novinky z radnice

Trnavu a Trnavčanov zastihla v nedeľu 18. septembra 2011 smutná správa z Bazileja. Vo Švajčiarsku na univerzitnej klinike zomrel náhle prof. dr. Daniel Belluš, trnavský rodák a významná osobnosť v oblasti chemického priemyslu a výskumu. Zomrel práve počas víkendu, v ktorom sa uskutočnili Trnavské dni, na ktoré rád roky chodieval.
Na začiatku svojej kariéry pôsobil na viacerých slovenských chemických pracoviskách, no skutočný úspech získal až po emigrácii do Švajčiarska, kde sa zamestnal vo významnej chemickej firme a popritom pôsobil ako vedec. Poznali ho študenti celého radu svetových univerzít, je autorom 51 patentov, 4 kapitol v knižkách a 93 vedeckých článkov v popredných svetových chemických časopisoch. Je jedným zo spoluvydavateľov 48-dielnej prestížnej série kníh Science of Synthesis. Bol členom viacerých vedeckých a správnych rád podnikov a významných časopisov.
Životná púť profesora Daniela Belluša sa začala 8. marca 1938 v Trnave. Jeho otec bol známy trnavský lekár Daniel Belluš, jeden strýko bol architekt prof. Emil Belluš a druhý Samuel Belluš sa venoval publicistike. „Už počas štúdia som mal všestrannejšie športové záujmy, medzi ktoré patrili hlavne skok do výšky, basketbal, hádzaná a šach. Pod vedením prof. Ferka Gaža získala naša generácia nesmierny náskok vo fyzickej príprave, a tak som v gymnaziálnom i trnavskom drese odohral veľa pamätných zápasov najmä v hádzanej,“ spomínal Daniel Belluš pred rokmi aj na svoj vzťah k športu.
Po absolvovaní základnej školy a gymnázia v Trnave, začal v roku 1955 študovať na Chemickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Ako čerstvý absolvent dostal umiestenku do Chemických závodov Wilhelma Piecka v Novákoch. Zakrátko však nastúpil do Výskumného ústavu pre petrochémiu v Novákoch. V rokoch 1961 – 67 pôsobil v bratislavskom Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied. Po emigrácii od roku 1969 pätnásť rokov pracoval vo firme Ciba-Geigy vo švajčiarskom meste Bazilej ako vedúci výskumu. Od roku 1980 celých 19 rokov prednášal vybrané kapitoly organickej syntézy ako externý profesor na Univerzite vo Fribourgu a zároveň ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v Európe, Spojených štátoch amerických a v Japonsku. Bol zakladateľom a majiteľom firmy BSI (Bellus Science and Innovation, International Consulting), členom predsedníctva Slovenskej chemickej spoločnosti, Švajčiarskej chemickej spoločnosti, Americkej chemickej spoločnosti a iných inštitúcií.
Intenzívne využil svoje možnosti pre rozvoj slovenskej chémie po roku 1989. Prispel značnou mierou v nadviazaní kontaktov švajčiarskych a slovenských firiem, čo sa prejavilo napríklad konkrétnou výrobou antioxidantov pre švajčiarske firmy. V rámci týchto prednášok priviedol a priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien.
Na troch univerzitách mu udelili titul doktor honoris causa, získal celý rad významných ocenení a medailí. V roku 1992 mu udelila čestný doktorát aj Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave. V roku 2010 mu bol udelený Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy a za šírenie dobrého mena SR v zahraničí a v roku 2008 sa stal nositeľom Ceny Mesta Trnavy.
„S Danielom Bellušom sme sa priatelili od čias ľudovej školy ,Pod rádiom’, pretože sme mali časť spoločnej cesty. Mal prezývku Muco, ktorá mu zostala na celý život, (tak ako mne prischlo Boďa). Potom sa naše cesty rozišli, pretože som odišiel študovať medicínu do Olomouca a on chémiu do Bratislavy. Mali sme si vždy čo povedať, aj pred jeho emigráciou v 1968, aj po otvorení hraníc, keď príležitostne prichádzal. K priateľským mailovým kontaktom prispelo publikovanie mojej životopisnej štúdie o jeho otcovi, lekárovi v Trnave. Mailovú korešpondenciu sme ukončili ani nie pred mesiacom, keď mi písal, že tohto roku na Trnavské dni nemôže prísť, pretože ešte stále rehabilituje po zlomenine nohy," spomína na svojho priateľa prof. Bohumil Chmelík.
„Okrem spomínaných športov sa profesor Belluš v Novákoch venoval dokonca aj šachu. Keď maturoval, bolo raritou získať ľudí na prírodné vedy. A keďže mal talent, dal sa na chémiu. Emigroval v roku 1969, nebolo to ani tak pre politickú situáciu. Dostal totiž od priateľa významnú pracovnú ponuku vo Švajčiarsku. Tam okamžite získal svoje laboratórium a tím, pretože už vtedy bol uznávaný. Prvýkrát sme sa však stretli až v roku 1994, keď prišiel do Trnavy ako hosť prvého ročníka Trnavských dní, ktoré boli venované najslávnejším Trnavčanom zo zahraničia. Bol veľmi spoločenský, no presne a úsporne sa vyjadroval. Napriek obrovským úspechom v oblasti vedy hovoril skôr o maličkostiach. Vždy sníval o tom, že raz v budúcnosti bude mať dakde na niektorej zo slovenských univerzít svoju katedru,“ hovorí Bellušov priateľ, historik Peter Horváth, ktorý vlastní exemplár plakety Daniela Belluša. Tá vznikla ešte za života vedca a jej autorom je William Schiffer. Slovenská chemická spoločnosť si ju u Schiffera objednala v roku 2007, a ňou oceňuje významné osobnosti v oblasti chemického odvetvia. Zaujímavé je, že názov ocenenia a medaila vznikli ešte za Bellušovho života.
Daniel Belluš bol častým hosťom Trnavských dní a rád propagoval Trnavu aj v zahraničí. Posledná rozlúčka s ním sa uskutočnila 23. septembra vo švajčiarskom Riehene.
-maju-

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)