novinky z radnice

M. HorákÚzemné plánovanie možno charakterizovať ako cieľavedomý a v dnešnej dobe vedecky podložený proces, ktorého cieľom je zadefinovať a zabezpečiť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj sídel. Nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa sú územné plány miest a obcí. Prvopočiatky týchto aktivít siahajú do hlbokej minulosti. Už staroveké mestá v Mezopotámii, Egypte boli zakladané podľa jasných princípov, či už z hľadiska rozloženia funkcií, systému komunikácií, alebo z hľadiska kompozície a estetiky. V období renesancie a v 17. i 18. storočí sa uskutočňovali prestavby sídiel s víziou zabezpečenia ich ďalšieho rozvoja do budúcnosti. Pre mestá strednej Európy sa táto otázka dostala do popredia až na začiatku 20. storočia. Trnava bola v roku 1920 jedným z prvých miest v Československej republike, ktoré začalo spracovávať územný plán. Bol spracovaný v projektovej kancelárií Ing. Iva Beneša v Brne. Vychádzal z konkrétnej situácie po vzniku ČSR a možno konštatovať, že nielen v tomto období, ale aj ďalších dvadsať rokov plnil funkciu rozvojového dokumentu a stal sa podkladom pre ne- skoršie aktualizácie. Pretože 20. storočie bolo storočím veľkých zmien, je logické, že po 2. svetovej vojne a zmene spoločensko-ekonomického systému bol v roku 1947 spracovaný regulačný plán mesta. Tento však nebol dopracovaný a schválený, a za záväzný možno považovať až územný plán spracovaný v roku 1974 v Stavoprojekte Bratislava v ateliéri Ing. arch. Krajíčka. Jeho charakteristickou črtou bolo výrazné rozšírenie plôch pre hromadnú bytovú výstavbu, ktorá v tomto období dostala absolútnu prioritu, lebo vychádzala zo štátnej koncepcie bytovej politiky. Pretože Trnava nie je limitovaná žiadnymi terénnymi obmedzeniami, boli plochy pre hromadnú bytovú výstavbu navrhnuté do všetkých okrajových častí. Pozoruhodné je, že v tomto územnom pláne bol v rámci riešenia dopravy navrhovaný obchvat mesta Trnavy, i keď nie v takom rozsahu ako pri poslednej aktualizácii. Zmeny spoločensko-ekonomického systému po roku 1989 nemohli zostať bez dopadu na územný plán mesta. Proces reštitúcií, transformácia podnikov predovšetkým v ob- lasti technickej infraštruktúry, ale aj značné utlmenie výstavby bytov hromadnou formou zo strany štátu a záujem o budovanie bývania individuálnymi formami, boli základnými dôvodmi, prečo bolo potrebné spracovať nový územný plán. Prieskumy a rozbory zabezpečovala firma Urbion Bratislava už od roku 1987, a po jej zrušení prevzala riešenie územného plánu firma Ekopolis – Ing. arch. Peter Zibrin, PhD. Územný plán bol schválený mestským zastupiteľstvom vo februári 1993. Zákon o územnom plánovaní č. 237 z roku 2000 stanovil, že každé mesto a obec nad 2 000 obyvateľov musí mať schválený územný plán a tento v pravidelnom intervale preskúmať, či je v súlade so záujmami spoločnosti, prípadne, či vyžaduje aktualizáciu. Po schválení viacerých zmien od roku 1993 bol na základe tohto zákona aktualizovaný a aktualizácia schválená mestským zastupiteľstvom 12. 12. 2000. To ešte Trnava nepredpokladala, akým zásadným spôsobom zasiahne do územného rozvoja príchod významného investora PSA do Trnavy v roku 2003. Príchod mal podstat- ný dopad nielen na mesto Trnavu, ale aj na okolité obce. Značne sa zaktivizovali snahy o etablovanie ďalších investorov v katastri mesta, zároveň s tým sa zvýšili požiadavky na riešenie bytovej otázky, i keď nie v plnom rozsahu len v Trnave, pretože v posledných rokoch bol zaznamenaný odliv občanov Trnavy do najbližších obcí. Hore uvedené skutočnosti sa prejavili v nadmernom zaťažení dopravy, istom úbytku zelene, prípadne plôch určených v budúcnosti na zlepšenie kvality životného prostredia. Aktualizácia územného plánu schválená mestským za- stupiteľstvom 14. 12. 2004 čiastočne riešila naznačené problémy, bolo však jasné, že bude potrebné dôkladne rozanalyzovať situácie v jednotlivých oblastiach života. Preto Mestský úrad v Trnave – odbor územného rozvoja a koncepcií začal zabezpečovať územnoplánovacie podklady, ktoré vyhod- notili jednotlivé oblasti, kde boli zaznamenané najpodstatnejšie zmeny a dopady na obyvateľov mesta. V priebehu rokov 2006 – 2009 boli spracované Generálny dopravný plán mesta, Miestny územný systém ekologickej stability, Program rozvoja bývania, Energetická koncepcia, Koncepcia reklamných, informačných a propagačných zariadení na území mesta. Každý z týchto územnoplánovacích dokumentov má presne stanovenú metodiku, spôsob vyhodnotenia údajov vychádzajúcich z analýzy a ich premietnutie do návrhu optimálneho riešenia. Zároveň sa každý riadi konkrétnou, rezortne zameranou legislatívou. Najťažšou úlohou výsledného dokumentu – územného plánu je vytvoriť syntézu výsledkov jednotlivých územnoplánovacích podkladov tak, aby niekedy aj za cenu drobných ústupkov a kom- promisov bol schválený taký dokument, ktorý vytvorí v maximálnej miere predpoklady pre územný trvalo udržateľný rozvoj sídla. Takýmto dokumentom, ktorý je výsledkom niekoľkoročnej práce mnohých externých odborníkov i odborných pracovníkov viacerých odborov MsÚ v Trnave, je Územný plán mesta Trnavy – aktualizované znenie 2009, spracovateľ Ing. arch. Peter Zibrin, PhD., schválený mestským zastupiteľstvom 15. 12. 2009. Územný plán mesta Trnavy – aktualizované znenie 2009 pozostáva z textovej a grafickej časti. Záväzná časť textovej časti je vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením č. 345, a preto akákoľvek požiadavka na iné riešenie môže byť zrealizovaná len zmenou tohto VZN, a teda zmenou územného plánu. Smerná časť textovej časti slúži na spresnenie a konkretizáciu jednotlivých výkresov grafickej časti, pretože farebné ani štrukturálne vyjadrenie nedokáže obsiahnuť a vyšpecifikovať všetky informácie a údaje o riešenom území. Grafická časť pozostáva z nasledujúcich výkresov: 1. Výkres širších vzťahov, 2. Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, 3. Výkres riešenia verejného dopravného vybavenia, 4. Výkres riešenia verejného technického vybavenia – vodné hospodárstvo, 5. Výkres riešenia verejného technického vybavenia – energetika a spoje, 6. Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov ÚSES, 7. Výkres perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôd- neho fondu na nepoľnohospodárske účely, 8. Výkres regulatívov. Výkres širších vzťahov je spracovaný v mierke 1:50 000, všetky ostatné v mierke 1:10 000, (1 cm na výkrese je 100 m v sku- točnosti). Textová aj grafická časť územného plánu mesta – aktualizované znenie 2009 sú zverejnené na webovej stránke mesta Trnava v sekcii mesto – územný rozvoj. Zároveň sú k dispozícii na odbore územného rozvoja a koncepcií MsÚ v Trnave. Na záver treba konštatovať, že proces územného plánovania je nepretržitý a nikdy nekončiaci, pretože sídla sa neustále vyvíjajú, reagujú na vzniknutú situáciu, a preto v nasledujúcom období budú zaiste predkladané zmeny aj tohto posledného schváleného dokumentu. Dôležité je, aby bola posúdená ich opodstatnenosť a v prípade ich schválenia ich prínos pre mesto a jeho ďalší rozvoj. Je pozitívom mesta Trnavy, že dlhodobo stabilná politická situácia v samospráve vytvára pred poklady na kontinuálne zabezpečovanie procesu územného plánovania. Územný plán mesta Trnavy – aktualizované znenie 2009 je strednodobý dokument s platnos- ťou do roku 2025, s prognózou do roku 2035. Je potrebné zo strany všetkých zainteresovaných vytvárať nevyhnutné podmienky, aby boli zabezpečené zdroje, či už mestské, ale aj štátne a regionálne, ktoré umožnia koncepcie zahrnuté v územnom pláne zrealizovať, a tým potvrdiť jeho opodstatnenosť a záväznosť pre rozvoj Trnavy na nasledujúce obdobie.

Ing. arch. Milan HORÁK

foto: -eu-

Zatiaľ nehodnotené