novinky z radnice

a o tom, ako sme v roku 1982 namiesto televíznych novín sledovali zábery z kaplnky dnešného arcibiskupského úradu

Som rád, že veže Baziliky sv. Mikuláša boli zrekonštruované, a hlavne južná aj so zvonmi. Rád by som prispel niekoľkými riadkami so svojimi zisteniami o oboch vežiach.
V roku 1958 boli veže natreté červenou farbou. Pracovala tu skupina horolezcov z južných Čiech a medzi nimi aj jeden kňaz – františkán „vo výrobe“. Z hovoru som zistil, že vezmú dole aj „kohútov“ – erb mešťana a kapitána Pavla Holého. Kohútov očistili a presvedčil som sa o letopočte 1588, ktorý bol na znaku. Bolo to 10. júla 1958. Aj archívne pramene potvrdili, že znak Pavla Holého dal na vrchol veží administrátor ostrihomského arcibiskupstva, biskup Mikuláš Telegdi, ktorý spravoval diecézu v rokoch 1573 – 1586. Spomínaný Pavol Holý zanechal kostolu sv. Mikuláša viac bohatých základín. Bolo to v časoch, kedy veže mali nerovnakú výšku, lebo severná bola oveľa nižšia.
Prešli roky a veľký požiar 23. júna 1666 veľmi poškodil severnú vežu, ktorú v roku 1676 dal arcibiskup Juraj Selepčeni postaviť do výšky južnej veže.
V roku 1967 boli kupoly veží znovu natierané. V istý júlový deň popoludní pracovníci natierajúci veže priniesli na faru sv. Mikuláša kovovú tabuľu, ktorú našli v severnej veži v guli pod Holého erbom – kohútom. Pridali, že guľa je veľmi poškodená, rozrezaná a nie sú v nej žiadne iné doklady. Tabuľa hovorila o arcibiskupovi Jurajovi Selepčenim a farárovi Ondrejovi Peterfym a mala označenie letopočtu 1676 s týmto textom:

SUB CELIMO PRINCIPE GEORG.SZELEPCHENY – ARCHIEPPO STRI-
GONIEN. ET RSSMO DOMINO ANDREA PETERFY ABBATE SZEKSZARDIE
ET PLEBANO ISTIUS CIVITATIS TYRNAVIEN. APPOSITA EST MODUS
PRO ORNAMENTO AN. MDCLXXVI.

Juraj Selepčeni bol arcibiskupom v rokoch 1666 – 1685 a Andrej Peterfy bol farárom v rokoch 1676 – 1687.
Na záver pridávam objasnenie jednej „veľkej tajnosti“. V bývalom Saleziánskom ústave, kde je dnes sídlo arcibiskupstva, boli za komunizmu kasárne a niekoľko vojenských bytov. Spomínam si, ako som raz ráno v roku 1982 videl drôt natiahnutý z vrcholu kaplnky kasární na južnú vežu kostola. Predpokladal som, že je to vojenské tajomstvo. O niekoľko dní večer počas televíznych novín obraz „vypadol“ a namiesto pokračovania správ sme sledovali zábery z kasárenskej kaplnky. Za pracovnými stolmi sedeli uniformované ženy i v civile, a veľa dôstojníkov, medzi nimi aj naša známa pani Štefáková.
Ráno som ju stretol, a keď som jej povedal, že sme ju videli v televízii, povedala mi len toľko, že je z toho „veľký bengál“.
Nuž iste. Veď mnohí spoznali kaplnku i s tajnosťami, ktoré odkryla štátna televízia. Na fare o montovaní drôtu nevedeli, veď nik sa nepýtal „poddaných“, a tak aj cirkevné objekty slúžili na posilnenie jestvovania režimu. Preto od rána chodili príslušníci štátnej bezpečnosti a vypytovali sa, kto a čo videl.

Hadrián RADVÁNI

Zatiaľ nehodnotené