novinky z radnice

Do života nás voviedli rodičia. Naučili nás reč, odovzdali podstatné skúsenosti. Patrilo k nim rozlíšenie dobra a zla, čo sa smie a čo nie. Tradícia a kultúra národa v navrstvení prežitého vytvárali rámce porozumenia svetu. V rôznych stupňoch interpretácie a pochopenia udržiavali zmysel. Pilierom boli hodnoty presahujúce existenciu jednotlivca. V spoločnosti vzťahov a generácií platilo to, čo bolo overené časom a garantované skúsenosťou prežitia. Vedomie žitých pravidiel a celku umožňovalo mladšej generácii vstúpiť do sveta.
Ten sa však radikálne zmenil.
Staré bolo nahradené novým, nové ešte novším. Stabilné prekrýva extrém.
V prúde rýchlosti, s vierou sebe i vede, opúšťame skúsenosť predkov.
Pravdu má každý. Robí si, čo chce. Okúzlení predstavou bezstarostnej slobody kráčame dopredu zamieňajúc skúsenosť za experiment.
V množstve impulzov už neoveruje nikto. Veríme videnému a počutému, šokujúcej čerstvosti mediálne vydolovaných káuz, vôni supermarketových polotovarov, umelých esencií a náhrad.
Lákavé značkové tovary sú magnetom našich túžob.
Neplatí nažité ani pretrpené. V kurze je ľahkosť a pestrofarebnosť.
Nastala zmena podstaty. Do sveta nás uvádzajú útržkovité informácie bez kontextu. Rýchlosť vytláča žitie, peniaze spolupatričnosť, mladosť má navrch pred skúsenosťou. Princíp väčšiny, ktorý obrusoval jednotlivcov, už neplatí. Väčšina je menej a mlčí. Parametre budúcnosti nastavuje menšina. Hľadanie spoločného v dialógu sa stratilo v presadzovaní odlišnosti. Prítomnosť víťazí nad minulosťou a kašle na zajtrajšok.
Starí i deti sú nám na ťarchu.
Tak ako myslenie. Berie nám čas a miestami bolí.
Bledne i božstvo doby.
Peniaze strácajú cveng. Kov nahrádza plastiková karta.
Je to tak pohodlnejšie. Obeh, na ktorom stál trh, v mene rýchlosti sublimoval do neviditeľného priestoru. Tečie v ňom dostratena. Nič v ničom. Bez zodpovednosti. Dlžní požičiavajú, čo sami nemajú.
Hladní splácajú prepych pohodlia.
Len pod povrchom vrenia rozkladá E. coli dušu a rakovina vzťahov samotný život. Napriek vedomostiam sa nás dotkne až pri diagnóze.
Pri dotyku so smrťou zisťujeme, že krívame na obe nohy.
Keby aspoň smerovanie bolo správne!

Pavol Tomašovič

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (34x hodnotené)