanie o zákone v parlamente dopadne. Avšak v tomto období zohrala mimoriadne dôležitú rolu informácia, ktorú už skôr prezentovalo trnavské mestské zastupiteľstvo – že v Budapešti bola založená Katolícka univerzita, ktorá sa hlásila za ideovú pokračovateľku historickej Pázmaňovej Trnavskej univerzity. Táto skutočnosť ovplyvnila najmä poslancov za SNS a návrh zákona o zrušení Trnavskej univerzity bol 15. novembra 1992 definitívne stiahnutý z programu rokovania NR SR, a na rokovací stôl parlamentu sa už viac nedostal.
Pre Trnavskú univerzitu sa končil mimoriadne dôležitý a rušný rok 1992 v znamení oficiálnej voľby rektora Akademickým senátom TU hneď potom, čo A. Hajduk obhájil docentúru na Karlovej univerzite v Prahe. Ešte predtým si akademická obec TU, už aj za prítomnosti študentov, zvolila nový 14-členný akademický senát, na čele so staronovým predsedom M. Slivkom. Nový AS TU z troch predložených kandidátov (A. Hajduk, J. Regenda, A. Gronský) jednomyseľne navrhol na menovanie dovtedajšieho rektora TU A. Hajduka. Návrh bol odoslaný na ministerstvo školstva na predloženie a schválenie predsedovi československej vlády Janovi Stráskému, ktorý dočasne prevzal kompetencie prezidenta po abdikovanom V. Havlovi. Bola to však posledná fáza existencie ČSFR, kedy právomoci federálneho premiéra zanikali, ale prezident SR ešte neexistoval. Minister školstva s predložením menovacieho dekrétu otáľal, a až v marci 1993 posunul návrh do vlády SR, ktorá ho ale neschválila. Boj univerzity o právo na existenciu sa ukončil až 21. 10. 1993, kedy A. Hajduka do funkcie vymenoval novozvolený prezident SR Michal Kováč.
 

PhDr. Marián MANÁK, PhD.
Archív Ústavu dejín Trnavskej univerzity

K histórii obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave podrobnejšie: Dejiny Trnavskej univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2010 (editori Jozef Šimončič, Alžbeta Hološová). Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2010. 370 s.

 

Zatiaľ nehodnotené