novinky z radnice

Západoslovenské múzeum v Trnave pripravuje materiál na svoju novú výstavu Populárna hudba v Trnave za čias socializmu (1948 – 89), ktorá by mala byť otvorená v Dome hudby Mikuláša Schneidera Trnavského 6. októbra 2011 na Deň TTSK. Týmto článkom nadväzujeme na prvú časť informácií k danej téme uverejnenú v predošlom čísle časopisu.

Moderná tanečná hudba v Trnave – II. časť

V 60 rokoch sa situácia zlepšila, začali k nám prúdiť vplyvy zo zahraničia. Rock and roll pomaly prenikal aj cez cenzúru do zábavy mladých na Slovensku. Rádio Luxemburg bolo hlavným hudobným zdrojom pre mládež, odtiaľ sa nahrávali hudobné novinky na dvojstopový cievkový magnetofón Sonet duo. V druhej polovici 60.rokov sa politická situácia uvoľnila a nastal širší priestor pre vplyvy súčasnej svetovej kultúry. Okrem Supraphonu vydával platne i Panton, české hudobné vydavateľstvo (vydávalo napr. jazz a vážnu hudbu). Jedným z najvýznamnejších hudobných festivalov bola Bratislavská lýra (1966 – 1989), v televízii bola obľúbená Malá televízna hitparáda (1966 – 1970). Zo súťažných hudobných relácií treba spomenúť programy Zlatá kamera (1966 – 1970) a program Vyberte si pesničku (1967 – 1976), kde dostali priestor mladé talenty.
Moderná hudba sa dostávala k trnavským poslucháčom prostredníctvom rádií, televízie a živých vystúpení. Na zábavách a plesoch začiatkom 60. rokov hrávali ešte trnavské kapely s tradíciou z 50. rokov, ale po polovici 60. rokov nastúpili aj nové amatérske beatové kapely. Profesionálnu hudobnú produkciu pre trnavského diváka zabezpečovala od januára 1960 Mestská osvetová beseda (neskôr Mestský dom osvety, potom od r. 1985 Mestské kultúrne stredisko) ktorá objednávala koncerty profesionálov prostredníctvom Koncertnej a divadelnej kancelárie (po r. 1958), Pragokoncertu a neskôr cez Slovkoncert (1969).
V rámci hudobnej výchovy mládeže sa prezentovali špeciálne hudobné programy – tzv. výchovné koncerty. V tejto oblasti spomenieme program pre základné školy učiteľa na Ľudovej škole umenia Jozefa Kudriho, ktorý so svojím orchestrom Trnavský sextet (spomíname ho neskôr) pripravil výchovný koncert zameraný na vznik a vývoj populárnej tanečnej hudby pod názvom Zavinil to Kolumbus, v ktorom zachytil vývoj modernej hudby od spirituálov, cez blues, dixieland, swing, rock and roll až po big beat.
Kapela Dixieland (1957 – 1967) sa sformovala v Trnave v rokoch 1957 – 58 a pravidelne hrávala každý týždeň na čajoch. Najskôr mala v repertoári len tradičný džez, no čoskoro jej členovia zistili, že by ich tento žáner neuživil, tak hrávali aj populárnu hudbu. Kapelníkom bol Rudolf Koššovič a prvé zloženie kapely bolo: Rudolf Koššovič – trúbka, Milan Benedikovič – klarinet a saxofón, Milan Miškay – trombón, Andrej Lošonský – klavír, Ján Morvay – kontrabas, Jozef Kudri – bicie. Prvými spevákmi boli Ivan a Eva Vermešovci, ktorí vlastne do kapely prišli tak, že sa prihlásili z obecenstva, zaspievali si a od mikrofónu viac neodišli. Spievali sólovo i dvojhlasne, vniesli do kapely vtip a bezprostrednosť. Vo svojom repertoári mali mnohé aktuálne slovenské populárne piesne a obohatili tak aj repertoár kapely. Evu Vermešovú (Kostolányiovú) vzali ale tancovať do SĽUK-u a postupne spievala čoraz menej s kapelou v Trnave. Novými spevákmi Dixielandu sa stali Daniela Deáková a Ján Praženka. Ako hosť si s nimi zaspieval občas aj bratislavský spevák Ivan Belka. V roku 1959 nastúpil za Milana Benedikoviča Viliam Hudcovič (klarinet a saxofón), namiesto Milana Miškaya prišiel Jaro Mosný a do kapely pribudol Ivan Klescht (klarinet a tenor saxofón). Na vystúpenia Dixielandu sa chodili pozerať aj známi muzikanti z Bratislavy a okolia, napr. Juraj Berczeller, Juraj Matzenauer, Štefan Farkaš, Emil Frátrik, ktorí si s nimi radi aj zahrali a zabavili sa.
Začiatkom 60. rokov sa čaje pre veľký záujem premiestnili do veľkej sály. Na Trnavskom jarmoku v roku 1961 pribrali členovia Dixielandu do kapely Karola Bodoríka a Jána Ozábala. V kapele vtedy okrem Rudolfa Koššoviča účinkovali Jozef Kudri – bicie; Andrej Lošonský – klavír; Ján Morvay – kontrabas; Viliam Hudcovič – klarinet a alt saxofón; Ivan Klestch – tenor saxofón; Jaro Mosný – pozauna. Od tohto obdobia dianie v kapele podrobne zachytil Karol Bodorík v kronike Dixielandu:
„Na začiatku decembra 1962 položila angína pectoris Muca Koššoviča do postele. Skončil v nemocnici a maródoval až do konca mája 1963. Hrali sme na tri saxofóny. Skladby rozpisoval Bubino Nemeš, ba dokonca pridal aj pár vlastných vecí. Ujala sa najmä jeho skladba Swing pre saxi. Po vyzdravení Muca Koššoviča sa zloženie kapely stabilizovalo. Na čajoch sporadicky vystupovali v rámci kultúrneho programu bratislavskí umelci. Niekedy si priviedli so sebou ako sprievod klaviristu (s ktorým sme si vždy zahrali), niekedy sa umelci spoľahli na sprievod našej kapely. Tak sme sprevádzali rôznych spevákov, napr. Jozef Krištof, Maja Velšicová-Slivková, Jana Beláková a ďalší. Na plesoch to boli aj ťažšie kalibre. Na plese športovcov 13. 2. 1965 sme sprevádzali aj týchto spevákov: Waldemar Matuška, Eva Pilarová, Pavel Sedláček, Jitka Zelenohorská a konferoval to Karel Effa. Na plese športovcov 29. 1. 1966 zasa Beu Litmanovú, Gizu Orbanovú s konferansom Miša Slivku, Joža Hanúseka a Miša Beláka.“
V kronike sa spomína aj jedno veľmi zaujímavé celoslovenské podujatie:
„V dňoch 1. – 4. 12. 1966 sa kapela zúčastnila na akcii Celoštátna prehliadka tanečných, jazzových a big beatových súborov v Žiline. Boli sme (Dixieland) zaradení do skupiny tanečných orchestrov, ale presvedčili sme organizátorov, aby nás preradili do skupiny jazzových súborov. V tejto skupine sme hrali na záver. Pred nami vystúpili Istropolitana sextet s bratislavskými esami ako Dušan Húščava, piešťanský Gama Club Šaňa Kováča, seredský Ali Jazz Band, ktorý mal veľký úspech, bratislavský Revival s Vizárom (Vlado Vizár) a Petrom Lipom, Jazz kvintet z Banskej Bystrice s nadanými mladými jazzmanmi a trio Juraja Sabadoša. Vystúpiť po takých esách bola nevďačná úloha. Zahrali sme dixielandy a na záver sme zaradili skladbu Minor mood – jazzovo spracovanú tému na motívy Rachmaninova. Samotná skladba je dobrá, aj sme ju celkom dobre zahrali, iba sa žánrovo nehodila ku zvyšku nášho programu. Za to nás skritizoval sám Ľubomír Dorůžka – najlepší jazzový publicista a kritik v republike v tom období.“
Ervín Kovalčík bol dlhoročným vedúcim známej hudobnej kapely nazvanej podľa neho Kapela Ervína Kovalčíka. V Trnave absolvoval hudobnú školu – hru na klavír, akordeón a bicie, vedel však hrať na viacero nástrojov, ktoré v kapele striedal. V roku 1952 najskôr založil v Trnave kapelu K6, kde hrali Ervín Kovalčík, Milan Adamík, Viliam Hudcovič, Ján Lukáč, Ján Praženka a Piťo Orosz. Ďalšia, Tanečná kapela Ervína Kovalčíka postupne vystriedala viac hudobníkov. Základ tvorili: Ervín Kovalčík st. – kapelník, harmonika a bicie, Eugen Nemeš – klavír a gitara a Ján Lukáč – klarinet a saxofón, v osadenstve sa vystriedali Viliam Hudcovič – klarinet a saxofón, Štefan „Piťo“ Orosz – basa, Pavol Repčík – saxofón, Jozef Adamík – bicie a trúbka, Milan Novák – bicie, Jaroslav Schejbal – bicie, Rudolf Brežný – trúbka, speváci Ján Praženka a Jana Gartnerová.
V roku 1964 nastalo preskupenie obsadenia v spomínaných kapelách (Dixieland a Kapela Ervína Kovalčíka): Kovalčíkovci sa rozpadli a časť z ich obsadenia prešla do Dixielandu – Ervín Kovalčík, Eugen Nemeš, Ján Lukáč a Ján Praženka. Z Dixielandu odišli Andrej Lošonský, Jozef Kudri a Jaro Mosný. S Dixielandom spievali od roku 1965 Jarka Prokopová a Emil Krutek.
Približne v roku 1963 založil Ján Ozábal so študentmi Pedagogického inštitútu v Trnave, skupinu Optimist sextet – obsadenie: Ján Ozábal – trúbka, Pavol Repčík – klavír, spev a neskôr aj saxofón a klarinet, Milan Adamík – bicie a Jozef Morvay – kontrabas, neskôr prišiel Milan Repčík – klavír. Od roku 1963 hrávali počas prázdnin v hoteli Tatra v Trenčíne. S touto skupinou sa tri roky striedal na čajoch Dixieland, každý druhý týždeň hrávala jedna kapela. Optimist sextet (skrátene Optimisti) mal mladšie obsadenie a moderný repertoár, väčšinou prevzatý zo súčasnej tanečnej produkcie – napr. skupiny Olympic, Karla Gotta, Waldemara Matušku, Jiřího Suchého, Evy Pilarovej, Hany Hegerovej a iných. Obsadenie sa počas existencie skupiny menilo podľa prichádzajúcich a odchádzajúcich študentov. Mávali tak päť – šesť členov. Boli to postupne hudobníci (bez presného udania roka): Ján Ozábal, Pavol Repčík, Rudolf Macko, Milan Adamík, Žožo Morvay, Milan Števko, Ado Lopoš, Ondro Pelec, Levák Novotný, Vili Hudcovič, Laco Bartoš, Jozef Kudri, Dominik Haramia, Ivan Klescht, Gizela Semančíková, Milan Novák, Nora Králiková a iní.
V roku 1967 študenti, ktorí hrali v Optimist sextete, skončili svoje štúdium, odišli na vojnu a skupina sa rozpadla. Z Dixielandu odišli spomínaní Kovalčíkovci (Kovalčík, Lukáč, Nemeš) a ku zvyšku pôvodnej kapely (Rudolf Koššovič – kapelník, Viliam Hudcovič a Karol Bodorík) sa pridali hudobníci z Optimist sextetu: Jozef Adamík- bicie, Jozef Kudri – klavír, Marián Mrva – basgitara, Jano Ozábal – trombón. Ako spevák nastúpil Ľuboš Novotný a zo súťaže Trnavský škovránok prijali mladú speváčku Jarku Prokopovú. Nové hudobné zoskupenie dostalo názov zo spojenia mien oboch kapiel OPTImist sextet a DIXieland na skrátené Optidix (26. 9. 1967). Optidix (1967 – 68) hrával na čajoch (striedali sa s TAZ kvintetom) a ľudia mu opäť hovorili Optimisti – tak ako pri Optimist sextete, preto prichádza často k zámene týchto zoskupení. O programe a zmenách kapely Optidix existuje druhá kronika, ktorú viedol Karol Bodorík. V nej môžeme sledovať podujatia, na ktorých kapela hrala. Boli to pravidelne čaje v Kovosmalte, koncerty, stužkové, zábavy (zábava veterinárov, silvestrovská zábava, ples športovcov, ples hádzanárov, maškarný ples, detský maškarný ples, divadelný ples). Zaujímavým podujatím, ktoré sa v kronike spomína, bola nahrávka relácie Na modrej vlne 11. 12. 1967. Na nahrávke bolo viac hercov, kapiel a spevákov: Apollo Jazz, Ivan Krajíček a Zora Kolínska, Elektrocombo Smékala, Petr Spálený, Pavlína Filipovská, Breakers a iní.
V roku 1967 (po rozpade Dixielandu a vzniku Optidixu) bola založená ďalšia kapela zložená z hudobníkov, ktorí odišli z Dixielandu: Eugena Nemeša, Ervína Kovalčíka st. a Jána Lukáča, ktorí pribrali ďalších: Štefana „Piťa“ Orosza, Ruda Brežného a Milana „Žmura“ Nováka. Dali si názov TAZ kvintet (názov súvisí s premenovaním Kovosmaltu na Trnavské automobilové závody – TAZ). Počas ich existencie sa zloženie menilo, postupne sa v kapele vystriedali Pavol Repčík, Ján Ozábal, Karol Bodorík, Stanislav „Amigo“ Ježík, Ladislav Bartoš, Ervín Kovalčík ml. a speváci Alica Piačková, Jarmila Prokopová – Masrnová, Edita Sieglová (Bugalová), Milka Babková, Mária a Eva Hanuliakové („Papuľky“), Eva Zárubová-Tomovičová a iní. Na nedeľných čajoch sa odvtedy znovu striedali dve hudobné skupiny Optidix a TAZ kvintet. TAZ kvintet hrával aj ako sprievodná kapela na kurzoch spoločenského tanca a na rôznych iných podujatiach a slávnostiach v meste. V roku 1978 sa zúčastnili nahrávky do televíznej relácie Návšteva v klube, na ktorej ich režisér premenoval správne po slovensky na TAZ kvinteto. Kapela mala niekoľko angažmánov, napr. v Kryme a v bare hotela Karpaty, a hrávala až do roku 1989. K záveru existencie boli jej stálymi členmi otec a syn Kovalčíkovci a priberali si vždy ďalších hudobníkov.
Popri Optidixe hrával Jozef Kudri v roku 1967 aj s jazzovým kvintetom, ktorý tvorili Jozef Kudri – klavír, Viliam Hudcovič – tenor saxofón, Ján Ozábal – pozaun, Marián Mrva – kontrabas, Milan Adamík – bicie. Hrávali najmä jazzové veci a improvizácie. Jozef Kudri a Rudolf Koššovič v roku 1968 Optidix opustili a založili novú kapelu Trnavský sextet, Jozef Kudri – klavír, organ, Rudolf Koššovič – trúbka, Pavol Repčík – tenor saxofón, Milan Novák – bicie, Ladislav Bartoš – gitara a spev, neskôr Miro Rybanský. Hrávali v Kryme a pripravili spolu program pre výchovný koncert pre žiakov základných škôl v Trnave. Jozef Kudri v týchto kapelách realizoval vlastné nápady. Keďže vedel dobre komponovať a bavilo ho to, robil aj úpravy rôznych známych klasických podkladov, rozpisoval partitúry a v podstate sa prejavil ako schopný skladateľ a muzikant zároveň.
V marci 1968 sa zmenilo aj obsadenie kapely Optidix. Po odchode Koššoviča, Kudriho a neskôr aj Milana Adamíka vzniklo nové zloženie, ktoré si hľadalo názov. Po krátkom období The Hammonds (od Hammond – značka elektromechanických, neskôr elektronických klávesových nástrojov s povesťou najlepších v tej dobe) sa ujal názov Tavern Five: Ján Babič – bicie, Marián Mrva – basgitara, Kajo Bodorík – gitara, Vilo Hudcovič – B saxofón, Ján Ozábal – trombón a klávesy a Ľuboš Novotný – spev. Kapela bola v tomto zložení veľmi obľúbená a hrala na viacerých významných podujatiach v Trnave. V novembri 1968 opustil kapelu Viliam Hudcovič, ktorý prijal ponuku z kapely Metropol sextet a odišiel s nimi hrať do Holandska a Nemecka. V roku 1969 z modifikovaného obsadenia vzišlo zoskupenie pod názvom The Silver Men, ktoré malo pokračovanie v Silver Seven Show.

SILVER SEVEN SHOW – ŠOU SEDEM STRIEBORNÝCH

22. februára 1969 hrali Tavern five na plese športovcov. Okrem nich tam vystupovalo aj bratislavské trio Tatiana Hubinská, Miroslav Ličko a Edita Sláviková, no ochorel im klavirista. Organizátor plesu dohodol, že ho zastúpia Trnavčania. Popoludní sa stretli a za 2,5 hodiny nacvičili kompletný večerný program. Po vystúpení speváci neodišli späť do Bratislavy, ale zostali na plese. Nasledujúce dni ponúkli kapele spoluprácu na 1,5 hodinovom programe typu show, ktorý obsahoval bloky skladieb s kapelou, vokálmi a choreografiou. Tavern five/The Silver Men súhlasili a 12. 5. 1969 sa konala prvá skúška SILVER SEVEN SHOW. Show nacvičili v zložení Ján Babič – bicie, Marián Mrva – basgitara, Kajo Bodorík – gitara a Ján Ozábal, speváci Tatiana Hubinská, Miroslav Ličko a Edita Sláviková, spieval s nimi aj Ľuboš Novotný a program konferoval Vlado Hlaváček, zároveň aj manažér. Program pozostával z bloku svetových evergreenov, sólových blokov jednotlivých spevákov a na záver bol blok upravených amerických ľudoviek, country piesní a swingoviek. Choreografiu s nimi nacvičil profesionál z Brna Ľuboš Ogoun. V Bánovciach nad Bebravou im na mieru ušili strieborné košele, v Partizánskom objednali strieborné čižmy a v Bratislave čierne vestičky. Program mal v Trnave dve úspešné predpremiéry v októbri 1969. Ďalšie vystúpenia boli vo Zvolene, Lučenci, Rimavskej Sobote a Veľkom Krtíši. Premiéra sa odohrala po polročnom intenzívnom nacvičovaní 18. októbra 1969 v Tatra revue v Bratislave a mala výborné ohlasy kritiky. O show vtedy napísali takmer všetky denníky a odborné hudobné časopisy. Porovnávali ho najmä s triom Golden Kids (Kubišová, Neckář a Vondráčková), najmä pre podobnosť v speváckej zostave – dve speváčky a spevák. Silver seven show bol však nový typ programu s konferovaním a hovoreným slovom, kde nebol orchester v pozadí a speváci v popredí, ale všetci boli rovnocennými partnermi, a tak bola postavená aj choreografia. Po Tatra revue nasledovala šnúra show po celom Slovensku. V roku 1970 vystúpili na Majstrovstvách sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách a v máji 1970 na Československej prezentácii na výstave Expo 70 v Moskve. Účinkovali tam dva týždne v programe spolu so skupinami Karla Gotta, Evy Pilarovej, s Laternou magikou a Baletom Praha. Nadviazali spoluprácu so sovietskym Goskoncertom, s ktorým podpísali zmluvu na koncertnú šnúru po ZSSR. Koncom roka 1970 vystriedal Karola Bodoríka Laco Bartoš a od februára 1971 bola show v novej zostave na šnúre po ZSSR, kde odohrala 34 repríz. Koncom roka 1971 sa Silver seven show pre vnútorné problémy účinkujúcich rozpadla. Hudobníci ešte chvíľu príležitostne hrávali, no postupne dostali aj iné ponuky a skupina sa rozišla úplne.

Mgr. Lucia DUCHOŇOVÁ, PaedDr. SIMONA JURČOVÁ
Západoslovenské múzeum v Trnave
Použité fotografie sú zo súkromného archívu Karola Bodoríka, Mariána Mrvu a Ervína Kovalčíka ml.


Zdroje:
1. Diplomová práca Marián Mrva: Tanečné orchestre v Trnavskom okrese a ich výchovné pôsobenie na mládež, Pg. fakulta UK v Trnave, 1973, s.6 – 8
2. Kroniky kapiel Dixieland a Optidix, ktoré viedol Ing. Karol Bodorík
3. kol. aut.: Dejiny Trnavy, Obzor Bratislava, 1988
4. Podľa rozprávania informátorov: Ing. Karol Bodorík, Mgr. Marián Mrva, Ing. Ervín Kovalčík ml.
5. ročníky časopisu Kultúra a život Trnavy 1970 – 1990
6.   internetové stránky: http://www.birdz.sk/hudba/vznik-modernej-popularnej-hudby-na-slovensku/1..., http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_popul%C3%A1rna_hudba

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (2 hlasovali)